06:32 – Bratislava, mestská časť Petržalka

Fero Lipták po nočnej konečne chilloval na svojej miniatúrnej lodžii v najmodernejšom petržalskom vežiaku s výhľadom na Rakúsko. Dopil posledný dúšok zalievanej kávy, krátku bezfiltrovú cigaretu uhasil v popolníku a ohorok rutinne hodil do starého pohára od uhoriek. V pohári už celé mesiace fermentovala hustá čierna dechtovitá tekutina, ktorú by chemici pravdepodobne zaradili medzi nové fosílne palivá.

Oprel sa o zábradlie a zadíval sa smerom na Kittsee. Na obzore sa otáčali veterné turbíny. Videl ich každý deň. Ich hlavy smerovali väčšinou na západ, čelom do rakúskych polí. Biele listy vrtúľ sa lenivo krútili vo vetre. Niekedy zastavili a celé dni sa nedialo nič.
„Ktovie, koľko tej elektriny vyrobia,“ pomyslel si občas Fero, ale nikdy sa efektivitou premeny vetra na energiu ďalej nezaoberal. Vnímal ich už ako súčasť krajiny, akoby tam vždy patrili. Niekedy ich sledoval aj v noci, keď prítomnosť vysokých stožiarov prezrádzali len pravidelné červené záblesky. Dlhý, krátky, dlhý, krátky.
Roky ich vídal otočené takmer výhradne na juhozápad, poslušne nastavené proti vetru z rakúskych polí. Až doteraz. Fero zrazu zacítil jemnú rezonanciu. Najprv si myslel, že po neďalekej železničnej trati práve prechádza ťažký nákladný vlak. Kovové zábradlie lodžie sa sotva badateľne zachvelo a v pohári od uhoriek sa rozbehli drobné vlnky. Na horizonte sa vtedy stalo niečo zvláštne. Všetky veterné turbíny sa akoby na povel synchrónne zastavili. Úplne. Gondoly s vrtuľami sa začali pomaly otáčať okolo svojej osi. Desať stupňov. Päťdesiat. Deväťdesiat. Stoosemdesiat. Teraz už všetky smerovali priamo na Bratislavu.
Na okamih zavládlo absolútne ticho.
Potom sa vrtule roztočili rýchlosťou, akú ešte nikdy nevidel.

06:39 – Bratislava, Staré Mesto

Na strechách meštianskych domov a na vežiach kostolov sa ako na povel otočili všetky plechové kohúty, šípky a ostatné ukazovatele smeru vetra. Niektoré s dôstojným škripotom, iné tak hlasno, akoby sa po desaťročiach pohli prvý raz.

Na nábrežie Dunaja dorazila nečakaná vlna vody z petržalskej strany a prirazila k mólu výletnú loď kotviacu v prístave. V rovnakom okamihu zmietlo z hornej vyhliadkovej paluby niekoľko slnečníkov, ktoré odleteli až pred budovu galérie. Jej červená aerodynamická fasáda ako jediná na nábreží odolávala nánosom odpadkov, lístia a ďalšieho bio odpadu, ktorý vietor prenášal z Petržalky cez Dunaj. Aj obľúbená červená cyklotrasa bola pokrytá prevažne zeleňou. Plastové stoličky a ležadlá z výletných lodí tiež zakotvili pri fasádach budov. V strede rieky sa už k Starému mostu plavili dve trampolíny a spľasnutý nafukovací hrad z Tyršáku. Na veži Korunovačného kostola sa vo vetre trepotali dva balíky sklenej vaty spojené pruhovanou igelitovou fóliou. Niekoľko bežcov a korčuliarov predčasne ukončilo tréning a našlo útočisko pod pylónmi Mosta SNP.

06:39:21 – Bratislava, Prístavný most

Na Prístavnom moste sa pod náporom vetra odtrhol bielo-červený veterný rukáv. Niekoľko sekúnd sa zmietal vo vetre, ktorý so sebou veľkou rýchlosťou odnášal kúsky zelených listov, pokosenú trávu a hárky pokrčených reklamných letákov, až sa napokon dokonale omotal okolo spätného zrkadla staršej oktávky s pražskou značkou. Vodič prudko zabrzdil, stiahol okienko a neveriacky sa pozrel na kus látky trepotajúci sa vedľa dverí.
„Co se tady kurva děje, ty vole, co je to za posranej vítr...?! Slováci, ty vole!“ Chvíľu bolo ticho. Znova sa pozrel na bielo-červený kus látky na zrkadle.
„...Počkej, to dneska hraje Slávie?“

06:12 – Jaslovské Bohunice, Jadrová elektráreň

Tóno z údržby dnes prišiel trocha neskôr a bol už riadne hladný.

Celá obec bola rozkopaná. Raz kanalizácia, potom nejaké káble. Autá sa vliekli krokom a Tóno už druhýkrát za týždeň meškal do roboty.

Po kovovom schodisku vyšiel do kuchynky v medziposchodí obrovskej budovy strojovne. Na elektrickej platničke si dal prihriať kura od včera a zbehol si po kávu dolu do automatu.

06:47 – Záhorská Bystrica, TV Markíza

Štúdio Telerána žiarilo rannými žltými a oranžovými tónmi. Moderátorská dvojica sa do kamery usmievala naučeným, optimistickým a mierne kŕčovitým úsmevom ľudí, ktorí vstávali o štvrtej ráno a vypili už tri dvojité espressá.
„A po pesničke tu máme našu pravidelnú rubriku,“ prihovoril sa divákom moderátor a nepatrne si upravil mikroport na saku. V pozadí za obrovskou presklenou stenou štúdia sa práve s tichým, ale prudkým svišťaním prehnal farebný plastový kôš na separovaný zber a balík polystyrénu.
„Povieme si niečo o tom, ako si v tomto rozmarnom letnom počasí správne vybrať letnú obuv,“ plynulo nadviazala moderátorka. V jej hlase nebolo počuť ani štipku zaváhania, hoci presklená stena za ich chrbtom pod náporom vetra nebezpečne rezonovala a v kútiku živého varenia práve kuchárovi odfúklo z pultu farebné misky s pripravenými surovinami. Jemne nasekaná pažítka sa usadila v ryšavej brade kameramana, ktorý pripravoval detailný záber.
„Presne tak,“ prikývol moderátor, zatiaľ čo obrazovka na sekundu preblikla.
„Odborníci na dnešné ráno odporúčajú najmä stabilnejšie, celokožené modely a vzhľadom na počasie, ideálne s oceľovou špicou!“
„Roman, ty si mal dnes ráno opäť vtipnú kašu!“ zasmiala sa kolegyňa.
„Tak nám určite prezradíš, čo je vhodné pre naše dámy?“ Obrovský okrúhly poskakujúci balík slamy sa nebezpečne blížil k presklenej stene štúdia.
Z réžie sa ozvalo: „Kamera tri. Držte záber. Ideme ďalej.“
„Pre dámy odporúčame...“ Moderátor sa na pár sekúnd zasekol s vidinou možnej apokalypsy. Ťažký balík slamy so zadunením zakotvil v jazierku pred štúdiom a na sklenenú stenu poslal výdatnú spŕšku vody.
„Dámam odporúčame namiesto pevnej obuvi pribaliť si dnes do kabeliek fitness závažie alebo napríklad balík ryže!“ povedal moderátor očividne spokojný so svojim ostrovtipom. „Rozhodne dnes neotvárajte dáždniky, lebo by ste mohli pristáť na bratislavskej Kolibe, kam práve prepájame pracovisko hydrometeorologického ústavu.“ V pozadí za stenou štúdia sa po parkovisku valili ďalšie balíky slamy. Narážali do áut, prevracali lavičky a rozmetávali záhradný nábytok.
„Réžia nám hlási, že spojenie na Kolibu bolo prerušené, takže opäť privítame doktora Iľka, ktorý nám určite vysvetlí, čo sa to dnes vonku deje. Pán doktor, čo nám hovoria družicové snímky?“

RNDr. Jozef Iľko vo svetlom obleku stál pred mapou Strednej Európy, na ktorej izobary pri slovensko-rakúskej hranici tvorili hustý čierny uzol. Dreveným ukazovadlom pokojne poklepal na postihnutú oblasť.
„Ako vidíme na synoptickej mape, od západu k nám prúdi... respektíve neprúdi, ale extrémne naráža masa vzduchu,“ vysvetľoval s absolútnym pokojom, akoby hovoril o jarnom mrholení.
„...ktorá sa podľa všetkých numerických modelov v atmosfére vôbec nemala vytvoriť. Z meteorologického hľadiska ide o jav, ktorý si v tejto chvíli nevieme vysvetliť. Preto odporúčam občanom zachovať pokoj.“
Doktor Iľko sa obrátil k mape.
„A teraz sa pozrime na vývoj počasia na Zemplíne, kde očakávame popoludní prevažne slnečné počasie.“

06:48 – Stupava, mestská časť Mást a okolie Na hraničnej rieke Morava sa hladina premenila na divokú bielu penu. Prúd vzduchu z rakúskej strany udrel do vŕb na slovenskom brehu takou silou, až ich koruny pritlačil tesne k zemi.

O pár kilometrov ďalej, na úrodných mástskych poliach, sa rozhostilo zvláštne, zlovestné ticho, ktoré vzápätí vystriedal prvý závan vetra. Maryš Pilná bola ako každý deň ráno, niekoľko týždňov pred zberom chýrnej stupavskej kapusty, na svojom poli za humnami. Pomaly okopávala ťažkú černozem, keď na horizonte zbadala rýchlo sa blížiacu stenu prachu.

„Možno zas písková búrka? Furt od teho Rakúska ňeco,“ pomyslela si a zaprela sa do motyky.

Sila vetra sa však stupňovala každou sekundou. Riadky kapusty sa zachveli, masívne, ťažké vonkajšie listy na obrovských hlavách sa v divokom poryve vetra trepali a plieskali jeden o druhý, akoby celé pole tlieskalo prichádzajúcej skaze. Drobný hmyz hľadal úkryt v hlbokých zárezoch hlávok, zatiaľ čo jemná úrodná pôda sa dvíhala k nebu v dlhých prachových závojoch.

„Neboj sa, já tu s tebú ostanem,“ šepla stará žena, kľakla si do hliny a pevne zaľahla k svojej najväčšej kapuste. Motyku zaťala hlboko do zeme a kŕčovito sa jej držala, kým jej víchor kmásal šatku na hlave.
„Nezničil nás Nemec, ani komunista, nedostanú nás ani Rakušáci!“

06:16 – Jaslovské Bohunice, Jadrová elektráreň

Stačili tri minúty. Z Tónovho pripáleného kurčaťa sa začal valiť hustý biely dym, keď miniatúrna platnička upravená údržbármi na turbo výkon, rozžeravila dno hrnca dočervena.

06:16:29 – Jaslovské Bohunice, Ulica Na Rybníku

Na rohu ulice, zaprel sa zubami do zeme ťažký bager. Starosta tlačil na termíny a chlapom na výkope dal jasný povel: kopať hlavne rýchlo.

„Šani, pod kúsek doprava, tam nic nemá byt!“ zakričal parťák z okraja jamy a mávol rukou smerom k plotu.

Bagrista Šani pridal plyn. Hydraulika zasyčala, lyžica sa zaryla hlboko do zeme a s tupým chrapotom pretrhla hlavný zväzok optických káblov.

„A kurva,“ zamrmlal Šani do ticha, ktoré práve nastalo v celej obecnej sieti.

06:17 – 48.5931 N, 16.8964 E

V klimatizovanom operačnom centre Bundesamt für Kernsicherheit, na oddelení Abteilung Luftströmungsmanagement, bolo počuť iba tiché bzučanie serverov. Na desiatkach monitorov svietili zelené mapy strednej Európy. Pri každom mene jadrovej elektrárne svietil zelený štvorec: Dukovany - OK, Temelín - OK, Paks - OK, Mochovce - OK
Jaslovské Bohunice - FIRE ALARM, hlásil červený nápis.
O pár sekúnd neskôr sa monitor rozžiaril červenou farbou s nápisom CONNECTION LOST.

Operátor Martin Gruber si upravil okuliare a nasucho prehltol. Na spodnej časti obrazovky sa objavil nápis, o ktorom počul pred rokmi na školení. R.E.T.U.R.N. Radioaktive-Emissions-Transport -und Umlenkungs-Reaktions-Netzwerk AKTIVIERUNG ERFOLGREICH - AKTIVÁCIA ÚSPEŠNÁ.
Gruberovi prebehol po chrbte mráz. O stoosemdesiat sekúnd neskôr sa všetky veterné turbíny od Mistelbachu po Kittsee synchrónne otočili smerom na Slovensko.

06:50 – Wien, ORF-Zentrum Küniglberg

Na rakúskom verejnoprávnom kanáli bolo prerušené ranné vysielanie. Na obrazovke sa objavilo známe červeno-biele logo ZIB Flash. Moderátor s dokonale upraveným účesom hovoril rýchlou, strohou nemčinou.
„Mimoriadne správy. Rakúska spolková vláda pred niekoľkými minútami potvrdila aktiváciu núdzového systému civilnej ochrany na východnej hranici. Podľa predbežných informácií došlo v slovenskej jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice k neočakávanému incidentu. Ministerstvo vnútra spustilo ochranný atmosférický štít.“

07:39 – Bratislava, Karlova Ves, Živý TV vstup

„...ako môžete vidieť za mnou, situácia v hlavnom meste sa mení z minúty na minútu,“ kričal do mikrofónu mladý redaktor, ktorý stál na nadchode v Karlovej Vsi. Kapucňu mal stiahnutú hlboko do čela a vietor mu trhal slová z úst. V pozadí sa po asfaltke smerom do centra hnala prenosná plastová toaleta, ktorá vydávala hlasný dutý rachot.

„Doprava v Bratislave kolabuje, uzavreté sú všetky mosty, vodiči hlásia obmedzenú viditeľnosť kvôli letiacemu lístiu a... počujeme správne? Áno, z réžie ma informujú, že hydrometeorologický ústav zatiaľ nevydal žiadne oficiálne stanovisko. Prerušené je tiež spojenie s jadrovou elektrárňou Jaslovské Bohunice a v tejto súvislosti prosí Polícia občanov, aby nešírili neoverené informácie“

07:58 – Telegramový kanál ZEN A VLEK

HAVÁRIA V BOHUNICIACH!! UTEKAJTE DO LEKÁRNE PRE JÓDOVÉ TABLETY!! Na miesto posielame výjazd a ďalšie správy čoskoro! Dosť bolo klamstiev!

#PRAVDA #EUJEZLO

08:15 – Záhorská Ves, Obecný úrad

Z reproduktorov na stĺpoch verejného osvetlenia zapraskalo.

„Raz, dva... Zuzi, ide to? De sa to zapína?... Jáj, šak dobre.“ Krátke ticho.
„Vážení súsedi, milí občané a občanky... či vlastne opačne... venujte pozornosť temuto oznamu.“ V pozadí bolo počuť šušťanie papierov.
„Podla informácií, keré sme dostali od civilnej ochrany, bude vjetr z rakúskej strany pokračovat až do odstráňeňá závady na rakúskej strane.“ Krátka pauza.
„Prodávajúcí pri drogérii nech si priváže stánek... ket ešče neulecel.“ Ďalšie zašuchotanie. „Majitelé záhradných trampolín nech si ich zabezpečá, alebo nech si ich idú hledat do Gajar.“ Zuzi sa potichu zasmiala.
„A ešče prosíme občanov, aby sa nepokúšali prechádzat cez hranicu s otevrítým parazólem. Rakúska strana za prípadné pristání v Perneku nezodpovídá.“ Dlhšie ticho.
„Dzekujeme. Konec hláseňá.“ Do mikrofónu sa ozvalo tlmené:
„Zuzi... možeš to puscit.“

O chvíľu sa z reproduktorov rozozvučala dychovka.

08:55 – Telegramový kanál ZEN A VLEK

TAK UŽ JE TO VONKU!!

A prečo myslíte, že sú tie veterné turbíny postavené práve na hranici so Slovenskom? Aby vyrábali elektrinu? ZOBUĎTE SA OVCE! Celé roky vám klamali. Sú to obrovské vzduchové urýchľovače napojené na systém HAARP a bruselský klimatický experiment. Dnes ráno došlo v Jaslovských Bohuniciach k INCIDENTU. Rakúsko okamžite aktivovalo tajný obranný protokol a začalo vytláčať vzduch na slovenské územie. Čo všetko bolo v tom vzduchu? Myslíte si, že je to náhoda, že vietor fúka iba jedným smerom? Nie je! Pýtajte sa, komu to vyhovuje.

ZDIEĽAJTE, KÝM TO NEZMAŽÚ!

(Zobrazenia: 42.1K • Zdieľané: 12.4K • Komentáre: 1.9K)

#HAARP #BRUSEL

09:55 – Bratislava, štúdio televízie TA3

Zaznela známa úvodná znelka. Na obrazovke sa striedali zábery veterných turbín, Prístavného mosta, polámaných stromov a pieskového oblaku nad Malými Karpatmi.

Braňo sa pozrel priamo do kamery. „Dobrý deň. Slovensko sa dnes zobudilo do situácie, akú moderná história našej krajiny nepamätá. Mimoriadne silný vietor zo západu ochromil dopravu, prerušil železničnú prevádzku na viacerých tratiach a spôsobil škody v hlavnom meste, na Záhorí až po Trnavu. Slovenský hydrometeorologický ústav hovorí o doposiaľ nevysvetlenom atmosférickom jave. Rakúske úrady aj Ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ mlčia.“

Na obrazovke sa objavila mapa západného Slovenska. „Čo sa dnes ráno odohralo na rakúsko-slovenskej hranici? Mohlo dôjsť k technickej poruche? Zlyhala medzinárodná komunikácia? Má Slovensko požadovať od Rakúska odškodnenie za odfúknutú úrodnú pôdu zo Záhoria? Mali by byť veterné turbíny zaradené medzi strategické zbrane Európskej únie? Majú sa pieskové duny pri Malackách obnoviť spätným presunom piesku zo Smoleníc, alebo ponechať nový púštny región pod Malými Karpatmi ako príležitosť pre rozvoj cestovného ruchu? Je Slovensko pripravené na podobné mimoriadne situácie?“ „Aj tieto otázky položíme našim hosťom.“ Braňo sa znova pozrel priamo do kamery.

„Vitajte v Politike.“

10:10 – Slovenské elektrárne a.s., tlačová správa

Spoločnosť Slovenské elektrárne informuje, že dnešný ranný poplach v Jaslovských Bohuniciach bol spôsobený technickou poruchou. Požiar vznikol v servisnom objekte a bol okamžite uhasený automatickým hasiacim systémom. Súčasne došlo počas výkopových prác mimo areálu elektrárne k prerušeniu optického komunikačného spojenia. Počas celej udalosti nedošlo k ohrozeniu jadrovej bezpečnosti ani k úniku rádioaktívnych látok. Elektráreň pracovala počas celej udalosti v bezpečnom režime. Spoločnosť zároveň vyzýva verejnosť, aby nešírila neoverené informácie.

10:14 – Bratislava, mestská časť Petržalka

Fero vypol televízor a vyšiel na lodžiu. V správach práve oznámili, že išlo o technickú poruchu. Tlak vetra bol stále taký silný, že sa takmer nemohol nadýchnuť. Vzdušný prúd hučal ako pri otvorenom okne na diaľnici. Vo vzduchu ešte stále lietalo lístie, plastové odpadky a z rakúskych polí sa valil nekonečný prúd stebiel slamy. V rohu lodžie sa ich už nazbierala slušná kopa.. Jedno dlhé, ostré steblo slamy mu vletelo rovno do tváre a zaseklo sa mu medzi predné zuby. Fero ho pokojne jazykom prevalil do kútika úst. Vietor pomaly slabol. Pozrel sa dolu na parkovisko, kde práve s hrozným škrípavým zvukom narazil kovový kontajner do dverí susedovho SUV.
„Kurva aj s vetrom,“ precedil cez zuby a steblo s prsknutím fľusol dole cez zábradlie.
„No nič,“ povedal sucho sám pre seba, „idem ja radšej spať.“