Vyhnali ma. Tie odporné svine skrývajúce sa za masku dobra ma prinútili vzdať sa všetkého, čo mi bolo kedy známe a blízke. Zlosť ma zožiera, spaľuje zvnútra ako žeravé ohne zo samotného pekla. Delí ma len kúsok od toho, aby som sa mu poddal.

Ale je tu ona.

A ona je to jediné, čo mi dáva nádej. Len kvôli nej sa nevzdávam. Len kvôli nej pretrpím každý deň skrytý ako najpodradnejší hmyz na tejto planéte. Už sa neviem dočkať večera. Z bezpečia temného kúta mojej skrýše sledujem, ako sa svetlo vonku vytráca.

A potom nastane moja chvíľa.

Ulice zaplaví svetlo z pouličných lámp, ja sa mu však vyhýbam. Nie je pre mňa smrteľné, no zrejme som si už tak privykol na tmu, že ma z neho bolia oči. Na ulici sa okrem zvuku mojich krokov ozýva vrava.

Dnes je piatok.

A to znamená, že budem musieť pretrpieť ešte jeden pozemský neduh. V piatok je to miesto ako šialené. Celý podnik je narvatý ľudskými telami vlniacimi sa do jedného rytmu. Zvádzajúce samičky čakajú iba na toho, kto sa s nimi bude páriť. Vzduch je nasiaknutý feromónmi, z ktorých sa mi chce vracať. Nikdy som nechápal, ako takto môžu žiť. Všetci do jedného sú opojení dočasným pocitom voľnosti a slasti. Akoby na ničom inom nezáležalo. A pritom o dva dni musia vytriezvieť a žiť si tie ich smutné malé životy.

A znova to isté dokola.

Neznášam piatky.

Najradšej čakám pred vstupom, kým sa všetci natisnú dnu, no dnes sa zdá, že rada nemá konca-kraja.

Povzdychnem. Vykročím k vyhadzovačovi, oči má nalepené na žene s výstrihom až po pupok. Počkám, kým ju vpustí dnu, inak by mi chýbalo jeho sústredenie. Konečne sa nám stretnú pohľady. Vyhadzovač sa uhne nabok, aby som mohol prejsť. Aspoňže, pritom nemusím ani prehovoriť. A nikoho sa dotýkať. Moja duša sem nepatrí a každý styk s hocičím pozemským ma oberá o posledné zvyšky mojej moci.

Jediný, komu dovolím dotknúť sa ma, je Clara.

S myšlienkou na ňu vojdem dnu a zbadám, že je to tam naozaj plnšie ako inokedy. Strasie ma. V ušiach mi duní hudba, ktorej som za celý čas, čo som tu, neprišiel na chuť. Pohľadom preletím vzdialený bar.

Je tam.

Posilnený víziou spoločne strávenej noci vykročím do davu. Dotyk mysle funguje dokonale, takmer akoby ma prítomnosť Clary nabíjala potrebnou energiou.

Pohľady sa nám stretnú. Usmeje sa a ja mám vtedy chuť vzlietnuť, ako kedysi. Na ňu som svoju schopnosť ovládania mysle nikdy nepoužil.

A preto viem, že jej láska je skutočná.

Clara je však zaneprázdnená. To nevadí. Sadnem si úplne na kraj, čo najďalej od besniaceho davu a z dosahu neónky nad barom. Sledujem každý jej pohyb a trpezlivo vyčkávam. Aj keď vraveli, že toho schopný nie som, viem, čo k nej cítim. Vidím, že je šťastná. Naozaj šťastná.

Lebo je nažive.

Na moment mi myšlienky zabehnú, tam kam nechcem.

Osudové rozhodnutie.

Dva tlkoty srdca, jeden dohasínajúci.

Nepochopenie.

Nevraživosť od tých, ktorých som nazýval rodina.

Najvyšší súd.

Rozsudok.

A ťažký pád na zem.

Viem, môžem byť rád, že som nepadol hlbšie. Aj tak som to všetko urobil pre ňu. Od prvého momentu, ako som ju zazrel, vedel som, že pre mňa znamená viac ako čokoľvek iné. Viac, ako môj zverenec, ktorý sa ešte len chystal prísť na svet.

Nemohol som ju nechať umrieť. Boli by zomreli obaja, keby som nezasiahol. Musel som zachrániť aspoň ju.

Keď sa teraz na ňu pozerám, každý jeden večer, viem, že som urobil dobre.

Cez deň číham v tieňoch. Prepadám sa výčitkám. Zlosti. Viem, že by som k nej mal istejší prístup odtiaľ zhora. Netuším, ako dlho je mi súdené ešte chodiť po tejto zemi. Každým dňom slabnem, aj napriek tomu, že každá noc strávená s ňou ma nabíja niečím nadpozemským.

Clara konečne podíde ku mne a pohladí ma po líci. Jej dotyk na mňa pôsobí elektrizujúco. V okamihu pocítim spaľujúcu túžbu.

Pozemské city sú zvláštne. Ten, kto je naozaj úprimne zamilovaný, má doslova potrebu budovať dôveru. A tá nepríde, ak sú vo vzťahu tajomstvá.

Ja to viem.

Viem, že keby som jej povedal skutočnú pravdu o tom, kto som, znenávidela by ma.

A to by bol môj koniec.

Každou ďalšou nocou strávenou s ňou sa nutkanie povedať jej to zosilňuje.

Raz to možno spravím. Ale teraz si užívam okamih prítomnosti. Som a naveky budem Clarin ctiteľ.

Aj keď cez deň som Padlý anjel ukrývajúci sa v temnote.