Dnes to rodičia nemajú ľahké

Malá (a moja prvá) poviedka o tom, kam nás môže priviesť snaha o prehnanú racionalizáciu sveta, kde nič nebude nechané na náhodu.
Podporte scifi.sk
„Koľko ich tam ešte je?“, spýtal som sa Emy.
„Už len jeden pár“, povedala a neprofesionálne zavrtela bokmi. Uprela na mňa zrak a zmyselne pootvorila ústa. Čakala nejaký náznak reakcie na jej jasné výzvy, ktoré sa už pol roka, ako k nám nastúpila, snažím viac menej ignorovať. Nechcem sa zapliesť, bránim sa tomu zubami nechtami a radšej nad tým veľmi nerozmýšľam. Psychológ by mi asi povedal, že som profesionálne deformovaný, no ja sa nedokážem premôcť.
„Dobre, tak ich pošli, prosím..“, povedal som.
Ema vybehla z miestnosti a po chvíli som spoza pootvorených dverí začul jej štebotavý hlások. „Prosím, môžete ísť ďalej.“
Na tých dvoch ma prekvapil vek. Vyzerali na to, že majú už dávnejšie po štyridsiatke. Boli napätí, držali sa za ruku a pozerali úzkostlivo na mňa.
„Prosím, sadnite si!“, povedal som a chvíľu som si ich mlčky obzeral, kým mi Ema priniesla ich výpis.
„Hneď začneme.“, povedal som smerom k nim a zbežne preletel správu. Nemýlil som sa, on mal 46 a ona 43 rokov. Manželia 18 rokov. Prvé dieťa.
„Na testoch ste boli kedy?“
„Asi pred mesiacom.“, povedal tichým hlasom on a podal mi hrubú obálku. Skontroloval som pečať. Bola v poriadku. V poslednej dobe sa nejako množia prípady otvorenia obálky. Ľudia sa to snažia maskovať, ale nikdy sa to nepodarí tak, aby to moje skúsené oko neodhalilo. Videl som tisíce týchto zapečatených plastových obalov.
„Takže máte syna Patrika?“
„Áno.“, usmial sa on a ona len prikývla. Obaja boli stále nervózni, pozerali na mňa a aj keď už sedeli, pevne sa držali za ruky. Rozhodol som sa, že sa najskôr pokúsim ich upokojiť. Koniec koncov nepôjde tu o žiadnu tragédiu.
„Patrik je pekné meno. Rozmýšľali ste už nad vzdelaním?“
Pozreli na seba vyplašene. „No mysleli sme, že Vy...nám poviete o týchto veciach.“
„Iste, ale rodičia často majú svoje predstavy.. Napríklad veľa otcov si želá, aby syn študoval školu, ktorú študovali oni. Aby profesne pokračoval v ich zamestnaní. Stáva sa, že synovi je stanovený rovnaký Osud.“
Tentokrát sa ozvala ona: „Viete, nám na tom až tak nezáleží, ale chceli by sme, aby bol čo najbližšie k nám.“, pozrela na neho a pokračovala: „Je to naše prvé dieťa a čakali sme na neho tak dlho..“
Zvážnel som. Tieto prípady sú vždy nepríjemné. Niektorí rodičia sa len ťažko zmierujú s tým, že svoje dieťa už nikdy nemusia uvidieť. Pripadalo mi to vždy také .. nemiestne. Nechápal som to, každý má predsa svoj život. Sme individuality a každého čaká iný Osud. Vždy ten najvhodnejší. Emócie sú tu neopodstatnené, pripadajú mi priam sebecké. Kde by som bol, keby sa moji rodičia postavili proti môjmu Osudu? Našťastie to boli rozumní ľudia, neboli takíto labilní a svoje dieťa milovali. Preto ma poslali deväť tisíc kilometrov ďaleko študovať právo. Nechali ma žiť podľa Odporúčaní. Vďaka nim mám vzdelanie a prácu. Som vyrovnaný a spokojný. Spokojný... hlavné motto Centra. „Spokojný život pre Vaše dieťa..“
„Prajem Vám to, ale viete.. na mne to vôbec nezáleží. Ja Vaše dieťa iba zaregistrujem. Všetko je tu.“, kývol som hlavou k plastovej obálke.
Rozhodol som sa rozptýliť ich obavy a trochu ich povzbudiť: „Centrum určilo Patrikovi najlepší Osud, môžete sa spoľahnúť. Chápem Vás, ale nemusíte sa báť. Po týždňoch analýzy je možnosť omylu vylúčená, Patrik bude mať zaistený spokojný život. Vy ako rodičia môžete byť šťastní, že dnes máme tieto možnosti. Nemusíte sa trápiť.“
Ozval sa on: „A čo keď to bude na opačnej strane Zeme? Alebo na vesmírnej stanici? Chceme byť s Patrikom ...“, skočil som mu do reči: „Malo by Vám ísť o jeho dobro. A to mu garantuje Centrum. Viete aké je náročné zabezpečiť pre svoje dieťa spokojný život? Veru, voľakedy sa rodičia natrápili...“
Veľmi som ich neutešil. Žena mala slzy na krajíčku. On len sklopil zrak. Nechcel som to viac predlžovať, tak som vzal zo stola obálku.
„Tak sa na to pozrime!“, povedal som, snažiac sa dať do hlasu čo najviac optimizmu.
Obaja sa vystreli a pozerali ako prelamujem pečať. Obálka vždy obsahuje tie isté listiny. Sú to výsledky dlhodobej analýzy oboch rodičov dieťaťa a tiež podľa možnosti, aj niekoľkých generácií jeho predkov. Predpokladá sa, že čím viac generácií analýza spracuje, tým je úspech istejší. Analýza ma však v tejto chvíli nezaujímala a tak som vytiahol iba posledný zošit a ostatné som vložil naspäť do obálky.
„Tak tu je to.“, povedal som a sám pre seba som si prečítal niekoľko slov vytlačených hrubším písmom. Otočil som sa k rodičom a snažil som sa usmievať:
„Gratulujem, Vášho syna čaká výnimočne zaujímavý Osud. Dokonca mu závidím! Vzdelanie vo Vesmírnom inštitúte a potom člen posádky lode Aquarius.“
Pozeral som na nich a videl ako analyzujú moje slová. Aquarius bola plánovaná výprava do neznámej časti vesmíru. Mala to byť pionierska výprava za hranice doteraz poznaného. Ľudia tieto výpravy realizujú každých 20 rokov za účelom vedeckého posunu, získania nových poznatkov. Členovia posádky sú dôkladne vyberaní a automaticky považovaní za hrdinov. Vzhľadom na obmedzenosť nášho poznania sa totiž s možnosťou ich návratu nepočíta.
Rodičia ostali nachvíľu ochromení a potom do ticha vytryskli slzy.

absolute

absolute

Diskusia

jurinko
a zasa prvy.. xius to nejako flaka :D
16.04.2007
jurinko
V podstate malo vysvetleneho, ale podstata pomerne jasna. Aj ked nieco sa mi tam nepacilo.. Napriklad: preco zrovna ma mat zena 43 rokov (prilis vela zda sa mi), preco zrovna 18 rokov sa pokusaju mat dieta (prilis vela, zda sa mi -totiz podla mna po takej dlhej dobe by to uz urcite vzdali alebo to dovtedy vyriesili)> prilis nasilu urobeny silny vztah k tomu decku, dalo sa to urobit jemnejsie, ale silnejsie:-). Pointa tiez pomerne jasna. Celkovo 5 bodov
16.04.2007
xius
jurinko: Nj, robil som domace z Cecka a siel spat, ah ja nestastny mocipan. :) ...aa imho sa nepokusali o dieta, to dieta uz bolo odrastene a dostalo Osud, nie? Hmmm, nj, nie zle. Neviem, nevidim ziadne do oci bijuce chyby, ale uplne uspokojenie sa nezjavilo. Bolo to fajn, trochu nevypisane, trochu prvoplanove, ale stale vcelku fajn.
16.04.2007
xius
btw vola sa to DNES TO RODIČIA MAJÚ ĽAHKÉ alebo Dnes to rodičia nemajú ľahké? :P Asi chyba redakcneho skriatka...
16.04.2007
žjuvka
Aj tak sa mi to zda pomerne nezne, a paci sa mi to, ak to nebolo v plane, tak sori, ale na spolocensku temu je to napisane dost dobre. Ma to poslanie, ma to buducnost, nic svetanicive (zatial), ale.... A este 2jurinko: co sa tyka toho dietata po 18 rokoch, poznam pripady, ktore sa on snazili aj dlhsie a podarilo sa. Azda to znie klinicky, ale co je pravda....
16.04.2007
jurinko
Urcite je to mozne, ale mne sa to zdalo prilis ... hm, ako to vyjadrit... nasilne? Podla mna sa totiz vztah k dietatu, ktore niekto dlho chcel a nedarilo sa a napokon sa zazracne podarilo, da napisat uplne inac. A to "inac", co neviem presne definovat, by sa mi asi pacilo viac. Ale tazko sa to vyjadruje slovami.
Inak, ta poviedka nebola zla, naopak, pomerne dobre sa citala a postavy boli uveritelne (mozno aj preto mi tam nesedel ten prehnany vek tych ludi - keby to bolo menej, asi by to bolo uveritelnejsie a viac by mi to tam "sadlo"). Ale ako celok ta poviedka podla mna celkom fajn. (5 u mna naozaj nie je zla znamka :-))
17.04.2007
žjuvka
Prehnaný vek?? Počuj, koľko sa ty chceš vlastne dožiť?
17.04.2007
draculin
Zjuvka,to jurinko asi myslel ze na rodenie deti je uz stara skebla :) A k samotnej poviedke-nie vyslovene zla,vcelku sa dala..ziadne zbytocne obkecy,priamo k veci,jemne naznaceny vztah k dietatu a tak.Akurat dost neoriginalna decentnucka antiutopia bez zaujimaveho zaveru.A potom akurat zopar nelogickosti: Ako a kedy sa detom urcoval Osud,ked to mali napisane v obalke? Naco sa ich pytal na zamery so vzdelanim,ked to od nich vobec nezalezalo? Preco taka panika z toho,ze ich dieta moze byt niekde na druhom konci zeme..ved uz dnes ani australia nie je problem.Tu skor psychologicky problem,ze dieta bude asi vyrastat od rodicov-odcudzenie a tak..Ale inac fakt prijemne napisane, takze len zmenit obsah :)
17.04.2007
jurinko
draculin to dobre pochopil.. suhlas! ;-)
18.04.2007
SARS
Áno, draculin, antiutopia. Tod odpovedi na tvoje "nelogickosti:" Osud sa vypocita pre kazde dieta este pred narodenim, alebo kratko po. Vzdelanie nebolo sucastov Osudu aby rodicia mali akotaku moznost ovplivnit zivot svojho dietata. Je to antiutopia, cestovanie nemusi byt take jednoduche ako teraz (napr. v romane Kalokain bolo prísne zakázané opustiť mestá s výnimkou regulácie pracovníkov, ktorý odchádzali bez možnosti návratu.) Osobne sa mi nepáčilo, že ľudia po štryriciadke sa správajú ako dvaja pubertiaci čo zabudli použiť gumu, ale možno to autor chcel. Antiutopistická spoločnosť, kde dospelí sú stále deťmi. To nie je zlý napad...
18.04.2007
žjuvka
Kde antiutopia. Akoby to teraz bolo inak. Az na to, ze nie kazdy nazyva Osud osudom, ale dokaze mu z vlastnej hlavy vymysliet nejake invencnejsie pomenovanie. Napriklad spolocnost s lubovolnym S.
18.04.2007
draculin
Aj tak mi to nejak nesedi:) Ale nemozeme sa snazit domysliet za autora co a ako myslel.. TO vies,ak by rodicia kecali do vzdelania a urobili z neho inťoša a matematickeho genia,ked ma Osud byt spickovym vysadkarom? Pripadne ak im dieta zoberu hned po narodeni, tak tam by mali rodicia uz z toho problem.. A mozno tomu chybala prieraznost toho vybraneho Osudu - jednoducho nevyznieval dost katastrofalne.Mozno keby bolo naznacene,ze ide o samovrazedne vypravy..alebo keby im oznamili,ze syn-ako vyborny geneticky material-bude chovany v inkubatore a rozpredany na organy :) A ohladom toho cestovania-netreba hladat vo fantastike,ved len u nas nejakych 20 rokov dozadu si na cestu do Viedne potreboval vyjatzdnu dolozku.Ale ak to autor nenaznaci,tak si to nebudem domyslat,hm?Problem je aj v tom,ze uz dnes sa rodic moze dozvediet kdeco..trebars ze dieta je nenapravitelne poskodene,ze ma neliecitelnu chorobu,cokolvek..takze nejake pocity straty a nemoznosti zmenit "osud" dietata nam nie su uplne cudzie.A kedze tymto je poviedka prilis lahko porovnatelna so znamou skutocnostou,vyznieva slaba a trosku plocha.Preto ju trebars nadupat..napr. tym predajom na organy :)
18.04.2007
jurinko
Mna este napadlo, ze ako samostatna poviedka je to take vselijake, ale ako uvod do dlhsej poviedky (ktora by sa zaoberala trebars misiou tej lode, kam to dieta odislo) by to bolo o dost lepsie. Takze mozno to nedopovedane dopovedat a bude to ok..
19.04.2007
jheilen
Ahoj,
mne osobne sa poviedka páčila (8b),
mala niečo do seba a zaujala. Trochu akoby som čítal Orson Scott Carda. Ale iba trochu. Dá sa v nej ešte viacero vecí vypilovať, ale predovšetkým prišla mi akoby nedokončená... ja chcem pokračovanie!!! :-)
Hm... a predsa len... vek rodičov nad 40 je v pohode keď si zoberieme v akej spoločnosti to asi žijú. že sú 18 rokov svoji svedčí o niečom (teda trvalí vzťah, pevné zásady, patrilo by sa povedať na svoju dobu konzervatívny a neštandardný pár zo zastaralými názormi (Však to práve vytáča toho doktora) )
Celok mal pointu, a bol velice čtiví. Len by to chcelo ľahší upgrade, a pokračovanie...
18.07.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.