Claire

Táto poviedka je o mladej žene, ktorá sa pridala na stranu lorda oného a pomstila sa svojim rodičom...
Podporte scifi.sk
Sedela som na podlahe a po rukách mi stekala krv, ktorá vyvierala z teplého tela. Nezažila som to po prvý krát a napriek tomu ma teplota krvi trochu zarazila. Akoby nie, naposledy som niekoho zabila pred dvanástimi rokmi.
Pamätala som si to akoby to bolo včera, keď šéf Pľuvadlíkového klubu vydýchol naposledy. Zaryla som mu nôž priamo do brucha. Prečo? Mal dotieravé otázky. A ja predsa nenechám nejakého humusáka, aby si o mňa obtieral hubu! Prirodzene, že som ho mohla zabiť jednoduchšou cestou a mala by som to z krku rýchlejšie, ale Avada Kedavra, je na môj vkus až príliš jednoduchá. A navyše, obeť zomiera okamžite, čo ma vôbec netešilo. Mala som radosť z toho, ako všetci prosia, ako dúfajú, že sa zľutujem. A ja len stojím nad tou všetkou bolesťou a utrpením a na tvári mám spokojný výraz.
Teraz som však sedela nad telom svojho otca, ktorý ma sám uvrhol do Azkabanu. Tajne. Okrem mojej matky to nevedel nik. Nik netušil, kým som. Môj otec tvrdil, že som vrahyňa, vyvrheľ rodiny, a posadnutá mocou! Vravel, že ma vydedí, že ma zbaví svojho mena, ktoré má v čarodejníckom svete takú moc. Jeho slová mi zneli v ušiach i dnes:
Pred dvanástimi rokmi:
Držal ma za rameno a ťahal za sebou. Kričal, že som nevychovaná a neviem, čo sa patrí. Vraj som stratila rozum, keď som sa k Nemu pridala. Nepovedala som nič. Usmievala som sa a ťahala nohy za sebou. Postaral sa o to, aby sme sa obaja bezpečne premiestnili na holú skalu, kde sa nachádzalo čarodejnícke väzenie Azkaban a priviedol ma pred železnú bránu. Tá sa z hrmotom otvorila. Už nás čakali. Môžem povedať so sto percentnou istotou, že dostali list, ktorý písal otec deň pred tým. Boli tu len strážcovia, ktorých si zaviazal peniazmi. Zavreli ma do cely vedľa Belatrix Lestrangesovej, jej šialený krik ma strašil do konca života a dlhšie. Otec sa na mňa chvíľu pozeral cez mreže. Dúfal, že budem prosiť, dožadovať sa slobody, ale ja som vedela, že to práve chce. Chce, aby som uznala svoju chybu a on sa potom zahrá na dobrého otecka, ktorý vezme svoju dcéru domov a postará sa o to, aby bola v poriadku. A práve preto som nepovedala ani slovo.
„Takto si to chcela?“ opýtal sa rozochveným hlasom, čo ma tešilo. No nedala som na sebe nič vedieť, neurobila som mu tú radosť. Bola som jeho jedinou dcérou a on ma odsúdil na smrť. Nemusel to urobiť, ale potreboval ma potrestať. Bol aurorom a jeho vlastná dcéra takto zradila to v čo veril, to za čo bojoval.
Neodpovedala som. Len som posmešne skrivila pery.
„Myslel som, že si spokojná so svojím životom. Mala si všetko, po čom si len túžila. Lásku, moc, vzdelanie i peniaze. Nič ti nechýbalo. S matkou sme ťa vychovali najlepšie ako sme vedeli. Tak kde nastala chyba, kde?“
„Hraj svoju úlohu aurora, tá ti ide lepšie ako úloha otca. A ja budem naďalej bojovať za to, čo je podľa mňa správne. .“
To boli moje posledné slová adresované otcovi.
Súčasnosť:
Precitla som. Spomienka sa pred mojimi očami rozplynula ako para. Opäť som sedela na studenej podlahe, na rukách krv a pred sebou teraz už chladné telo muža, ktorý bol kedysi mojim otcom. Mierne som švihla prútikom. Krvavé fľaky z habitu zmizli a podobným spôsobom som si očistila i ruky. Keď som vytrhla z otcovej hrude nôž, na ktorom sa leskla krv, neodolala som a jemne som prešla jazykom po jeho plochej strane. Tá sladká chuť... Tá energia. Mala som pocit, že opäť žijem. Prešla som cez izbu a ešte raz sa obzrela. Žiadne výčitky svedomia, ani len náznak ľútosti. Bola som chladná ako kus skaly. Vyšla som pred dvere hotela a ešte raz sa zadívala na okno, ktoré patrilo otcovej izbe. Na rade bola matka, no bola som si istá, že predbehnem túto smutnú správu o tragickej smrti jej manžela na služobnej ceste. Vykročila som po mokrom chodníčku a na jeho konci som sa zvrtla na opätku.
Vošla som do malého pekného do domu na predmestí Londýna. Matka sedela v kresle a čítala Denného proroka. Len čo som otvorila dvere, pozrela na mňa.
„TY!!!!“ vykríkla a vytiahla prútik.
„Mama, hádam by si neublížila svojej dcére!“ povedala som sladko s úsmevom na perách no v hrudi mi kypela nenávisť.
Pozerala na mňa pohľadom milujúceho človeka. Pomaly sklopila prútik.
„Takže, ťa pustili??“ opýtala sa z obavami.
„Nie.“ Odvetila som a zhlboka som sa nadýchla. „Temný pán ma vyslobodil. Nezabudol, čo som pre neho vykonala a odmenila ma.....“ zasmiala som sa ako blázon.
Matka na mňa opäť namierila prútik.
„Mamy....“ šepla som a urobila som krok k nej. No opustili ma sily a pohltila ma tma.
Keď som opäť precitla, ležala som v posteli mäkkej ako perie a bolo mi príjemne teplo.
„Toto nieje Azkaban!“ pomyslela som si a posadila sa. Posteľná bielizeň bola biela, steny mali slabozelený nádych a na policiach zo svetlého dreva boli poukladané rôzne plyšové hračky, knihy s čarodejníckymi nápismi, boli tu flakóny s elixírmi a dokonca na nočnom stolíku stál pohár so zaschnutým kakaom. Musel tu byť riadne dlho, pretože už ho nahlodávala plieseň. Na náprotivnej strane izby, pri dverách stál môj kozmetický stolík. Vstala som. Nohy ma síce udržali, no mala som pocit, že patria niekomu inému. Nabrala som trochu síl a chytila som sa police. Pomaly som sa dostala až pred zrkadlo, no nehľadela som na odraz, ale na veci, poukladané na stolíku. Vyzeralo to tam, presne tak, ako som to pred dvanástimi rokmi nechala.
Otvorený rúž, rozsypané šminky, stopy po boji, ako ma otec ťahal do kuchyne. Sponky boli rozsypané na podlahe a hrebeň mal medzi zubami pár mojich havraních vlasov, ktoré som už nestihla vybrať. Zdvihla som pohľad k zrkadlu. To, čo som tam uvidela bola jediná zmena v celej izbe. Už tam nestálo mladé asi sedemnásť ročné dievča, v Rokfortskej uniforme s tmavými očami a s vlasmi farby havraních krídel. To dievča, už nemalo jemne opálenú pokožku a na brade ju už dávno netrápilo akné. Teraz som v zrkadle videla dvadsaťosem ročnú ženu, chudú ako kosť, bledú ako stena, líca prepadnuté, vlasy padajúce až pod zadok zničené a medzi nimi sa ligotalo aj množstvo sivých. Tmavé oči, ktoré boli kedysi jasné a veselé, teraz stemneli a bezcitne hľadeli na tú skazu, o ktorú sa postaral pobyt v Azkabane.
Usadila som sa na okrúhlu trojnožku. Vzala som do ruky hrebeň a vyčistila som ho. Potom som ho jemne vložila do vlasov a jeden za druhým, pomaly rozčesávala pramene. Po krátkej chvíli sa dvere mojej izby otvorili a dnu vošla moja matka. Najprv ju trochu zarazilo, že sedím na stolčeku a češem si vlasy, no potom sa usmiala, vzala mi z ruky hrebeň a s láskou pokračovala v práci, ktorú som začala.
„Pamätáš sa, ako som ti každú sobotu takto rozčesávala vlasy?“
„Nie, mamy. Ako iste vieš, Azkabanský strážci majú radi šťastné spomienky.“ Odpovedala som jej odmerane.
Po líci jej stiekla slza a hrebeň narazil na mimoriadne zamotané konce. Snažila sa ich rozčesať, ale nedarilo sa jej to. Potom to vzala a s plačom si sadla na zem. Pozrela som na ňu a zo šuplíka som vybrala nožnice.
„Ja som nechcela, aby ťa tam vzal.“ Plakala, opierajúc sa o stenu „Nechcela. Nikdy som mu neodpustila, že ťa odviedol preč!“
Ani som nežmurkla. Vzala som do hrsti svoje vlasy a odstrihla ich od korienkov. Tie, čo mi ostali v ruke som pustila na zem.
„Milovala som ťa....“ Druhý prameň havraních vlasov dopadol na koberec.
„Dala by som všetko, keby som mohla vrátiť čas....“ Vlasy na zemi pribúdali.
„Si moja dcéra a ja ťa stále ľúbim.“ Pozrela na mňa akurát vtedy, keď som si odstrihla posledný prameň.
Utrela si slzy a vstala. Podišla ku mne a ešte raz mi hrebeňom prečesala vlasy, ktoré mali rôznu dĺžku a usmiala sa.
„Poď sa najesť do kuchyne. Pripravila som ti teplú polievku.“ Otočila sa a vyšla z izby.
Len čo zavrela dvere, pozrela som do zrkadla. Vlasy mi stáli každý na inú stranu.
„Musím s tým niečo urobiť. “ S touto myšlienkou som vstala a podišla ku polici z elixírmi. Našla som to, čo som hľadala a na ex som vypila obsahy asi troch fľaštičiek. Pokožka mi horela a korienky vlasov ma boleli. V očiach som cítila pulzujúcu bolesť a keď som ich zavrela, tak sa znásobila. Zuby som pevne zaťala, takže ma tiež začali bolieť. „Je to len vedľajší účinok. Elixíry sú staré, o chvíľu to prejde!“ s posledným slovom vysloveným len v mojej mysli všetko pominulo. Otvorila som oči a prešla pomaly, cez izbu ku zrkadlu. Opäť zmena. Zo zrkadla na mňa hľadelo dobre vyzerajúca žena, tmavé vlasy dostali zdravý lesk a vo vlných mi padali na ramená. Pokožka ostala smrteľne biela, no zjemnela a zahojili sa na nej rany a škrabance, jediné čo na nej ostalo a nemalo tam byť boli dve malé jazvičky na krku akoby po uhryznutí. Pery nabrali zdravú červenú farbu a zuby mi obeleli. No tmavé oči ostali chladné, bez citu, ako dva prázdne tunely vedúce nevedno kam. Na ich konci bola temná skrýša, ktorá uchovávala mnoho spomienok. To som však vedela iba ja. Zo skrine som vybrala čierny korzet a potom som si dala rýchlu sprchu. Teplá voda mi pomohla. Očistila mi kožu od prachu a špiny z Azkabanu a myseľ mi oslobodila od mnohých temných myšlienok.
Musím sa priznať, že som v tej sprche takmer zabudla, prečo som sa vrátila domov. Namiesto môjho špinavého a dotrhaného habitu som si obliekla čistý. A mlčky som zošla do kuchyne. Matka sedela za stolom a čítala noviny. Zarazene na mňa pozrela, ale na nič sa neopýtala. Pred stoličkou za vrchom stola bol položený tanier s horúcou polievkou. Ticho som si sadla a najedla sa. Keď som položila lyžicu do prázdneho taniera, pozrela som na matku.
„Otec je na služobnej ceste. Vráti sa o tri dni,“ povedala a pohladila ma pohľadom.
„Nevráti sa.“ Usmiala som sa a podišla som ku drezu. Vybrala som zo zásuvky kuchynský nôž a pomaly som sa otočila.
Nikdy nezabudnem na matkin výraz.
Naprázdno preglgla. „Čo ideš robiť s tým nožom, zlatíčko?“
Prešla som cez kuchyňu a zamkla som dvere.
„Claire!“ vykríkla.
Jedným skokom som bola pri nej a pevne ju chytila za ruky.
„Zbohom matka!“ povedala som neskrývajúc odpor, keď som jemne a pomaly zasúvala ostrú čepeľ medzi jej prsia, na ktorých ma odchovala. Oči sa jej zahmlili a ústa ostali pootvorené. Jej zovretie povolilo a ustúpila o krok dozadu. Plytko dýchala a šokovane na mňa pozrela. V ruke zvierala svoj prútik ale nenabrala síl, aby ho zdvihla a zabila ma.
„Claire!“ zašepkala urobila ešte jeden krok a potom sa zrútila na zem. Hrudník, v ktorom mala nôž sa jej prestal dvíhať. Zažmurkala som a až teraz som si uvedomila, že na líci ma niečo chladí. Inštinktívne som priložila prsty na to miesto a potom na nich pozrela. Bola to akási voda. Jemne som sa dotkla prstami jazyka a ochutnala tekutinu. Mala slanú chuť. Neveriacky som pozrela na prsty. Nemohla som tomu uveriť.
„Slzy?“ zašepkala som do ticha kuchyne, v ktorej sa ozývalo len tikanie nástenných hodín. A potom som prešla pohľadom na chladné telo matky. Sadla som si k nej a jemne vytiahla z jej tela. Vzala som prútik a zacelila reznú ranu. Zdvihla som ju do vzduchu a vyniesla na záhradu, kde som jedným švihnutím prútika vytvorila jamu, do ktorej som uložila matkine telo. Keď som ju zasypala, trávnik na záhrade vyzeral ako predtým, akoby sa nič nestalo. Vrátila som sa do domu a uvarila som si čaj.
O niekoľko hodín neskôr som už kráčala po mokrom chodníku. Nočný Londýn ožíval. Okolo mňa prechádzali ľudia, niektorí do mňa nechtiac vrazili a ponáhľajúc sa nemali čas sa mi ospravedlniť, a mne to bolo jedno. Obaja moji rodičia boli teraz mŕtvi. Nad naším domom sa vznášala zelená lebka s prekríženými hnátmi. Nemal kto smútiť, či plakať. No toto znamenie patrilo k mojej identite. Ku mne samotnej. Usmiala som sa. Pomsta bola dokončená. Viac mi nebolo treba. Uvažovala som, čo bude ďalej, no nenapadlo ma nič, len sa vrátiť k práci, ktorú ovládam. Vrátiť sa k jedinému mužovi, ktorý mi rozumel, vedel čo potrebujem a vždy mi to dal. Zašla som do slepej uličky, kde nik nebol a kde bola dostatočne hustá tma aby som sa mohla odmiestniť. Bolo mi fuk, že som v oblasti obývanej muklami, uprostred Londýna. Aurori už po mne určite pátrajú. Ministerstvo má vlastné cestičky, ako vypátrať smrťožrútov, a pri mojej neopatrnosti sa čudujem, že ešte niesom mŕtva. Toto všetko je moje prekliatie. Navždy budem blúdiť po svete a bažiť po krvi!

katarína durišova

katarína durišova

Diskusia

draculin
Prvy? :o)))) Nuz..tak najprv,napodiv..ale fakt mi to vcelku dobre padlo! HP mania ma sice obchadza..a HP fanfiction je snad jedna z najhorsich - ale toto nie je ten pripad.Ziadne zamilovane kňúranie po Heríkovy alebo Hermione.Navyse aj slusne napisane! Napad sice vramci HP univerza nie velmi originalny,ale moze byt..Trosku mi chybalo,ze vobec nebolo jasne,preco sa Claire pridala na stranu ved-viete-koho..nesadla mi reakcia matky..a uz vobec nie ten "apokalypticky" zaver (prekliate.,.navzdy putovat..).Maly detailik-ale chybalo,ze postava nebola ani raz oslovena menom? :) Tak isto,zenu,ktora stravila 12 rokov v Azkabane a brutalne nenavidi svojich rodicov si predstavujem,ze reaguje trosku inac pri stretnuti s matkou.Hm,a jediny komu sa podarilo utiect nebol Sirius? Ak utiekla aj Claire s "jeho" pomocou..to by sa na nu hned vykaslal? Nemal by aspon nejaky zamer a ciele s nou?..Ale nech nefrflem tolko:) Fakt moze byt..pis dalej a kludne aj dlhsie! Ozaj,viete co ma tak trosku otravuje na fanfiction? Ze vacsina autoro nedokaze vystupit z tiena originalu..tak napriklad,ze Voldemort je prakticky jedine zlo v HP..
02.08.2006
marcus
noooooo.. dobre dobre. sice som sa musel tri krat prehovarat aby som to precital a nezastal pri druhom odstavci . A som celkom rad ze som to docital.. pekny pribeh pomsty, cize pottera som necital ale celkom sa mi to pacilo.. pekne si sa vyhybala aby si nepouzila meno TOHO ktoreho nesmies pomenovat ,, ( ci to som mimo? neviem len tak som nieco zacul .. ) pekne .. na zaver mi vadili dve slova a to odmiestnit a muklovia.. ale inak pohoda...
Hodnotenie :8/10
03.08.2006
Saťo
Pokusim sa byt trosku obsirnejsi. Pacilo sa mi ako to bolo napisane, aj to ze to nebol ten isty styl; ako rowlingova - bolo to pisane z 1 os. Taktiez by som chcel vyzdvyhnut ako si opisala krvylacnost a zaroven chladnokrvnost, dostala ma hlavne veta: "povedala som neskrývajúc odpor, keď som jemne a pomaly zasúvala ostrú čepeľ medzi jej prsia, na ktorých ma odchovala". spominal si tam nejake stare elixiry, no stary elixir moze byt aj jed tak pozor:) Dejova linia u mna nejako nezaposobila, pretoze mi to pripadalo ako zkomoleny, zjednoduseny pribeh Bartyho Croucha mladsieho, ktory bol posunuty v case
„Pamätáš sa, ako som ti každú sobotu takto rozčesávala vlasy?“„Nie, mamy. Ako iste vieš, Azkabanský strážci majú radi šťastné spomienky.“- no teraz som si nie celkom isty ale asi nemas pravdu. Azkabansky strazci(dementory) vysavaju z cloveka stastie a nutia ho mysliet na zle spomienky, vyvolavaju pocit akoby clovek uz nikdy memal byt stasny... ale neberu ludom nic z pamate, nesposobuju amneziu.
Dracuin: ona neutieka zo sirusom!!! sirius bol ten dobry on by nikdy zo sebov nezobral smrtozruta, a navyse on utiekol ako pes. Hlavna postava z azkabanu neutieka, vyslobodil ju Temny Pan(voldemort). A Voldemort nieje jedine zlo v HP z istej urovne predstavuju zlo aj niektory jednotlivci napr Dolores Umbrindegeova (skomolil som to). A este pre marcusa: odmiestnit a muklovia su bezne slova pouzivane v HP
Celkove hodnotenie 7-8.
04.08.2006
marcus
Saťo: neviem ci su bezne alebo nie ja som to necital ale aj tak.. tento pribeh ako som asi pochopil je zo sveta HP. ok preco nie je milion poviedok z inych svetov, ale to neznamena ze musis pouzivat vyrazy ktore su v originaly. Mne slovo muklovia pripada ako ceske slovo mukl a na silu poslovencene.. a odmiestnil je tiez troska mimo, ale to este beriem ...
04.08.2006
Saťo
Hmmm. no muklovia su vlasne necarodejnici. Hej asije to nasilu zobrate z cestiny, ale chcel by som vedeiť ako je to v originali.. a slovo odmiestnit si nezucasneny citatel vazne nemusi vediet vysvetlil..
04.08.2006
Aldeberan
M.U.K.L. - muž určený k likvidaci :lol: V českom HP su to muDlové. Neviem z akeho dôvodu nazvali v slovenskom preklade nečarodejníkov (teda nás) slovom ktoré vzniklo v komunistických koncentračných táboroch, ale rozhodne tým do HP pridali veľkú dávku postmedernizmu :)
04.08.2006
žjuvka
Ach sladký Londýn.... . Táto poviedka ma len utvrdila v dojme, že nič nie je také dobré, aby to bolo súvislé. Tak nič.
22.08.2006
SARS
Marcus: Použivať v fanfiction slová z originálnu (prekladu) nech sú akokoľvek nechutné a krkolomné mi zlé nepripadá. Už len z dôvodu, že autor(ka) iné preklady nemusela čítať (napr. ohyzdi v LOTR).
Podobnosť muklov s českým mukl je čiste náhodná. Ide o poslovenčené origínálne slovo muggle. V HP sú omnoho väčšie zločiny proti originálu (napríklad Hogwarts z nejakého neznámeho dôvodu prekladajú ako Rokfort. Potom je divné, prečo na Rokfort exprese vo filme je H namiesto R :). Ale vrátim sa k poviedke. Slušne napísané, bohužia bez známky originality. To nevadí. Najpr sa treba naučiť písať a až potom písať originálne :)).
03.09.2006
Peter Krajčovič
Velmi dobre. Ja som zasa prečítal HP od 1 po 6. Síce, nemám až tak rád, keď sú tie poviedky krvavé. Aj ja sa pokúšam niečo napísať.
04.09.2006
Peter Krajčovič
Velmi dobrá poviedka. Niesom žiadny extra fanúšik HP, ale knihy som prečítal od 1 po 6. Nemám až tak rád krvavé poviedky, ale táto je dobrá. Prosím vás, neviete na akej stránke sa dajú zohnať obrázky do poviedok?
04.09.2006
draculin
Peto-tak nejak som uplne nepochopil otazku:) Vygooglit si mozes asi milion obrazkov a ilustracii..pripadne kukni na nejaky server,kde umelci davaju priamo svoje veldiela.Ale najlepsie je,ak napises take veldielo sam,ze vydavatel ti ponukne aspon piatich ilustratorov na vyber :))) aha..a ked napises,tak to sem hod :)
13.09.2006
Peter Krajčovič
drakulin: Ja este len zacinam nieco pisat, tak som chcel ziskat ilustracie, lebo ak by som to dopisal, chcel by som tam nejaku vlozit. Dost pochybujem, ze by mi niekto ponukol nejake ilustracie ked to bude(az to bude) prvotina.:)) Ja chcem tie obrazky preto, lebo chcem tu poviedku dat na poviedky.cs.sk
14.09.2006
Adam
no asi som v tomto pripade nauceny na HP...a pravdu povediac zena vrahyna na mna nejak nezaposobila....nieco mi tam chybalo...len tak si chodila a mala casu zabit jedneho, prist na nastevu k druhemu, ostrihat, osprchovat, najest a az potom prisiel cas na zabitie????...vo svete carovnych paliciek?????....no neviem....
04.04.2007
katarína durišova
TO ALL: Dik moc za kritiku i chvalu... Na vase podnety som sa snazila uverejnit tu viac klenotov z mojej tvorby, no co cert nechcel, zabudla som heslo. Teraz som spat! A mozete sa tesit na novu poviedku!!!! Ešte raz ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE!!!!
13.06.2009
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.