Nedeľné počasie nemohlo byť krajšie. Slnečné lúče presvitali cez stromy, dopĺňané spevom vtákov a cvrlikaním hmyzu. Priam idylická scéna. „Uuuuuugh,“ samozrejme ak si čarodej odmyslí tento ston, alebo päťdesiat rovnakých pred ním.

„Nič mi nenapadá, absolútne nič!“, zvolal do ticha mág - teda budúci mág - Virion namiesto ďalšieho stonu.

„Sme teoretici, teoretici! Prečo by sme mali byť nútení vymýšľať praktické využitie?“ obviňujúco pozrel na svojho partnera Xalira. Hlboko ponorený do vlastných myšlienok, Xalir sa ako zvyčajne neponáhľal s odpoveďou.

„Zdieľam tvoju nechuť, ale dôvody vieš rovnako dobre ako ja. Ako boli vysvetlené na začiatku predmetu, majú nás vrátiť od teórie naspäť do reality. Príliš veľa mágov zostalo po získaní titulu absolútne nemožných, a akokoľvek mám rád študovať teóriou magického poľa a jeho vírivé excitácie, zostrojiť skutočnú aplikáciu našich poznatkov nám len prospeje,“ zhrnul Xalir. Medzi kamarátmi zostalo na nejaký čas ticho, ktoré väčšinou znamenalo neochotu Viriona priznať pravdu.

„Mali sme hlavne skorej začať, aspoň nie posledný deň pred termínom“ dodal Xalir.

„Mali, ale tie buchty včera stáli za to. Nosia ich len na festival a nemohli sme to zmeškať. Neviem ako stále nikto neprelomil spôsob, ako sa robí tá premenlivá príchuť. Znie to ako jednoduché kúzlo ale nikomu sa ho nedarí napodobniť stabilne. Čučoriedka sa veľmi pomaly mení na nugát a potom na jahody a na med. Och. Je to moderný div sveta. Škoda, že aj najlepšie experimenty u nás skončia so zmenou chute prudko ohraničenou. Boli by sme boháči, kebyže ten postup objavíme.“

„Hlavu máš zas v oblakoch Virion, skús vymyslieť radšej niečo, čo budeme zajtra prezentovať.“

„Potrebujem prestávku, no tak Xalir zabav ma na chvíľu. Určite máš svoje teórie, prečo sa to nikomu nepodarí?“

„Eh no dobre, ale iba chvíľu. Pamätáš si na prelínanie domén magických potenciálov? Všetci, čo na tom pracovali sa zhodujú, že teplota pečenia separuje tieto domény a vytvára rýchle prechody, čo by nemalo byť nemožné odstrániť pri správnej kontrole prostredia pece. Môj odhad ale je, že niečo u nás na škole urýchľuje túto domenizáciu. Teda presnejšie niečo v Algone ju spomaľuje. Preto sú tie buchty pečené iba v Algone a donášajú sa sem.“

„Dobre ale ľudia to boli preskúmať a nenašli výrazné anomálie v Algone …“

A tak kamaráti pokračovali v tejto diskusii celé hodiny namiesto sľúbenej chvíle. Poobedie sa pomaly prehuplo do večera a po utíchnutí debaty sa opäť ozvali hlboké stony.

„Daj si kávu, asi tak skoro nepôjdeme spať,“ položil Xalir dve šálky na pracovný stôl plný zoškrtaných papierov. Virion si odpil. Mimo chuti kávy zacítil čučoriedku, meniacu sa na nugát, na jahody a na med.

Vypleštil oči: „Ty si na to došiel!“

„Ale kde, nič také,“ zasmial sa Xalir, „zaklial som cukor aby spojil sladkú chuť s tvojimi výraznými chuťovými spomienkami, vlastne to nie je také zložité, stačí len …“

„Kamarát môj, si skvelý mág, ale niekedy si úplný hlupák. Veď toto môžeme použiť ako náš projekt!“