Cristine

Čo sa môže stať pri prezkumávaní galaxie.
Podporte scifi.sk
Cristine práve sedela v kapitánskom kresle svojej malej priezkumníckej lode. Jej cieľ? Objavovať vzdialené svety, uzatvárať spojenectvá a hľadať lacné palivo a pochutiny pre Pozemskú Alianciu. Mnoho obyvateľov Mliečnej Cesty sa domnieva, že ľudstvo vďačí za svoju dominantnú pozíciu v galaxii prirodzenej priebojnosti a diplomatickým schopnostiam. Pravdou však bolo, že pred každým vedeli dobre zakryť svoje úmylsy a v správnu chvíľu využili naivitu ostatných rás.
Výnimkou však boli Klimzoti. Klimzoti boli prvá mimozemská rasa ktorá sa stretla s ľudmi. Nazývala sa tiež “Rasa prvého kontaktu“. Klimzon, ich domovská planéta, bola toho času rajom. Ulice plné obchodníkov a umelcov. Život v harmónii s prírodou a duševný mier vládol v každom jednom stvorení na planéte. Po šesdesiatich rokoch obchodu s ľudmi sa ale pomaly naučili čo je to podvod, zloba, závisť a poisťovací agenti. Niečo málo viac ako polstoročia tak premenilo prosperujúcu planétu na slum galaxie.
„Planéta H485. Povrch pevný, bohaté náleziská železa a diamantov.“
„Pridajte ju do databázy! Čo je ďalšie v zozname?“
„Nejaký asteroid A33. Pravdepodobný čas príletu je T plus tri hodiny.“
„Dokončite scan, a potom nastavte kurz na tú skalu. A zobudte ma až tam budeme! Prvý poddôstojník preberáte velenie v čase mojej neprítomnosti!“ Milovala to. Milovala keď vstane z kresla a celý mostík tiež. Niekedy len tak cvične vchádza a odchádza z mostíka aby cítila, že ju musia všetci počúvať. Milovala rozdávať príkazy a všeobecne používať rozkazovacie vety.
Zobudil ju lodný poplach.
„Čo sa to do čerta deje? Koľkokrát mám tým imbecilom pripomínať, žiadne cvičenia behom môjho spánku?“ Vo dverách sa zrazila s radovým vojakom, ktorý sa niekam ponáhľal s laserovou harpúnou.
„Napadli nás! Klimzonský piráti útočia! Lodná komunikácia nefunguje. Máte sa ponáhľať na mostík.“
Len čo to dopovedal, rozbehla sa a za tri minúty sedela neupravená a zadychčaná vo svojom kresle.
„Stav?“ Opýtala sa ťažko potlačujúc zrýchlene dýchanie.
„Tri klimzonské stíhače. Štíty na štyridsať percent. Komunikácia nefunguje, pálime po nich všetkým čo máme. Zasiahli strojovňu, hyperpohon nefunguje.“
Je to horšie ako si myslela. Minulý rok mala čo robiť aby vyviazla zdravá pri strete a jendým stíhačom. „A posádka?“
„Zaujímajú bojové pozície pripravení na obranu lode.“
„Výborne poddôstojník. Ďakujem.“ Sú mŕtvi. „Pošlite našu pozíciu federácii a ozbrojte sa!“
Zaznel obrovský výbuch. Cez oknno mohla vydieť posádku lodnej kuchyne, a pár vojakov mŕtvo letiacich vo vákuu.
Posádka zaujala svoje pozície a zbrane namierila oproti dverám. Bucho na dvere nerušoval vzlyk a ťažké dýchanie posledných piatich členov lode.
Dvere sa rozleteli a spustila sa paľba. Dvaja členovia posádky padli na zem okažite. Boj potom pokračoval, až nakoniec ostala stáť iba Cristine. Presnejšie povedané, krčila sa za kreslom.
„Niet už cesty von. Zomriem so cťou!“ Vykríkla, vyskočila spoza kresla a strieľala na čo videla. Prvý dvaja piráti prekvapený vysokým hlasom a hlasným revom nestihli reagovať, no ďalší štyria už áno a Cristine mohla zomrieť v pokoji. A takto sa končí príbeh mladej kapitánky Cristine Hope, ktorá sa bránila na lodi najdlhšie a preto zomrela posledná.

David

David

Diskusia

Culter
Takto nejako som rozmýšľal aj ja... :)
13.10.2013

David
Áno. Čítal som aj tvoju poviedku. Obdivujem ako si to stihol pekne napísať. Krásne kvetnaté vety... Ja by som na takú level potreboval trocha viac ako hodinu :) . Dal som ti 8 ;)
Ináč príde mi divné hodnotiť vlastnú prácu, aby som sa dostal do diskusie :/
13.10.2013

Stano Lacko
David: vidis nice to have funkcia ;-)
13.10.2013

Ester Magyarová
Aha, takže aj ty si rozmýšľal podobne ako Jan... Cristine a jej láska k rozkazovaniu mi niekoho pripomenula :)
13.10.2013

jurinko
Hodina - nehodina, tych preklepov tam bolo viac, nez by bolo vtipne. PrieSkum, vIdiet, prva osoba mnozneho cisla... A ano, myslienka jasna, tema vzata doslova, podobne ako u Jana Galika, lenze zasadena do akejsi divnej bitky bez napatia, podobnej ako boj v Yayinom bludisku. V rozsahu mikropoviedky je dost zle skusit predstavit celu plasticku postavu tak, aby sa jej dostal citatel pod kozu (v zasade to asi ani nejde). Nabuduce by som zvolil radsej nieco jednoduchsie, nez taketo epicke temy.
13.10.2013

William Cody
Myslienka trochu nedotiahnutá. Možno keby bolo od začiatku zrejme, že všetci sa už opustili, len Cristine mala stale v sebe kusok optimizmu a nakonci by sa vlastne vysvetlilo, že preto ostala posledna nažive, lebo nosila v sebe neustale nadej by to bolo ine kafe :D. Keby to vyplynulo tak samozrejme a bez potrebneho vysvetlovania. Ale ano, uznavam, chcelo by to potom asi väčši rozsah textu a dlhší čas na tvorbu :D.
14.10.2013

mayo
malo to pre mna 3 zabavne momenty: poistovaci, to ze vbehla na mostik neupravena a este laserova harpuna (to ako funguje? :-) ten ten dej bol taky nijaky ale myslim ze aj v malom rozsahu sa Ti podarilo povahu sefky celkom dobre nacrtnut.
14.10.2013

Monika Kandriková
Cristine bola dobrá baba a ja Ti z celého srdca vyčítam, že si ju nezachránil. Také dobré baby, a s takým fajn priezviskom by mali prežívať. :D Ale bola to tvoja voľba. Vydarene vyskladané prostredie na lodi, všetky tie podrobnosti sa príjemne čítali. Dobrý výsledok za taký krátky čas.
14.10.2013

David
Ďakujem a úplne chápem kritiku. Najhoršie na tom je, že som ešte videl kde treba niečo inak vyjadriť, aby to bolo zrozumiteľnejšie, že tie dialógy sú plytké... Ale už bolo 17:05 a nejako zmysluplne sa to narýchlo muselo dokončiť :D Ku gramatike: keby som si len ten čas lepšie rozvrhol, aby mi ostala chvíľka na to, aby som si to celé v kuse prečítal! :)
14.10.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.