Matka

Mladá žena sa prebudí v neznámom prostredí a jediné, čo jej vlieva do žíl nádej, je pomyslenie na jej dcérku a na manžela. Môže sa však spoľahnúť na jeho pomoc?
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Matka
Ilustračné obrázky k spacenews - Matka / Zdroj Disclaimer
Otvorila oči a prvé, čo zacítila bola neznesiteľná bolesť hlavy. Všetko naokolo bolo rozmazané a celá miestnosť pôsobila na ňu až príliš svetlým dojmom. Prižmurovala oči a snažila sa zaostriť, no pri každom prudšom pohybe ju neznesiteľne pichlo do oboch spánkov. Podobné bolesti zažila, keď bola ešte v puberte a trpela častými migrénami. Vystrúhala bolestivú grimasu a chcela si aspoň na chvíľu skryť tvár do dlaní pred ostrým svetlom. No v tom okamihu zistila, že je to nemožné. Obe ruky mala v zápästiach priviazané akýmisi koženými popruhmi. Pomaly si začala uvedomovať závažnosť situácie. Nie len ruky, ale aj nohy mala priviazané. A akoby toho nebolo dosť aj cez prsia mala veľký kožený popruh. Začala prepadať panike. „ Čo sa to pre Boha deje? Kde to som? Halóó, počuje ma niekto?" Zdalo sa jej, že jej hlas sa priam odráža od stien a vracia sa späť do jej hrdla. Párkrát sa trhla aj keď vopred vedela, že to nemá veľký zmysel. Cítila, že popruhy sú pritiahnuté príliš silno na to, aby sa z nich vyslobodila. V ústach mala sucho. Snažila sa upokojiť, no bol to len chabý pokus presvedčiť samú seba, že je všetko v poriadku. Že je to možno len nejaký žart. Jej manžel má rád čierny humor ale ak má toto na svedomí, tak to už zašiel priďaleko.
Najviac ju miatlo to, že si na nič nepamätá. Takéto okno nemala ani zamladi, keď ako teenagerka holdovala alkoholu a všetkému, čo k dospievaniu patrí. Nemala ani potuchy ako sa sem dostala, čo je toto za miesto a kto ju pripútal k posteli. Jediné, čo jej ostávalo, bolo rozhliadnuť sa a zistiť, kde to je.
Miestnosť pôsobila chladne. Od zeme do pol steny bola každá stena obložená bielymi obkladačkami. Zvyšok steny bol kedysi zelený, no teraz to bola vyblednutá, miestami až sivá farba. Kde - tu popraskaná omietka. Nad hlavou mala lampy na neónky, no zakrútená tam bola len jedna. V strede jednej zo stien bolo malé, dvojkrídlové okno. Popraskanej farbe nevenovala nejakú zvláštnu pozornosť, no hneď ju upútalo, že na ňom nie je kľučka. Bola vyšróbovaná. No bolo tu ešte niečo. Zarazila ju mreža z vonkajšej strany okna. „ Kde to do čerta som?" Ako tak pozerala po izbe, vôbec jej to nepridávalo na pokoji. Ležala skoro v strede izby, na starej posteli s kovovou konštrukciou. Netušila, čo sa nachádza za ňou, tak sa snažila zakloniť hlavu, ako to len šlo. Uvidela tam veľké, kovové dvere. Tentoraz už úplne prepadla panike a strach ju sužoval čím ďalej, tým viac. „ Hádam len nie som v base." zašepkala, pretože kričať už nevládala. V ústach mala doslova púšť a neskutočne túžila aspoň po jednom dúšku vody. No jediné, čo by v zlomku sekundy vymenila aj a ten posledný dúšok je byť so svojou rodinou. Veď sa len prednedávnom stala matkou.
Svoju dcérku vychováva po boku milujúceho manžela. Žijú vo veľkom rodinnom dome. Jej malá dcérka je pre ňu všetkým. Ako strašne jej chýba. Tak veľmi by ju chcela pohladkať a pozrieť sa do jej veľkých, úprimných očí. Veľmi sa bála, že ju už neuvidí. Neprežila by to a len pri pomyslení na to jej zovrelo žalúdok. Nechápala, prečo je tu a čo to má vlastne znamenať. Chcelo sa jej kričať. Vari je niekde na psychiatrii? Veď nespravila nič zlé. Teda aspoň sa na to nepamätá ... Slzy sa jej tlačili do očí a zmocňovala sa jej úzkosť. Začala plakať. V hlave mala zmätok a už už si myslela, že z toho náporu myšlienok a otázok zošalie. Už jej bolo všetko jedno. Jediné, čo chcela, bolo dostať sa odtiaľto preč. Začala sa zúrivo trhať a kričať z posledných síl. No z jej úst vychádzal len akýsi chrapot pripomínajúci štartovanie starého auta. Bolo jej ľúto samej seba. Bolo jej ľúto tejto situácie. Od plaču sa až nevedela nadýchnuť a pre slzy videla všetko úplne rozmazane. Zrazu sa za jej hlavou rozleteli dvere a dovnútra vošla žena v bielom a v rukách mala akúsi tácku. Nestihla ju poriadne ani zaostriť a v tom pocítila slabé pichnutie do ramena. Obraz sa jej začal rozmazávať a už len slabo počula duté kroky odchádzajúcej ženy. Všetko sa jej krútilo a posledné na čo myslela, bola jej malá dcérka a manžel.
No jej manžel mal iné problémy. Nemohol uveriť, že sa to stalo práve jemu. Že to postihlo jeho milovanú ženu. Boli takí šťastní a tak sa tešili na dieťa, no v zlomku sekundy sa mu zmenil celý život. Ako domček z karát sa zrútili všetky jeho sny a predstavy o šťastnej a fungujúcej rodine. Pred chvíľou sa z úst lekárov dozvedel dve najhoršie správy vo svojom živote. Keby nebol taký zaneprázdnený a nemal toľko veľa práce. Mal strašné výčitky z toho, že bol stále na cestách a s rodinou trávil príliš málo času. Možno by si niečo všimol. Možno by vedel včas zakročiť a odvrátiť túto strašnú tragédiu. Jeho milovaná žena trpí paranoidnou schizofréniou, ktorú jej vyvolala laktačná psychóza. Tou druhou zlou správou bolo, že jeho dcérka v nemocnici podľahla mnohopočetným zraneniam po páde z okna.

Peter Murín

Peter Murín

Diskusia

jurinko
Podla mna to prilis nefunguje. Jednak su tam vylozene chyby (stylistika, opakovanie slov, skakanie medzi casmi,...) a jednak su niektore opisy akosi nechcene smiesne (napr. "vysrobovana" klucka - o, ake krute, skoro ako ked v Horucich vystreloch 2 Rowanovi Atkinsonovi zviazali snurky na topankach. A na uzol! Smradi!:-D ). Vo vysledku to potom straca atmosferu a pointa, hoci je plus, ze vobec bola, tiez trpi urcitou neudernostou, co z celej poviedky robi iba scenu, ktoru citatel pozoruje akoby cez sklo. Nic sa na mna neprenaieslo a osud postav mi bol uplne lahostajny (a to dkonca aj smrt toho dievcatka). Co si asi tak uplne dosiahnut nechcel, myslim si :-) Dal som 4
18.01.2014
Jozef Kohúr
Skoro ako z nejakej psychiatrickej brožúrky na tému laktačná psychóza.
Najmä tieto dve vety:
"Podobné bolesti zažila, keď bola ešte v puberte a trpela častými migrénami."
"Takéto okno nemala ani zamladi, keď ako teenagerka holdovala alkoholu a všetkému, čo k dospievaniu patrí."
Ako keby snaha o nenápadné prepašovanie rizikových faktorov tejto diagnózy do textu.
Taktiež by som možno ocenil, keby to malo nejaký netriviálny dej - tj. nielen jednoduchá scénka a na konci objasnenie, ale niečo, čo by malo aspoň nejaký zvrat, zápletku, niečo aspoň trochu prekvapivé. Samozrejme, potom by bol aj rozsah celkom iný, ale po prečítaní tohto krátkeho textu, si nedokážem odpovedať na (aspoň pre mňa) zásadnú otázku: Čo viedlo autora k napísaniu tejto scénky, čo nám tým chcel povedať?
Technikality nehodnotím, lebo tomu nerozumiem, ale všimol som si asi dve chýbajúce čiarky a nejaký ten preklep.
18.01.2014
Jozef Kohúr
Samozrejme nechcem povedať, že každé dielko má mať hlboký zmysel, či byť prínosom pre literatúru, bože chráň. Je mi jasné, že ide o cvičenie a na to je často vhodný aj krátky text, na ktorom sa aspoň trochu ukážu niektoré aspekty pisateľského remesla, ktoré ja žiaľ hodnotiť neviem. Chcem len povedať, že aj pomerne krátky text by mohol byť najmä dejovo komplexnejším, ako tvoje dielo. Rozhodne by to nebolo na škodu.
18.01.2014
Peter Murín
Ďakujem za pekný obrázok :) a samozrejme aj za koments. Je to starý text, ale rozhodol som sa ho sem poslať.
20.01.2014
jurinko
Nemas zac, som rad, ze sa paci :-)
20.01.2014
Peter Murín
Hmmm...čo je s Draculinom? Chýba mi tu jeho hrejivý koment.. :D
23.01.2014
jurinko
Peter, nebudem rypat ;-) (ale kanys vie :-D )
23.01.2014
draculin
Ja som tu furt, len niektore diela ma az tak moc nenadchnu, tak sa mi nechce nic pisat :P To vies, bezna lenivost.... V tomto pripade je zakladny problem samotna rec. Sposob pisania, pouzite slova a skladba viet. Mozno nejde o uplne hrozne veci, ale ako celok to posobi prilis umelo. Takmer slohovo. Je jasne co sa autor snazi povedat, ale nedokaze to vtiahnut a nevytvara to atmosferu. ...Druha vec, ze som sa tak vseobecne nechytal ani na "temu" samotnu. Ok, chapem - ide o v podstate klasicku ludsku tragediu, ale toto je nejaka introspektiva, pohlad do ludskej duse. Odpoved by bola - no a co??? Nechytam sa na zmysel, podstatu ani na pointu. Ak by to mal byt horor, tak by to chcelo asi zobrat z uplne opacneho konca. ...A si si isty, ze ti prave takyto comment chybal? :)
24.01.2014
Peter Murín
He he..áno. Presne toto mi chýbalo :) Tvoje comments ma vždy posunu dopredu aj keď moje diela skoro vždy sfúkneš zo stola.. :) Ale tak pustil som sa aj do spacenews tak možno skončím pri tom. Aj keď písanie poviedok ma baví. Každopádne ďakujem, že si si dal tú námahu a napísal si niečo :)
24.01.2014
draculin
Hmm...pockaj, ved som predsa nesfukol vsetko?? Nieco som urcite musel nesfuknut :) Doprdele, predsa nemozem byt az taky ufrflany hnusak!! ;-)
24.01.2014
Peter Murín
To nikto nepovedal.. :) ja si tvoje comments vážim. A bez teba by to proste nebolo ono.. :D
25.01.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.