Tmavo-modrá loď triedy Orbiter, najčastejšie používaná iba na prenos po jednej planéte, podobne ako “Auto” minulého tisícročia, sa rútila cez vesmír okolo planéty Venture-5. Jej sklo ťažko znášalo tlak vesmíru. Praskliny pokrývali skoro celú prvú vrstvu. Pilotka, ktorá panicky hasila ovládanie lode, sa nemohla pozrieť cezeň na hviezdy, ani keby to stíhala.

“Mayday, mayday,” opakovala Kat zatiaľ čo sa posledné plamene začali pred ňou schovávať v ovládaní. Nemusela sa pokúšať dešifrovať prasknutý panel stavu lode, v kostiach začala cítiť, že sa točili smerom k povrchu planéty. Ako sa chytala kormidla požutým olovom, naďalej marne kričala do nefunkčných komunikačných prvkov lode : “Mayday, Mayday, niekto na planéte ma počuje?”

Paneli aj mimo lode, aj vnútri lode sa postupne začali zohrievať na letnú teplotu. Planéta Venture-5 bola hneď neďaleko obrieho slnka, ktoré odmietalo nechať Kat dýchať v kľude. Loď sa síce zohrievala, ale po pár posledných prsknutí hasiaceho prístroja už prestala zvnútra horieť. Posledné žijúce panely stonali od bolesti. Prosili svoju pilotku aby už konečne nabrala do ruky ovládanie. Ak by mala táto loď dušu, tak by jej hľadela do očí cez jej pokazený kamerový systém.

Kat sa pozerala na pokazenú kameru. Cítila to volanie. Jedným žmurknutím si sadla, druhým sa chytila za volant. Napriek prasklinám bolo vidno, že tmavá hmota vesmíru sa stráca a zamieňa za oranžové oblaky planéty. Ako Kat znova štartovala motor, začala počuť pípanie z riadiacej dosky. Začala vstupovať do prvej vrstvy atmosféry.

Štartovala ďalej, nič iné jej nezostávalo. Motor síce knučal, okraj lode naberal na plameňoch, ale ona vedela iba štartovať. “Boha, keby tie komunikátory fungovali,” nadávala si. Ako si od frustrácie udrela hlavu do panelu, tak vtedy sa loď nakopla a obživla úplne. Popraskané indikátory motorov sa zapli a zatiaľ čo Kat prepínala potrebné páčky, prešli postupne z červeného svetla na oranžové a nakoniec na zelené.

“Plnou parou vpred,” mykla kormidlom nahor zatiaľ čo nadávala, “Ty prekliata príšera, teraz ma nezlyhaj.”

Slnko zo zadu pálilo na motory. Pod normálnymi podmienkami lode by toto nebol dôležitý detail, slnko Venture-5 zohrieva každý kov v dosahu jeho lúčov. Problém bol, že Kat zapla motory na plno. Motory, ktoré agresívne horeli proti gravitácií planéty. K tomu sa ešte pridalo aj teplo z rýchleho pristávania na planéte a motor, z vonka aj z vnútra, sa začal pomaly topiť.

“Ešte to dáme,” zakríkla Kat príliš skoro. Smiala sa, pípanie lode začalo značne spomaľovať. To naznačovalo, že už prechádzala do strávitelnejšej rýchlosti. Avšak v bod, keď už od radosti začala skákať preč od panela, sa kontrolka prvého motoru zmenila na oranžovú. Pilotský inštinkt jej ale dobre poradil. Rýchlo sa točila a kontrolovala panel pre hocijakú neočakávanú zmenu. Vtedy sa ďalšia kontrolka zmenila na oranžovú. Už sa ďalej neradovala.

“Nienienienienienienie-” neprestajne v jednom dychu opakovala to slovo, ako by jej to pomohlo. Panel začal znova rýchlejšie pípať. Varoval ju popri tom, ako sa snažila vypnúť posledné neroztopené motory a skúsiť nájst niečo iné, čo by ju mohlo zachrániť. Nič nevidela, dokonca ani nejaké zázračné, neskutočné tlačidlo, ktoré by ju vedelo vypustiť s padákom a sedačkou nenašla. Začala si udierať hlavu o panel. Vzdávala sa. Ale presne v ten moment, keď už začala prijímať, že zomrie…

“P- -ot O-117, o- -te sa,” ozvalo sa z komunikátoru, ktorý sa zdal celú dobu pokazený. Kat nepremýšlala, iba automaticky popadla mikrofón a kričala.

“Planéta Venture-5, tu Pilotka Kat Wanderley, členka posádky Jupiter-3. Mayday, mayday, neviem bezpečne pristáť loďou.”

“Kat, tu je IL-Ven5*, zachyt- sme vás, pomoc -íde čoskoro. Viete nejako opustiť loď?”

“Je tu jedna cesta.”

“Skafander -áte?”

Kat sa pozrela na seba. Jej klasický modrý skafander bol pre ňu ako druhá koža. Úplne zabudla, že ho mala na sebe.

“Mám!”

“Vyslali -e za vami ďalš- loď triedy Orbiter. Naberie vás vo vzduchu. Už vidím, že vstupujete do nižšej vrstvy atmosféry.”

Zatiaľ čo rozprával, Kat sa vybrala ku dverám lode a pripravila sa kopať.

“Pilot bude mať-”

Bum.

“- s vami kontakt za-”

Bum.

“- T mínus 10”

Bum. Dvere sa začali trochu uvoľňovať.

“9”

Bum. Praskli viac, ale naneštastie sa zlomili v polovicu. Musela kopať ďalej.

“6”

Ani si nevšimla, kedy ten čas skočil. Bum. Jeden panel dole.

“4”

Bum. Druhý dole. Mohla skákať.

“3”

Skočila do atmosféry. Aj napriek skafandru jej plesol oheň po tele a vrhol ju do vzduchu. Snažila sa držať za vedomie, ale rýchlo ju bolesť vtiahla do bezvedomia. Posledné, čo jej oči zaznamenali predtým, než sa zavreli, bola akási biela šmuha vytŕčajúca spoza oranžových oblakov.

--------------------------------------------------------------------------------------------------

“Ste slečna Katarina Wanderley, však?”

Otrasne ofajčený hlas ju zobudil z tmavej ničoty.

“Kto ste?” horko ťažko zo seba dostala a ešte ťažšie zo seba vydal jej polo-roztopený reproduktor na skafandri.

“Nebojte sa slečna, teraz ste v bezpečí. Loď vám nanešťastie neprežila, to je nám ľúto. Ak bola vaša, tak vám ju vieme cez organizáciu vykompenzovať. Ak nie, tak si nájdeme majitela a skontaktujeme ho. To sa však dorieši neskôr, teraz už len prichádza hladké pristátie na leteckej dráhe.”

Kat zastonala. Lepšie nevedela podať svoj strach, bola už príliš slabá zo situácie, ktorú práve prežila.

“Ničoho sa nemusíte báť, máme proti-nárazový spodok. Pristátie bude jemnejšie ako srsť čerstvo česaného psa.”

* - InterPlanetárne Letisko, pobočka planéty Venture-5