V diaľke sa ozýval smiech a hučanie vodopádu. V srdci starého mesta, pod lampou najväčšej tmy, do vody žuchlo telo.

Keď sa prebudila neležal vedľa nej, ale vrátiť sa mal predsa na úsvitu. V prázdnej posteli ju oziabali všetky údy, nechcelo sa jej spod periny. Ležala a sledovala ako jej z úst stúpa para. Takto draci vydychovali dym, keď pálili hrady a zámky. Zazdalo sa jej, že cíti ten žiar na tvári, a to ju príjemne hrialo.

Zvonku sa ozval zvuk píšťalky, stará Berta zvolávala robotníkov do továrne.

Ale zajtra bude nedeľa, zajtra bude voľno, pomyslela si nadšene. Využije voľný deň na návštevu Madame de Nevis. Chce vedieť, či jej frajer zdrhol za inou, alebo sa mu dačo zlého stalo.

Pozrela sa do skrinky. Škerila sa tam na ňu už len štvrtka chleba. Dvakrát si z neho odhryzla a kúsok si schovala do vrecka na zástere. To bude stačiť, aby nepadla do mdlôb. Vo fabrike sa potila do večera, ale hlava ani v tom teple neprestávala myslieť. Cícerky potu jej zaliali tvár, stekali do očí, žmurkaním sa snažila zaostriť zrak na krabicu, do ktorej balila opasky.

Ráno vzala z hrnčeka peniaze na mlieko pre Murka a vydala sa k domčeku číslo jedenášť. Stál tam len pekár s pecnom čerstvého chleba. Žiadny iní klienti, vydýchla si spokojne. Počkala, kým si s vešticov vybavil svoje a potom k nej napriamila ruky s džbánom mlieka pre Mura.

Madame de Nevis na ňu kývla hlavou a usmiala sa. „Poď ďalej Alfonzína,“ pozvala ju k sebe. Malý priestor útulného príbytku bol zaplnený tajuplnými predmetmi. Od pestrofarebných pierok, cez sklenené skúmavky až po lepku, tróniacu na skrinke.

„Vieš, prečo som prišla?“ uprela na ňu Alfona zvedavý pohľad.

„Tvoj milý sa ti nevrátil. Je tak?“

„Tak.“

Na kachliach sa začal klepotať poklop na kanvici, voda v nej sa varila.

„Je čas si zaliať kávu,“ zdvihla prst žena s uhrančivými očami. Zaliala kávu v dvoch šálkach a ponúkla jednu z nich Alfonze. Zatiaľ, čo pili, Murko sa im obtieral o nohy.

Madame de Nevis si všimla, že má Alfonzína kávu už dopitú. Požiadala ju, aby šálku prikryla podšálkou a otočila. Potom si ju od nej vzala.

Sústredene pozorovala usadeninu na podšálku. Začala sa hýbať. Prekvapene zhíkla. Zdvihla zrak k Alfonzíne. „Čo si to urobila?“

Zatiaľ, čo sa venovala vešteniu, jej klientka stihla vziať jednu zo zlatom pretkávaných krabičiek a otvoriť ju. Malá miestnosť sa zatriasla. Kávová usadenina sa vzniesla do vzduchu a omotala sa okolo krku Alfonzy. Chrčala a vydesene pozerala na Madame. „Pomoc,“ zašepkala.

Madame rýchlo zavrela skrinku. „Tvoj milý si pre teba prišiel z druhej strany!“

Vzala do rúk soľ a urobila okolo Alfonzy kruh. Potom schmatla zväzok usušenej paliny a vhodila ju do kachieľ, dvierka nechala otvorené, aby sa dym valil vonku. Napokon zvala do ruky zvonec. Pomalými pohybmi rozhýbala jeho srdce. Kávová usadenina sa pomaly začala rozptyľovať po priestore.

Miestnosť sa prestala triasť a naježený Murko schoval vytasené pazúry. Alfonza padla veštici do náruče.

„Je mŕtvy,“ oznámila jej Madam.

„Viem,“ vzdychla Alfonza.