Západ slnka
Smrť. V celom živote máte istú len jednu vec a tou je smrť. Pre niekoho je to vykúpenie, iný sa jej bojí, niekto ju priam vyhľadáva. A čo nasleduje po smrti, blahoslavený pokoj, peklo alebo len večná prázdnota a tma ?
1- Čistinka
Smrť. V celom živote máte istú len jednu vec a tou je smrť. Pre niekoho je to vykúpenie, iný sa jej bojí, niekto ju priam vyhľadáva. A čo nasleduje po smrti, blahoslavený pokoj, peklo alebo len večná prázdnota a tma ?
Čo ak by som vám povedal že smrť je len prekážka a dá sa ľahko obísť. Viem, teraz ma máte mnohí za blázna ale verte mi že ním nie som. Rád by som vám vyrozprávať jeden príbeh ktorí sa stal v dávnych časoch. Ešte v tých časoch keď v lesoch žili divé šelmy , v moriach prastaré príšery a po zemi blúdiace podivné bytosti, ktoré v ľuďoch vyvolávali strach.
Na tie časy si ešte matne pamätám , „hmmm“ strach , vtedy ľudia ešte vedeli čo je to strach , pokora, viera. „Pche“ dnes už iba žijú a zabíjajú pre peniaze, česť a hrdosť pre nich nič neznamená. Ale vráťme sa k rozprávaniu. Stalo sa to jedného roku.
Bola chladná jesenná noc, na nebi svietili hviezdy a svet sa zdal aký si pokojný. Sem tam bolo počuť zavíjanie vlka alebo zahúkanie sovy. Ale predsa bolo niečo čudné, nezvyčajné, neobvyklé, bolo to cítiť vo vzduchu , aj zem, stromy a rastliny sa zdali aké si iné. Boli skropené niečím, čím predtým nikdy neboli, bola to krv.
Čistinka sa kúpala v mesačnom svite a krvi. Priam dych vyrážajúci pohľad. V tom okamihu niečo zašuchotilo v kríkoch a na čistinku vyšiel lovec menom Sirtus. Bol to lovec s neďalekej dedinky. Pozorne sa zahľadel na zem, potom jemne prešiel rukou po steblách trávi , pošuchal krv v rukách, pričuchal k nej. Popri tom sa mu zračil pochmúrny výraz na tvári a začal si šomrať a polohlasne rozmýšľať.
„Aby to parom vzal“ zahundral si, „ v tej to časti lesa som nikdy nič podobné nevidel“. A mal pravdu, to to bola pokojná a bezpečná časť lesa , v ktorej sa za najväčšie nebezpečenstvo a ohrozenie považovalo stretnúť vlka, alebo nebodaj celú svorku. „ Na môj dušu, také to zverstvo nemohlo napáchať ani tisícka vlkov, kam sa moje oko pozrie všetko je od krvy. A čo ma najmä desí , nevidím, žiadne telá ani známku zápasu.“
Nahlas uvažuje Sirtus. Ani len netuší čo sa tu odohralo. A podľa mňa, ani by nechcel. Došlo tu ku krvavej bitke medzi tajomnými a hrôzu naháňajúcimi bytosťami.
Upírmi. Pradávnymi stvoreniami, ktoré blúdia v ľudskej podobne po tom to svete. Sú viacej démonmi ako ľuďmi. Žijú s krvi a utrpenia iných. Sirtus sa obšmieta po čistinke a snaží sa nájsť aspoň akú takú stopu.
„ Predsa sa nemôžem vrátiť do dediny , bez žiadnych správ, alebo vysvetlenia čo sa tu stalo! Vyzeral by som ako hlupák a k tomu mu by ma vysmiali. Ešte to by mi chýbalo aby sa o mne rozprávalo ako o neschopnom bojkovi ktorý zdupkal rýchlo domov, keď narazil na problémy.“
Rozčuľoval sa Sirtus. Ani si nevšimol , ako s polohlasného šomrania prešiel do búrlivého monológu, korí bolo určite počuť na peknú vzdialenosť.
Zrazu, Sirtus stíchol a vytiahol spoza opasku svoju loveckú dýku. Prikrčil sa a nervózne sa začal hmýriť a sledovať všetko na vôkol. „Aby to parom vzal , na kjeho čerta som sa nechal nahovoriť aby som sa vybral o takom to čase na lov, vôbec sa mi to nepáči, vôbec sa mi to nepáči.“
A to to opakoval ešte zopár krát a ešte k tomu pridal slušný počet nadávok.
„Už mám svoje , roky, mal by som ležať doma v teplej posteli a nie sa tu blahočiť, pre kus mäsa, však mám 2 synov. A tí si tam teraz niekde ležia a drichmú a ja sa tu mam utĺcť aby som ich uživil. Darmožráčov jedných ! Už si predstavoval ako im vypáli zopár pohlavkov keď sa vráti domov. Že, on im ukáže. Ale zrazu, začul nejaký zvuk. Ktorý vychádzal s lesa a stále sa približoval k čistinke „Praskot, dupot a fukot“
Vravel si. „To bude iste nejaké divé prasa.“ Ukludňoval sa, pomaličky, zastrčil dýku a sňal s chrbtu svoj dlhý tisový luk. Napol tetivu, zamieril približne tam, odkiaľ čakal príchod votrelca.
„ No počkaj , ja ti ukážem.
Ty si tu budeš, tak to večer strašiť, však dostrašíš keď ti prevŕtam telo šípom. Už, už bol pripravený vystreliť, keď sa zrazu ozval hlas.
„ Doparoma aj stým“. Sirtusa to, pravdaže zaskočilo. „Však odkedy divé prasatá nadávajú“. Ani sa nenazdal a s kríku sa vynorila veľká postava, ktorá za sebou niečo tiahla. Sirtus, sklonil, luk a rozosmial sa. „Čerta starého divoké prasa, však to to je Neiflat, môj starý priateľ.“
Na to dotyčný odvetil. „ Bodaj by sa zadrhol od toho smiechu. Ja sa tu vláčim, hen s tou to opachou.“ A ukázal smerom k mladej srne. „ A ty sa tu rozkrikuješ na celí les , ako keby si bol v krčme.“
„Aj ja ťa rád vidím. Odvetil Sirtus.“ A ešte hodnú chvíľu sa častovali nadávkami.
„Čo ty by si snáď nekričal keby si tu našiel takúto paseku ? Však sa rozhliadni, všade naokolo je samá krv a ani jedna stopa, čo sa tu mohlo stať.“
„Hmm ,máš pravdu“.
Odvetil, Neiflat. Ktorý si až teraz začal zo záujmom prezerať celú čistinku. „Na môj dušu, čudné. Veru, tu sa nemohlo stať nič pekného. Vieš čo, zoberme čo máme a vráťme sa do dediny. Však ráno múdrejšie večera.“
Sirtus, len horlivo prikyvoval, lebo by dal neviem čo, aby sa mohol vrátiť a na tento večer zabudnúť. Tak schytili srnu a pobrali sa najkratšou cestou do dediny. Ale ani Sirtus a Neiflat netušili že, ich niečo s pomedzi koruny stromov sleduje na ich ceste domov.
Mefisto
Diskusia
jurinko
No. Zo zaciatku mi to neprislo az take zle. Prastare prisery a podobna haved je vzdy zaujimava tema. Ale po slove "upiri" uz to uplne vysumelo. Zo zaciatku mi vadili iba gramaticke chyby (more gramatickych chyb), podivne pouzite slova (ako sa moze jeden clovek hmyrit? nehmyri sa nahodou hejno/roj/mnohopocetne cokolvek?) a zle umiestnene medzery (akysi, takyto, tento, toto), ale potom uz mi vadilo uplne vsetko. O com to akoze malo byt? Krvava cistina? Lovec? Nic sa nestalo? "Nieco ich sledovalo z korun stromov" ma byt akoze otvoreny koniec? Sa uvedom! Napis nieco s dejom pre Kristove rany, nie uvod jak do sagy o prastarych demonoch a potom nic! Mne to prislo, ako keby si dietatu na jarmoku prepichol balonik. Nezostalo nic. Len vzduch a marna supka byvaleho potencialu, nestastne leziaca v prachu na zemi. Ani neviem, ci mam hodnotit, ale asi budem. Dal som 2, aspon za ten uvod..
13.08.2010
No. Zo zaciatku mi to neprislo az take zle. Prastare prisery a podobna haved je vzdy zaujimava tema. Ale po slove "upiri" uz to uplne vysumelo. Zo zaciatku mi vadili iba gramaticke chyby (more gramatickych chyb), podivne pouzite slova (ako sa moze jeden clovek hmyrit? nehmyri sa nahodou hejno/roj/mnohopocetne cokolvek?) a zle umiestnene medzery (akysi, takyto, tento, toto), ale potom uz mi vadilo uplne vsetko. O com to akoze malo byt? Krvava cistina? Lovec? Nic sa nestalo? "Nieco ich sledovalo z korun stromov" ma byt akoze otvoreny koniec? Sa uvedom! Napis nieco s dejom pre Kristove rany, nie uvod jak do sagy o prastarych demonoch a potom nic! Mne to prislo, ako keby si dietatu na jarmoku prepichol balonik. Nezostalo nic. Len vzduch a marna supka byvaleho potencialu, nestastne leziaca v prachu na zemi. Ani neviem, ci mam hodnotit, ale asi budem. Dal som 2, aspon za ten uvod..
13.08.2010
Aldeberan
meh, dobry zaciatok, zly koniec. Citatel je v napätí, čaká na upirov... a potom pride jeho stary kamarat a idu na pivo. Sakra, to, ze je to prva cast neobstoji, treba veciam davat koniec :)
13.08.2010
meh, dobry zaciatok, zly koniec. Citatel je v napätí, čaká na upirov... a potom pride jeho stary kamarat a idu na pivo. Sakra, to, ze je to prva cast neobstoji, treba veciam davat koniec :)
13.08.2010
YaYa
Štylistika... Skús si to prečítať nahlas a počúvať, či ti tie vety znejú prirodzene...
13.08.2010
Štylistika... Skús si to prečítať nahlas a počúvať, či ti tie vety znejú prirodzene...
13.08.2010