Nepríjemné účinky

Podzemné mestské zápasy sú drsné.. Prvá poviedka autorky na našom serveri.
Podporte scifi.sk
V aréne bola úplná tma. Selvio stál na mieste a nehlučne si skontroloval ľavé rameno. Rana bola našťastie iba pol centimetra hlboká no krv sa nedala zastaviť len otretím ruky. Mazľavú tekutinu si utrel do nohavíc a zamyslel sa:
„Dýkou sa ohnal veľmi sebaisto, takže vedel, kde sa nachádzam. Znamená to, že vidí v tme alebo ma cíti. Môj protivník je teda modifikovaný alebo tvor iného než ľudského pôvodu. V každom prípade som vo veľkej nevýhode. Sakra. Mal som si vziať drogy keď som mal možnosť. Teraz budem musieť počkať do polčasu. Teda ak do vtedy prežijem..“
V pravidlách podzemných mestských zápasov sa píše, že drogy (stimulanty) sú povolené len ľuďom a to pod dvomi podmienkami. Prvou je, že dotyčný človek musí byť bez modifikácií. Druhou podmienkou je, že jeho súperom je tvor neľudského pôvodu alebo modifikovaný človek. Drogy sú v takom prípade použité na vyrovnanie nerovných schopností bojovníkov. Ľudom drogy dodajú nadľudské reflexy a zostria zmysly. Tieto účinky však trvajú len niekoľko minút. Potom prídu na rad tie nepríjemné, protichodné príznaky stimulantov- otupenie zmyslov a nervového centra. To znamená aj absenciu prípadnej bolesti. A práve tento posledný príznak býva častou príčinou smrti bojovníkov. Ak totiž necítia bolesť, nepoznajú svoju hranicu.
Selvio ustrnul v jednej polohe a poriadne sa započúval. Možno bude mať šťastie a jeho súper sa prezradí. Sotva zbystril zmysly, keď napravo od seba začul pohyb. Dýku v ruke uchytil pevnejšie a zahnal sa po neexistujúcom nepriateľovi. Minul, no sám pocítil ďalší rez, tento krát v ľavom boku. Ani na okamih ho to však nevyviedlo z úlohy sebaistého bijcu. Ľavou rukou sa natiahol za útočiacou rukou a dýku v pravej ruke zacielil tam kde predpokladal útočníkovu hruď. Zbraň len zacvendžala na kove a pošmykla sa po povrchu.
„Kovové šupiny! Takže je modifikovaný,“ pomyslel si.
Druhý bojovník zatiaľ využil Selviov neúspech na to, aby sa zasa vytratil do tmy. Selvio okamžite zaujal obrannú pózu a nastražil uši. O pár sekúnd neskôr sa ozval zvukový signál označujúci polčas. V tej istej sekunde za sebou zacítil rýchly pohyb. Jeden z dohliadačov zápasu mu práve nasadzoval masku, aby ho po rozsvietení svetiel v aréne vyviedol do oddychovej miestnosti bez toho, aby zazrel svojho súpera.
Pole okolo arény sa práve vyplo a Selvio mal tak možnosť začuť šuchot divákov skladajúcich si z očí termocitlivé okuliare. Následne sa nechal odvliecť do svojej malej miestnosti, kde si mohol nachvíľu zložiť masku.
Keď konečne otvoril oči zbadal vo výške svojho pásu hojdajúcu sa fľašu s vodou. Podával mu ju sotva meter vysoký tvor pripomínajúci jaštera s tým rozdielom, že stál na zadných nohách ako človek a mal plné ústa drobných dokonale ostrých zubov. Povedzme si úprimne.. púpavou sa asi neživí. Na hlave mal drobný bledorúžový klobúčik hodný džentlmena a telo mal zakryté len krémovou vestičkou z drsnej kože.
„Cobbi, potrebujem drogu. Na tohto chlapíka sám nevystačím. Je to modifikant s kovovými šupinami a zrejme má aj nejakú úpravu na orientáciu v tme. A kto vie čo ešte.. To, že ešte žijem môžem pripísať len mojej rýchlosti a jeho zlej taktike a zbabelosti zaútočiť. Musím byť schopný nájsť ho v tej tme. Dostal sa na pol metra odo mňa bez toho, že by som o tom vedel.“
Selvio sa hodil na stoličku a Cobbi mu zatial podal uterák.
„Ja som ti hneď hovoril, aby si si niečo dal. To je tvoj problém, že nepočúvaš svojho nadriadeného,“ zatrucoval Cobbi.
„Ale no tak starký.. netrucuj. Priznávam svoje chyby, ó, veľký Cobbienstar. Som predsa len človek..,“ zasmial sa Selvio a priložil si na ranu nanoboty.
Cobbi sa pobavene zasmial a podal svojmu zverencovi malú ampulku s fialovým roztokom. Selvio si ju vzal a vložil ju do dýchacej masky. Kým si ju priložil na nos a vdýchol, Cobbi si ho začal doberať:
„Počuj Selvio, kedy si naposledy zjedol niečo, čo malo predtým, než sa ti to dostalo na tanier aj nohy? Hm? Lebo mám pocit, že ti čochvíľa začnú trčať rebrá. A to by som ťa potom ani ja už nechcel zjesť. “
Selvio sa začal dusiť plynom a tak nervózne pokašliaval s pohľadom upreným na štyri rady dokonalých bielych zúbkov ostrých ako britva, ktorými sa na neho šéf usmieval. Bolo ich presne 332.
„Žartujem Selvio. Len žartujem. Upokoj sa..,“ rozrehotal sa jašter, „ale dnes by som ťa rád videl u nás na večeri.“
Počkal kým sa chlapec nervózne zahniezdi na stoličke a s prešibaným úsmevom pokračoval:
„Dnes mi konečne prídu na návštevu vnúčatá a ja som im sľúbil, že ich zoznámim s jedným zo zápasníkov. Chcú vidieť, ako ťa nazvali, profesionálneho vraha. Vieš.. sú to takí malí gangstri. Syn mi vravel, že ich podozrieva zo zmiznutia Daltonského mäsiara,“ zasmial sa Cobbi.
„Vraj má dokonca dôkazy. To mi pripomína moje časy mladosti,“ zablúdil do svojich spomienok, “ ale my sme mali rozum. Dôkazy sme vždy precízne zakryli.“
Jašterí muž pozrel na Selvia, ako si skladá masku z úst. Vzal malú baterku a posvietil mu do očí. Drogy začínali účinkovať.
„Dobre starký. Ak sa tej večere dožijem, tak sľubujem, že prídem a nachvíľu ťa odbremením od tých malých potvoriek,“ žmurkol na trénera, nasadil si masku a nechal sa odviesť späť do haly.
Po návrate do arény skončil zápas rýchlo. Drogy pomohli Selviovi nájsť protivníka v tme a následne sa tento, pre Selvia slepý zápas, zmenil na rutinu. Rýchly chmat pod krk a dýka do srdca, ktorá ladne vkĺzla pod umelo dorobené kovové šupiny práve v mieste medzi dvomi vrstvami drobných kovových plátkov.
Boli to ľahko zarobené peniaze. Selviovi bolo ľúto iba zbytočne vyhasnutého života a toho, že svoje telo znečistil tým drogovým svinstvom. Ale niečim sa živiť musel. A všetko je lepšie ako čistenie ulíc od pestrofarebných vnútorných orgánov všetkých možných tvorov a rás. A že ich tam veru bolo! Mestské stráže sa v poslednej dobe prestávali kontrolovať.
Pred večerou u Cobbiho sa chcel ešte osprchovať a tak sa ponáhľal domov. Vedel, že dôsledky užitia drog sa čoskoro začnú prejavovať. Prebehol spleťou podzemných tunelov čo najrýchlejšie, kým mal ešte triezvu myseľ. Keď odsúval poklop do nadzemnej časti mesta však pocítil nepríjemné účinky drog po prvý krát. Hlava sa mu pri vyliezaní na povrch zatočila a takmer spadol. Rýchlo sa vyhupol na zem a rukami sa zaprel do kolien. Trocha sa vydýchal a pokračoval v ceste. Kráčal miernym spádom špinavými uličkami mesta a cítil, že drogy sú stále silnejšie. Hluk mesta sa zmenil na príjemnú halucináciu šumu oceánu, ktoré videl ešte ako dieťa.
Pridal do kroku, hoci vedel, že tým sa drogy v tele rozpumpujú ešte rýchlejšie. Dúfal však, že sa stihne dostať domov, kým príde k najhoršiemu. Prebehol okolo stánku so zbraňami, v ktorom si len včera kúpil podpultový tovar- hviezdice z pravého striebra. Vzácne kovy boli v tejto dobre totiž skutočne vzácne a navyše sa mestom v noci potulovalo priveľa vlkolakov.
Za stánkom prešiel popri žene, ktorá mala na hlave oranžovú opicu. Bradou sa opierala o jej čelo, rukami sa držala jej uší a nohy mala prepletené pod jej bradou. Žena s purpurovou pleťou vyzerala, akoby o svojom chlpatom vlasovom doplnku ani nechýrovala. Jednoducho sa usmiala na zákazníka a ukázala mu masť z lepiánskej kože. Najlepší prípravok na liečenie otrávených rán. Ako tak kráčal ďalej všimol si v jednom zo sudov s vodou, v ktorých sa predávali vodné živočíchy raka.
"No tak počkať! Raky už predsa dávno vyhynuli. Neboli schopné prežiť v znečistených vodách. To sme sa učili ešte v škole. Toho tvora nikto nevidel už 50 rokov. Toto nie je možné. Musím mať halucinácie. Takže tá opica tiež zrejme nebola skutočná.."
Selvio prešiel na kraj ulice. Oprel sa o chladnú stenu a zhlboka sa vydýchal. Pomasíroval si končeky prstov a chytil sa za spánky. Doľahla na neho prudká únava. Zrak sa mu začal rozmazávať a myseľ pomaly zastierať. Potriasol hlavou a pokračoval, už len tri krát zabočí a je doma.
Prešiel do vedľajšej uličky rovnobežnej s ulicou, na ktorej býval. Jeho chôdza sa stala nerovnomernou a náhle mal nezadržateľnú chuť smiať sa. Zdvihol pohľad a asi päť metrov pred sebou si všimol ako na neho hľadia tri prerastené jašterice. Dopotácal sa takmer k nim no asi meter pred nimi zakopol a spadol na dlane. Červená krv mu tiekla z rúk no on bolesť necítil. Drogy dosiahli najvyššie štádium.
Zostal sedieť na zemi a rozmazaný pohľad sa snažil zaostriť na tri prerastené jašteričky, ktoré boli len výplodom jeho fantázie a dôsledkom drog. Natiahol k ním ruku, nahlúplo sa usmial a povedal:
„Viete.. aj ja mám doma jaštericu. V tom onóm.. ,“ chvíľu mu trvalo než si spomenul na dané slovo, „akvarku!“ vykríkol.
„ Pripomína mi Cobbiho. Hahaha!!“, rozosmial sa, „Ale tá malá potvora ma úplne ignoruje.“
ňViečka mu klesali a zmohol sa už len na jedno: „Mrcha jedna!“
Kdesi, akoby z diaľky, začul detský smiech a posledné čo si uvedomoval bolo divné šteklenie v ľavej ruke. Potom upadol do tvrdého spánku.
Približne v tom istom čase len o čosi neskôr sa tri malé jaštery náhlili uličkami mesta.
„ Pohnime sa! Dedo nás už určite čaká s večerou,“ zavelil najstarší z nich
.
„ Nebodaj si ešte hladný?“ zasmial sa druhý a vytiahol si spomedzi drobných zubov kúsok látky.
„Hehe, no to určite.. Veď ten chlap bol ako chodiaca hora mäsa ale dedo vravel, že na večeru pozve aj jedného z jeho zápasníkov.“
„Myslíte, že tento krát sme všetko urobili ako sa má? Dedo predsa vravel, že máme poriadne zakrývať stopy,“ spýtal sa tretí, najmladší z nich.
„Ale neboj sa maličký. Starký by z nás mal určite radosť,“ dodal prvý a pridal do kroku.

ramy

ramy

Diskusia

Lenona
Spôsob vyrozprávania sa mi vcelku páčil, hlavne pre zaujímavé detaili a postrehy exotického miesta, v ktorom sa príbeh odohrával. Pokrivkáva logika. - pravidlá podzemných zápasov v druhom odseku pôsobia umelo a v skutočnosti by ich pri zápase na život a na smrť nikto nedodržiaval - preto sa zápasy predsa odohrávajú v podzemí, nie? Každí bojuje na maximum aj nelegálnymi prostriedkami a kto už len môže byť slabší, než človek s nožom v ruke bez vylepšení? Len hlupák by liezol do tmy proti neznámim obludám bezmocný. Nemal voči nim žiadnu výhodu, aspoň som žiadnu nepostrehla, a pritom to bol skúsený gladiátor.
02.06.2012
Lenona
Za druhé - keď už vzal tú drogu, musel veľmi dobre vedieť, aké následky to pre neho bude mať. Prečo potom šiel domov sám a ešte si aj dohovoril večeru? Veď vedel, že bude nejaký čas odpísaný. okolo bojovníkov sa vždy pohybuje okruh ľudí - pomocníkov, ktorí sa o nich starajú, a on šiel von peši, sám, páchnuci krvou a nadrogovaný? Hmm, to by ani na Slovensku nebolo príliš bezpečné, nie to ešte vo svete, kde nájdeš mŕtoly na každom rohu a ľudia sú pojedaní žartujúcimi jaštericami.
Keby ho protivník zdrogoval pred smrťou tak, že by o tom hrdina netušil, tak možno potom by bol jeho odchod a postupný úpadok pochopiteľnejší.
02.06.2012
Zlatica Málusová
Nuž, prečítala som si poviedku 2x, ale stále som na pochybách, čo bolo jej pointou. Dej ako by sa iba posúval od jednej epizody k druhej, zápas v tme nahradila úvaha o vplyve drogy a úvahu vystriedala hovoriacj jašteričí dedo, neskôr purpurová žena s opicou a informácia, že raky žijú iba v čistých vodách, hlavný hrdina nám pre záverom zaspal a v závere ani jašteričie vnúčence nič navysvetlili.. Ach jaj..
02.06.2012
zuna
Pacili sa mi detaily, opis cobbiho, opica na zeninej hlave. new weird atmosfera.
Asi by som si rada precitala nieco zo sveta, kde jasteri nosia kremovu vestu. Ale nieco ine, menej prvoplanove.
03.06.2012
jurinko
Ten svet ma potencial na kniznu sagu, ale tato poviedka nam z neho odkryla iba tolko, aby sme si uvedomili, ako velmi si premarnila prilezitost napisat nieco poriadne. To, ze sa potaca domov sam, skripalo aj mne, minimalne Cobbi by sa onho postaral. Plus ak to nebola jeho prva skusenost s drogou (co evidentne nebola), tak sa spraval, akoby chcel spachat samovrazdu, nie ako skuseny zabijak. Miestami mi vadili stylisticke zakopnutia (kremova vesta je vesta z kremu, vesta z drsnej koze moze mat max. kremovu farbu), ciarky, a ine drobnosti. Najviac mi ale vadil nedostatok logiky. To, ze boj skoncil po podani drogy tak rychlo, bolo tiez zle - tesil som sa na zmenene vnimanie po drogach, na natahovanie boja, ktory treba rychlo skoncit, kym nenastupia vedlajsie ucinky, a dockal som sa jednej vety. Skoda. Nabuduce to chce nieco dlhsie, lepsie, s dejom, a logikou. Dal som 4
04.06.2012
ramy
Ďakujem za každú konštruktívnu kritiku a som rada, že aspoň svet sa páčil. Nabudúce sa nad poviedkou určite viac zamyslím. Ale trošku ma prekvapilo, že tam bolo tak veľa chýb v čiarkách.. zvyčajne si na to dávam pozor. A ohľadne toho nedokončeného boja.. zdalo sa mi to ako zbytočné predlžovanie poviedky (alebo ako vidím skôr pokusu o poviedku :D).
04.06.2012
ramy
Lenona: Ja som ho v hlave mala vymysleného ako bojovníka, ktorý opovrhuje všetkými tými vylepšeniami a nikdy by nechcel niečo, čo akokoľvek zasahuje do jeho tela. Aj preto neznáša drogy, používa ich len v krajnom prípade. Ale to som tam asi mala napísať :D. Asi to znie hlúpo, že by tam šiel len tak ale mal to byť naozaj skúsený bojovník, ktorý zvyčajne vyhráva :) (zvyčajne, preto, že zápasí aj v zápasoch, v ktorých nejde o život. Inak by bol mŕtvy už dávno :D). Ale ako vravíš je tam priveľa logických medzier, ktoré som predtým nevidela...
04.06.2012
Peter (Anonym)
Štýl dobrý. Prostredie má potenciál, napríklad by to mohla byť alternatíva niektorého zo slovenských miest. Logika ale do tejto poviedky nedorazila. Cesta domov je nebezpečnejšia ako ilegálne podzemné zápasy.
04.06.2012
jurinko
ramy, klasika - ty vidis veci, ale citatel nie, a preto (ak ich nenapises) nechape on tvoje dielo, a ty jeho reakciu. Tak snad to nabuduce bude lepsie :-) Odporucam dat to precitat nezainteresovanej osobe, ktora je natolko nad vecou, aby ta iba nechvalila, ale ta aj zdzubala :-) Najhorsie su reakcie typu myknutie plecom, a veta: "vsak to bolo dobre" ;-)
04.06.2012
ramy
jurinko: Veď práve preto som to sem dala, pretože nemam nikoho kto by si to prečital a zhodnotil. Nie je presne na to táto sekcia poviedky? Alebo je to tu len pre tých, čo už písať vedia..
04.06.2012
ramy
Peter: Ale o to presne išlo... prežije drsný zápas na život a na smrť no nakoniec ho aj tak zožerú tri malé decká :)
04.06.2012
soyka
Mne sa to páčilo. Chvíľami som nevedela, kto kedy rozpráva, takže to pôsobilo popletene, ale vcelku zábavne. A možno bol taký sebavedomý, že drogu podcenil. To sa tým, čo si priveľmi veria stáva.
04.06.2012
Peter (Anonym)
ramy: Pochopil som, že ti ide o koniec ala Krajné medze, ale u mňa toto ako pointa neobstojí. Náčrt sveta v ktorom sa to všetko odohráva je zaujímavý, ilegálny zápasy fajn. Čo tak keby v boji zabili niekoho dôležitého, ktorý zápasil z rozmaru a teraz po ňom ide pol podsvetia, ale keďže je tam tma tak nevie koho a prečo sa ho snaží niekto zabiť... alebo niečo celkom iné.
V každom prípade je to na tebe, ja len kritizujem a držím palce.
04.06.2012
jurinko
ramy, ak nemas nikoho, kto by ti zvozil diela pod ciernu zem, nase naruce su ti otvorene :-) Je to pseudoworkshop, pis, posielaj, zufaj si, naser sa, znova pis, a znova posielaj ;-)
05.06.2012
Juli
štýl písania máš fakt dobrý, nápad by tiež ušiel ale pointa sa akosi stratila. ale určite to nebolo zlé.
08.06.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.