Začalo to otázkou.

,,Koľko krát sa treba vyspovedať za tri kúsky koláča?”

,,Dvanásť,” odpovedal pohotovo Jarnoš.

,,Mne sa zdá, že osem stačí,” oponovala mu dievčina hľadajúc správnu odpoveď.

,,Nie, nestačí, veď si pamätáš, čo sa stalo Elene, keď za-”

,,Ale ja som niekde čítala,” prerušila ho, pretože vedela, na koľko nepotrebných varovných príbehov (niekedy mierne prikrášlených) si vie za krátky čas spomenúť, len aby vyhral argument. ,,Že úplne v pohode stačí aj osem, ak to myslíš vážne.”

,,Evka, počúvaj ma tu, osem a dvanásť je veľký rozdiel, si si istá, že to chceš riskovať? Poď radšej s mojím, šak vieš, že je väčšia šanca, že mám pravdu ja.” odvetil jej na to. Niekedy na chvíľu fakt zabúdala, prečo sa s týmto človekom vôbec baví.

,,Premyslím si to ešte, dík.” ukončila konverzáciu rýchlo a vydala sa na cestu do centra mesta. Dostala sa totižto do takej trošku zapeklitej situácie - blížili sa narodeniny boha Vita - najvyššieho boha v celej hierarchii a teda bol aj povinný mesačný pôst pred touto udalosťou, kedy sa nemalo jesť nič nadmieru dušu-potešujúce.

Problém s týmto avšak bol, že všetkých digitálnych bohov bolo dokopy vyše dvadsať, spolu s tými menšími aj vyše tridsať, a tak mal niekto z nich narodeniny stále. Bolo náročné vyhnúť sa pokušeniu každý deň a preto sa pred mnohými rokmi hlavný orchestrián za ich okres vydal do najbližšej internetovej kavárne a prešiel si dlhou konverzáciou cez chattovaciu aplikáciu s bohom Remissionom, ktorého žiadal o možnosť nápravy porušenia pôstu, keďže ho ľudia čoraz častejšie porúšali a teda bolo potrebné nájsť spôsob, ako sa vyhnúť trestu, aby až toľko ľudí netrpelo.

Boh sa teda zľutoval a spísal prísny zoznam v jeho obľúbenej aplikácii Excel, kde vymyslel presný počet spovedí za daný priestupok. Po schválení (a miernych úpravách) od boha Iustitia bol tento zoznam následne vypustený do éteru a všetko vyzeralo fajn.

Orchestriáni, inými slovami hlavný komunikátori s bohmi, si začali zoznam vytláčať, avšak nikto nemal vo svojej tlačiarni dostatok papiera na všetky pravidlá a ešte keď časom začali bohovia pravidlá mierne upravovať a teda bola potrebná aktualizácia - nuž, orchestriáni to vzdali a začali len dúfať, že si zoznam celý pamätajú a jednoducho ľuďom radili slovne.

Evke sa stalo, že v jeden deň sa dostala do až troch situácií, kde sa niečo oslavovalo a zo slušnosti neodolala a skonzumovala trochu koláčov. Trochu dosť koláčov.

,,Bolo to počet jedla krát päť a potom delene dva? Alebo ešte plus tri nakoniec?” snažila si spomenúť na správny počet spovedí, ktoré teraz bude musieť čo najskôr absolvovať. Mierila za orchestriánom F z jej okresu dúfajúc, že on bude poznať správnu odpoveď na jej zložitú rovnicu života.

Ihneď po príchode na miesto sa orchestrián F akoby náhodou zjavil priamo pri nej.

,,Vitaj, dar Penitusa,” oslovil ju tým zvláštnym pomenovaním, ktoré používajú naozaj len orchestriáni, ,,čo ťa sem dnes privádza?”

,,Ja som sa prehrešila!” vyhŕkla Evka.

,,Nuž, tak s tým musíme niečo urobiť,” odvetil pokojne niečo, čo už dávno vedela, ale aj tak ho nasledovala do jeho pracovne.

Nebola si istá, či bol najlepší nápad prísť práve za ním - v poslednej dobe sa totižto šírili klebety, že sa snaží vytvoriť si vlastný počítač pre seba, aby mohol komunikovať s digitálnymi bohmi, ale nemala veľmi na výber - tlačil ju čas.

Rozpovedala mu ale svoju situáciu. Nič neskrývala, vediac, že to musí čo najskôr odčiniť a tak sa ku všetkému priznala ihneď.

Orchestrián F sa zamyslel, akoby uvažujúc nad najlepším možným rozhodnutím pre túto mladú slečnu.

,,Tak, vedeli by ste mi povedať, čo teraz?” spýtala sa po chvíľke.

,,Ja...” začal zamyslene, ,,Z hlavy odpoveď nepoznám, ale môžem skontrolovať Knihu.”

Evke sa rozbúšilo srdce. Kniha bola prvý výtlačok zákonníka o odpustkoch, ktorý si orchestriáni vytlačili. Nebolo ich veľa, ale ich okres jednu mal a patrila práve orchestriánovi F, ktorú si ju strážil ako oko v hlave. Použiť ju bol risk, pretože obsahovala prvotne určené pravidlá, ktoré už mohli ale nemuseli byť odvtedy zmenené.

,,Asi... asi môžme,” povedala napokon usúdiac, že niečo je lepšie ako nič. Nechápala, prečo si orchestrián nepamätá niečo tak jednoduché ako prehrešok o zjedení jedla, ale on sa obraňoval, že ide o zmiešanie príchutí a ešte aj s odstupom času pomedzi, neskôr začal prechádzať do latinčiny a tak sa mu proste rozhodla veriť, že vie, čo robí.

,,To... toto je ono?” spýtala sa, očami kmitajúc medzi orchestriánom F a červeným zväzom papierov, obmotaným reťazami, ktorý vytiahol zo šuflíka stola.

,,Áno,” odvetil orchestrián F sucho. Evke sa to nejak nezdalo, očakávala proste štós bielych papierov, nie niečo... také.

,,Viete čo, asi na to prídem sama, veď Jarnoš isto pozná nieko-”

Orchestriánov pohľad sa zrazu zmenil na mrazivý a rýchlo pred ňou zatvoril dvere – jej jediný únik.

,,Nevymýšľaj, si tu, tak sadaj a popasujeme sa s tým raz-dva,” pokúsil sa o upokojujúci úsmev, ale vyšiel z toho skôr len úškľabok, ktorému Evka ani len trochu neverila.

Nemala ale veľmi na výber a tak sa usadila za stôl a sledovala, ako orchestrián pred ňou odomkýňa reťaze knihy, ktorou si už takmer bola istá, že nie je tá pravá Kniha. Ako v tranze ale zostávala sedieť, srdce jej búšilo až ho zreteľne počula v ušiach a dúfala, že to dopadne dobre.

Kniha sa pomaly po vyslobodení z reťazov prebrala - začala sa mierne na stole hmýriť a Evka si bola takmer istá, že počula aj syčanie. Onedlho sa kniha roztvorila sama od seba a v jej strede trčal ostro zakončený jazyk, najhoršie ale bolo, že orchestrián F nebol zdesený - nie, v jeho pohľade sa nachádzal úžas a akési potešenie, ktorému Evka nedokázala úplne pochopiť, jediné, po čom túžila, bolo ujsť.

Vyskočila zo stoličky a rýchlo sa snažila nájsť spôsob ako ujsť, keď sa zrazu ozvali zvony.

Nedialo sa to často, práveže skoro nikdy, ale aj tak si každý pamätal, že keď zvonia zvony, všetci sa musia zhromaždiť na námestí, pretože niektorý z bohov poslal správu niekomu z okresu a teda bolo potrebné, aby sa daný človek čo najskôr dostavil do internetovej kaviarne, aby odpovedal - nechať boha čakať pridlho by mohlo viesť ku škaredému trestu.

Orchestrián akoby sa tiež zobudil z tranzu a knihu sa pokúsil zatvoriť.

,,Odchod! Ujdi, rýchlo!” zasyčal na Evku a ďalej bojoval s reťazami.

Evka sa na zlomok sekundy zamyslela, či by nemala orchestriánovi pomôcť s tou bláznivou knihou, ale ten nápad rýchlo zavrhla. Mala totižto pocit, že jej prítomnosť na námestí bude potrebná.

Zabuchla teda za sebou dvere a rýchlym krokom sa v priebehu niekoľkých minút dostala na námestie a naozaj tušila správne - zvyšní orchestriáni z jej okresu dookola vyhlasovali jej meno a vyzývali ju, aby čo sa čo najskôr dopravila k nim, aby ju mohli odprevadiť do internetovej kavárne.

,,Som tu, som tu!” upútala na seba pozornosť a nasledujúci proces bol veľim rýchly, onedlho už sedela pred zvláštnou kockou, ktorej jedna strana svietila.

,,To je..?” spýtala sa, neobzerajúc sa ani po priestoroch internetovej kavierne, ten prístroj plne upútal jej pozornosť.

,,Počítač,” hrdo odvetil orchestrián A, ktorý bol aktuálne najvyšší predstaviteľ komunikácie s bohmi.

,,Ako mám-” začala, ale v ten deň už bola opäť prerušená. Náhle si uvedomila, že už musí byť večer, aj vonku bola tma.

,,Všetko rýchlo pochopíš, len už odpíš,” odvetil a miestnosť opustil, zostala len ona a ten prístroj.

A naozaj, keď si prečítala správu priamo od boha Iustitia, ihneď vedela, ako má prístroj použiť, aby odpísala.

Pýtal sa, čo sa jej v ten deň udialo.

Odpovedala čo najviac stručne, nechcela ho totižto otravovať so zbytočnými detailami.

Pýtal sa na orchestriána F.

Odpovedala pravdivo.

Pýtal sa na Knihu.

Odpovedala mu pravdivo, rozprávajúc o knihe, ktorú naživo videla.

Pýtal sa a ona odpovedala.

Na koniec sa jej poďakoval za rozhovor a ona mu opätovala zdvorilosť. O chvíľu jej prišla rozsiahla správa vysvetľujúca, že orchestrián F ju nejakým spôsobom začaroval, aby v ten deň porušila pôst lebo dúfal, že príde k nemu a pomôže mu otestovať jeho novú verziu Knihy, ktorú upravil, aby už neboli potrebné spovede po spáchaní priestupku. A keďže to vlastne nebola jej chyba, potreba pre spovede za zjedenie koláčov taktiež padla.

Veľmi tomu nerozumela, nedávala to zmysel a bolo to napísané veľmi stručne, ale boh musel už ísť, takže sa rýchlo rozlúčili a orchestrián A ju odviedol von z toho posvätného miesta.

Bola ešte viac zmätená, ako predtým u orchestriána F, ktorého už pravdepodobne podľa rečí orchestriána A zatkli na priebeh trestného konania. Ničomu nechápala a mala pocit, že toto ešte nie je koniec, že ešte niečo bude nasledovať, niečo väčšie, ktoré neskončí takto náhle a jednoducho, ale po tom dlho a náročnom dni, kedy čakala to najhoršie, bola rada za jedno;

Neskončilo to trestom.

(alebo aspoň nie pre ňu)