Ďalekohľad lásky - Prolog

Edward býva v odľahlejšom meste aj spolu so svojou rodinou, kvôli lepšiemu maskovaniu svojho tajomstva. Mesto vyzerá, ako keby je zabudnuté v dobe minulej. Staré budovy, staré zvyky. Pravdaže náš Edward je chudák sám a taká večnosť ho naozaj nebaví. Edward vlastní krásny ďalekohľad, cez ktorý sa každú noc díva na oblohu, no jednej noci mu zavadí pohľad o pár ulíc ďalej, do veľkého domu, ktorý pozná ako sirotinec. Na posteli sedí mladé dievča, uplakané a nešťastné. Edward si tiež všimne, že dievča vlastní ďalekohľad. No a tak začína niečo nové. Ale je Bella skutočne sirota?
Filmová história scifi
Pink - Ave Maria
Sú ľudia, ktorí túžia svoj život skončiť, zomrieť... Mne by stačilo iba aby sa zmenil...
Nik nemá dokonalý život, ale to je na ňom to krásne. Prežila som neskutočný príbeh života... bolo iba na mne, že som sa dopracovala až do tejto chvíle, kedy „oslavujem“ svojich 16násť rokov a ešte stále žijem. A je iba na mne, ako si svoj život budem žiť, či budem bojovať, aby som nezomrela. Kto tvrdí, že život je hrozný... že nám nedokáže nič pekné dať... Tak ten, nech skúsi byť úplne na dne a potom zrazu sa oslobodiť, od všetkého zla. Vtedy až zistíme, že život nám dáva až priveľa krásneho, ale my sa toho nedokážeme chopiť.
Zostali mi hrozné spomienky, jazvy... ktoré sa tak ľahko nezahoja. Ale ja viem... podvedome tuším, že keď už si myslím, že to nemôže byť horšie, je to horšie, ale keď prestanem strácať nádej, práve vtedy príde isté svetlo... Možno, pre malé deti je to svetlo zmrzlina, pre programátorov nový notebook, ale pre mňa, je to vyslobodenie zo života, inak nazvané nový život. Nie, nechcem zomrieť, verím že život má ešte pre mňa veľa prekvapení... dúfam, že hlavne tých pekných.
Lenže, všade je to lenže. Sú tu istý ľudia, ktorých nedokážem opustiť a keby to spravím, bola by som ešte horšia ako oni, necitlivá ako oni a chladná, lenže taká ja nie som. Som tu a vždy budem len a len pre nich, ich mi nik nesmie vziať. A ani mi ich nik nevezme. Budem tak veľmi silná, budem bojovať až nakoniec nad nimi vyhrám. Ja v to verím a keď budú ešte aj ostatní veriť, myslím si, že sa nám to podarí...
Z pravej strany mi priletela facka, tvrdo som dopadla na zem. Zase raz nado mnou vyhrávajú...
„Tak vstávaj z tej zeme Isabella a okamžite to odprac, ja zatiaľ odnesiem tvojho otca do postele... No poď zlato...“
Frank iba niečo zamrmlal a pobrali sa preč.
„On nie je môj otec...“
Šepla som si pre seba. Nie je! A ani nikdy nebude!
Ako to vlastne všetko je? Poznáte také tie mestá, kde sa tak trochu pozabudla doba, kde ešte ako keby stále existovali mešťania, poddaný a podobne? Tak asi tak nejako vyzerá moje „mesto“ Pinawa. Je to malá, skôr osada pri Winnipegu, Minnesota. Pravdaže, ako v každom meste, sú tu istí bohatí ľudia a my... teda chodobní...
Moja „rodina“ je tak trochu zvláštna. Frank a Tereza sú len moji adoptívni... ľudia. Chceli zbohatnúť a tak ich napadlo, že si urobia taký nenápadný sirotinec, kde budú všetci ich otroci a to doslovne. Materinská láska Tereze istotne nič nehovorí a Frankovi niečo také, ako súcit, to bôž nie... Už tak veľa krát som chcela ujsť, utiecť odtiaľto a podpáliť tento prekliaty dom, ale nedokázala by som opustiť ich... „moje“ deti.
Je nás tu sedem. Z toho som tu najstaršia... keď tu bol Lucas...
Proste to tu je ako keby zabudnuté v dobe. Nielen domom, ale aj správaním Terezy a Franka. Sme pre nich ako zvery, ktoré musia plniť ich rozkazy, ak nie... tak dostanú po papuli. Ak protirečím Tereze, dostanem po papuli, ak je Frank opitý, pri najlepšom dostanem len po papuli. Ak niekto iný ich nahnevá, musím ja dostať po papuli, nemôžem dovoliť, aby „moje“ deti bili...
Mám pre seba jednu veľkú izbu, aspoň za to im môžem byť vďačná. Skoro každý, má sám svoju izbu, teda okrem dvojičiek. Eilen a Haylen. Moje dve krásne, 8 ročné dvojičky. Nechápem, ako niektoré z nich, mohli rodičia len tak opustiť... Je to nespravodlivé... Moji rodičia umreli... Už dávno a jediné, čo mi po nich zostalo, je mohutný ďalekohľad, ktorý mám vo svojej malej izbe.
„Priblíži ti všetko, čo je aj na míle vzdialené... len sa pozri...“
To bolo posledný krát, kedy mamka hovorila o ďalekohľade. Dokonca mu dali meno. Stuart. Krásny strieborný Stuart. Každý, naozaj každý večer sa cez neho pozerám na oblohu. Vidím všetky tie hviezdy, vidím v nich svojich rodičov. Ja viem, že oni ma strážia a aj budú strážiť, po celú večnosť.
Dnes, ako aj iné večeri, líham do postele, ktorá nie je sametová, mäkká a ani nová. Mám na sebe pyžamo, ktoré nie je pohodlné, tiež nie je nové. Moja izba je zatuchnutá a taktiež všade je vlhký vzduch. Moje telo nie je krásne, je plné modrín, škrabancov, špiny a veľkej jazvy na bruchu, od horúcej vody, ktorú na mňa „omylom“ v záchvate zúrivosti vylial. A taktiež moje myšlienky a skutky nie sú nehriešne. Ale jedno, čo viem... je že verím, v krajšie zajtrajšky, neplánujem a nechávam osud, nech si môj život naplánuje... Tak mi teda, skús venovať trochu šťastia...

Rosie

Rosie

Diskusia

YaYa
Pôvodne som nechcela písať, ale keď tu dva dni nič nie je tak, aby z toho autorka nebola smutná. Takže, poradím, zmeň ich mená. Edward a Bella tu už boli, zišlo by sa niečo nové :) Ďalej, niektoré konštrukcie boli zvláštne.... len si momentálne nespomínam, ale keď bude treba, nájdem ich... A nakoniec, ak si pozrieš kritiky starších poviedok - čítam túto stránku asi rok a asi stokrát som už od rôznych ľudí videla toto: Prečo prológ? Nemá začiatok, nemá koniec, ťažko sa k nemu vyjadrí. Ak chceš zistiť skutočný názor ľudí na svoje písanie, skús kratší uzavretý celok... Predstava románu na pokračovanie je síce lákavá (ja viem, aj mne sa páči), ale väčšinou to tak nefunguje. Česť výnimkám :) Ale inak fajn, nečítalo sa to až tak zle... Keby niečo, ozvi sa, odpíšem...
25.07.2010
jurinko
Mne sa to nepacilo, ale nechcem byt prilis drsny, aby som nahodou nezranil tvoje city. V tej poviedke vnimam nieco take ako osobny smutok autora / nepriazen osudu autora a bud je to iba poza, aby poviedka bola plnsia patosu (ak je to tak, tak sa mi to zda zle), alebo je to skutocne utrpenie autora (ak je to tak, nechcem ta zranit). Preto sa mi aj tazko bude vyjadrovat k poviedke ako takej. Hm. Skus napisat nieco, co nie je inspirovane tym blabolom Twilightom, nieco svoje a (v ramci moznosti) originalne. Potom ti mozno poslem hodnotenie aj tohto diela.
26.07.2010
Aldeberan
ja som bol náhodou príjemne prekvapený :) očakával som patetické zamilované scény. Namiesto toho po dosť hrozivom a hroznom úvode (ako vela ludí aj ja som alergický na spojene slov "Edward" a "tajomstvo" v jednej vete) nasleduje úplný opak - celkom podarený a dokonca aj trochu smutný výlev citov týraného dievčaťa. Tento kontrast rozprávkový úvod-realisticko-smutné jadro a záver na mňa zapôsobil, neviem či to bol úmysel ale to je vlastne jedno. No ako spomínala YaYa - niektoré vety boli divné, mali rušivú konštrukciu. Osobne mám pocit, že autorka to napísala jedným dychom a neskontrolovala za sebou. Výsledkom je, že vety sú písané "tak, ako keby to niekto hovoril", čo ale v písanom texte pôsobí rušivo, pretože každý má svoje vlastné myšlienkové pochody :)
26.07.2010
Zlatica Málusová
Pochmúrne úvahy o živote svojom i živote ako takom, nefunkčne zaradené vstupy priamej reči a zdĺhavé sentimentálne ladené myšlienkové pochody.. Ako prológ k fantasy poviedke ? Možno pokračovanie bude lepšie, preto zatiaľ nehodnotím.. Ale je tu ten problém.. príliš dlhé lehoty pri zaraďovaní príspevkov, než bude pokračovanie uverejnené, možno sa ani penzie nedožijem..
27.07.2010
Aldeberan
jo, ja tiez nechapem, prečo su poviedky uverejnovane tak sporadicky, je to velmi velka chyba. Napr. keby tu mne pred par rokmi nevyslo zopar poviedok tak sem ani nepachnem, je to proste dobry sposob budavania komunity :-/
27.07.2010
jurinko
Dostal som prava na pridavanie poviedok, planujem tento / buduci vikend si nad to sadnut a pridat vsetky, co su v cakacke naraz. Pridavame poviedky vzdy v sobotu (raz za tyzden), momentalne su uz pridane tri poviedky (tri tyzdne dopredu). Vzhladom na to, ze poviedok v cakacke je naozaj vela a na periodicitu pridavania je mozne, ze medzi odoslanim a publikovanim prejde aj niekolko mesiacov. Notifikacne e-maily (kedy bude poviedka uverejnena) by vsak mali prist pomerne rychlo (pre poviedky uz teraz v cakacke do konca buduceho tyzdna, pre ostatne postupne pridavane poviedky vzdy najneskor do konca tyzdna, v ktorom bola poviedka pridana). Lady sa pohli a poviedky sa budu pridavat, ostatne zavisi uz len na tom, ci bude dost poviedok na pridavanie (dufam, ze ano, inak budem musiet zas nejaku napisat ;-) ). Prosim o trpezlivost a uzite si poviedky :-)
27.07.2010
zuna
gratulujem jurinko :))
poviedka ... hm no neviem, zatial nehodnotim, niet co..., uvidime ci bude nieco dalej
27.07.2010
Aldeberan
jurinko: mam ta rad :-P a dufam, že bude dosť poviedok, ani mne sa nechce nič pisať :)
29.07.2010
Rosie
Pardon, že som sa neozvala už skôr, ale bola som na dovolenke. Nie som malé dieťa a kritiku znesiem, takže ja som jej len rada. Ja viem, E + B, je dosť zlá kombinácia, tá poviedka má už viac ako rok, vtedy ma tá téma ešte celkom brala a tým pádom, mená nemôžem meniť, keďže je už dávno dopísaná celá. Takže už len nasleduje otázka, či sem mám pridať ďalšiu kapitolu, alebo vytvoriť niečo nové, čo sa nebude týkať sveta upírov:D ?
02.08.2010
Stano Lacko
Podla mna mas dve moznosti. Ak mas napad z ineho sveta (teda sveta bez upirov) kludn opust tuto oblast a daj sa do toho. Ak ale mas napad, ako by to mohlo pokracovat, mozno by nebolo odveci ist do inej sfery ako E+B, ved kolko je upirskych veci ako Upirske denniky, True Blood (aktualne serialy) a su upirske ale uplne odlisne. Hlavne sa nevdavaj!
02.08.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.