,,Pozri, ak mi povieš kód, pre otvorenie disku, teraz, nemusíme to takto riešiť. Netaktne. Počuj, veď ja ti dám čas, dobre? Možno ti rozviaže jazyk, jej nebeský hlas.“ Majster s škodoradostne pozrel na pódium, kde vystupovala operná diva v žiarivých slnečných farbách. ,,Teraz sa začína moja najobľúbenejšia časť z celého vystúpenia. Táto ária bude trvať presne 2 minúty a 32 sekúnd, podľa mňa, dosť dlho na to, aby si si rozmyslela, čo urobíš. Maj na vedomí, že tebou to neskončí. Ja si vás všetkých nájdem a v najhoršom bude na svete menej problémov.“ Majster si odfrkol a pokynul kumpánom aby sotili zviazanú postavu stojacu na hrane otvoreného balkóna. Postava sa vo voľnom páde zrútila na čierňavy nič netušiaceho obecenstva.

Lano sa naplo a zastala za svoje členky visieť vysoko vo vzduchu, v strede nad obecenstvom, ktoré baživo hltalo, každý tón spievaný opernou divou. Ich farebné šaty sa jej miešali dokopy do hmlistého obrazu ale svoj pohľad upriamila len na jeden bod. Žiarivo svietiace červené blikajúce svetlá, odpočítavajúce jej posledné sekundy života.

Majstrov tajomný kód si kľudne zoberie aj do hrobu. Potrebuje však aby ostatní boli múdrejší ako ona a dávali si väčší pozor. Na kladine visieť ako údené salámy nemusia všetci. Dúfala, že jej smrť im bude jasnou správou a zničia zostávajúce kódy nadobro.

Visiaca saláma. Nemôže zomrieť ako visiaca saláma. Musí sa odtiaľto nejako dostať. Povraz, ktorým mala zviazané zápästia bol uvoľnený. S trhnutím si uvoľnila ruku. Povraz sa vo voľnom páde znášal k ľuďom v hľadisku, čím upútala pozornosť malých detí, ktorý sa po letiacom povraze z nudy v opere rýchlo rozbehli.

S vlajúcimi červenými vlasmi a v športovej bunde, pripomínala náruživého akrobata, ktorý svojimi trikami ideme doprevádzať kolegyňu na javisku. S uvoľnenými rukami sa vrhla po svojej malej skrytej rybičke a začala si lanko po lanku prerezávať povraz, ktorý ju delil od okamžitej záhuby.

Majster si všimol jej zajačie úmysly a cítila ako sa lano spúšťa dole, aby si pre ňu ľahšie prišli.

Operná diva zrýchlila tempo, pripravovala sa na vyvrcholenie. Dorezané ruky tlačila Emanuel do noža ešte silnejšie. Potrebovala prerezať ešte posledné lanká.

Povraz s myknutím povolil a ona sa s ladným šupnutím zrútila na pódium. Svoje načasovanie na veľkolepý pád zosynchronizovala s posledným zazneným tónom. Po páde sa rýchlo zozbierala na nohy, vytrhla nič prekvapenému mužovi z rúk kyticu, ktorú vrazila do náruče šokovanej opernej divi.

Osepená reflektormi počula s hľadiska ohlušujúci potlesk, ktorý sa miestami miešal s pokrikmi majstrových kumpánov. Dosť bolo času na výslní, zobrala svoje nohy na plecia a bez hanby utiekla z predstavenia ako prvá.