”Dobrý deň, nechcem vás vyrušovať pri hostine, ale nenašla by sa jedna porcia navyše pre pocestného?”

Rodina sa prekvapene pozerala na neznámeho, ktorý sa im objavil pred dverami. Zahadná postava v bielom plášti, s podivne kovovým hlasom sa im nepredstavila.

”Ale samozrejme. Sú predsa sviatky. Vždy máme nachystaný tanier navyše na sviatočnom stole.”

Otec poslal najstaršiu dcéru dovnútra, aby niečo priniesla. Vrátila sa s tanierom na ktorom bol kopcom naložený zemiakový šalát, tri kúsky pečenej ryby a v papierovom vrecúšku medovníčky.

”Oh, ďakujem vám veľmi pekne za pohostinnosť. Bude mi stačiť len ten šalát. Pre môjho spoločníka.” Rukou ukázal za seba, na zasnežený dvor. V zadu pri plote behala ovečka.

”Nemyslím si, že ovečky jedia zemiakový šalát.” Otec sa začudoval.

Neznámy sa obrátil a pokrútil hlavou, ”Nie, tá nie je moja.” a ukázal kúsok bokom na čiernu ovcu veľkú ako chalupa, so zakrútenými róbami a so štyrmi červenými očami.

Rodina len ohromne stála v otvorených dverách.

”Vlnke chutí najmä zemiakový šalát. Sme už dlho na ceste a mne sa už mynul. Som vám veľmi vďačný za vašu pohostinnosť.”

Zobral tanier a položil ho na zem. Čierna mega ovca zhltla celú porciu šalátu na jeden raz.

”Ešte raz ďakujem a prajem pekné sviatky.”

No to by stačilo. Idem si naložiť ďalší šalát.