Vzduchom sa nieslo lietadlo nízko rozpočtovej aerolínie Kongo. Hlasité motory otravovali piatich cestujúcich od odletu.

Ak aj to lietadlo malo vnútorný komunikačný systém, zapol sa. Cestujúci to poznali podľa neprirodzene hlasitého dusivého kašľa.

„Vážení cestujúci, hovorí k vám pilot. Ak by ste si nejakým spôsobom dokázali vyrezať otvor do trupu lietadla, uvideli by ste pod sebou veľké nič, presnejšie Atlantický oceán. Najbližšia civilizácia s Mc'Donaldom sa nachádza necelých 1156,256983... Zlatko, nevyrušuj ma. Nevidíš, že mám prácu?!... Ále, to si nemusela!... Hej, vyzeráš v tom strašne sexi... Ehm, vážení cestujúci. Vyskytol sa nám tu vážny problém, ktorý budem musieť okamžite opraviť, z čoho logicky vyplýva, že nebudem môcť pilotovať lietadlo. A keďže sme nízko rozpočtová firma a na druhého pilota nemáme financie, z dôvodu šetrenia benzínom vypínam motory. Hlavne nepodliehajte panike! S najväčšou pravdepodobnosťou, ak ešte predtým nevybuchneme, dopadneme do oceánu. V prípade, že tlak nerozhádže vaše telá o vnútorný trup lietadla, žiadne strachy! Ešte sú tu žraloci, ktorí vaše utrpenie rýchlo ukončia. Vás môže tešiť aspoň fakt, že ja aj so svojím problémom sa vďaka záchrannému člnu zachránim. Prajem vám príjemný let!... No poď cica!“

Ticho. Absolútne ticho. Bezodné krajné absolútne bezmotorové ticho. Konečne kľud! A potom čľup...

Najprv videl len tmu, a potom už len tmu. Postavil sa, no hlavou sa udrel do batožinového priestoru; zadkom spadol späť do kresla. Rukou si nahmatal bolestivé miesto na hlave a otvoril oči, aby si ju mohol prezrieť, či náhodou nemá na nej krv. Nič na nej nevidel.

Vstúpil do uličky. Všimol si, že okrem neho tam nik iný nebol. To ho až tak netrápilo. Oveľa väčší problém mu spôsoboval záhadný zvuk motora lietadla. Zdalo sa mu, že prichádza zo zadnej časti lietadla. Tak sa teda vybral dopredu. Potom si však uvedomil, že v skutočnosti ten zvuk prichádza spredu, a preto sa otočil a vybral dozadu. Keď míňal kúpeľňu, zdalo sa mu, že prichádza odtiaľ. Otvoril dvere a nechápavo civel na holiaceho sa muža holiacim strojčekom.

„Čo zízaš?!“ ohradil sa muž.

„Ja len... Ako je možné, že aj po dopade...“

„Čo?“

„...vám ide elektrina?“

„Čo je na tom divné?“

„Veď práve,“ povedal zamyslene a zavrel dvere.

„Kde som len toho chlapa videl?“ pokrútil hlavou a pokračoval v ceste.

„Odrazu mu niekto poklepal po pleci. Otočil sa. Zočil nádhernú ženu.

„Ako sa voláte, pane?“ opýtala sa.

„Žak. Moje meno je Žak.“

„Takže Žak. Môžem vás tak volať, však? Takže Žak, prečo ste prišli sem?“

„Počul som zvuk motora, tak som šiel za ním.“

„Hmm, to je možné, ale prečo ste na streche lietadla?“

„Neviem, ale nepáči sa mi tu.“

„Tak poďte od tej pláže sa ohriať k našej vatre. Neverili by ste, ako výdatne horí ten benzín v náhradných kanistroch.“

„Dobrý nápad, som celý premočený.“

Podišli k mohutnému ohňu.

„Ozaj, ja sa volám Kat.“

„Kat?!... Pakné meno.“

„Ďakujem.“

„Keď sa tak dívam na tú vatru... nehrozí, že by ten benzín explodoval?“

„Mám životnú poistku v hodnote milión dolárov. Moja poisťovňa sa už postará o to, aby sa mi nič nestalo.“

Ako sa tam tak ohrievali, Žak si všimol jeden z motorov blízko pláže namierený do vnútrozemia.

„Nedá sa ten motor vypnúť?“

„Ale hej. Stačí len prepnúť malú páčku na off.“

„Tak potom prečo to neurobíte?“

„Vidíš tých dvoch chlapcov na surfistických doskách s plachtou, čo sa preháňajú po piesku?“

„Áno, vidím,“ prisvedčil.

„Poprosili nás, aby sme ho nechali zapnutý. Že vraj im poskytuje dobrý vietor na windsurfing, či čo.“

„Aha.“

Zadíval sa do ohňa. Ako tak rozmýšľal, plamene mu pekne rad za radom oškkvarovali vlasy na hlave.

„Už to mám!“ vyhlásil Žak po piatich minútach.

„Čo ako?“

„Musím vás všetkých odtiaľto dostať!“

Akýsi čierny muž vyskočil na nohy. „Mali by sme mu veriť.“ povedal. „Holohlaví ľudia sú podľa štatistík najdôveryhodnejšími osobami.“

„Fakt?“ čudoval sa Žak.

„Neviem,“ odsekol. „Inak, ja sa volám Sad.“

„Žak.“

„Takže Žak, kam pôjdeme?“

„Hlboko do vnútra ostrova. Možno tam nájdeme nejakých primitívnych domorodcov, ktorí nám dokážu opraviť lietadlo.“

„Tak poďme na výlet!“ súhlasil Sad.

Zbalili si len najdôležitejšie veci a vydali sa na cestu do vnútra džungle.