{"time":1745585429266,"blocks":[{"id":"67jPEEk9Ow","type":"paragraph","data":{"text":"Spí. Alebo nie? Rozhodne sa jej však sníva."}},{"id":"ypUoSkOXZ_","type":"paragraph","data":{"text":"Sny sú živé, často má pri nich čudné, nevysvetliteľné pocity. Napríklad taký, že ju ktosi sleduje. Inokedy je pocit taký, že je len myšou, na ktorej vykonávajú rôzne, často zvrátené experimenty. Niekedy si zase necíti telo; inokedy má pocit, že váži ako celý vesmír. Ten najzvláštnejší sen však bol o tom, že jej vedomie prechádza obvodmi akéhosi stroja. Naozaj netuší, ako to mohla jej racionálna myseľ vymyslieť."}},{"id":"s23LP25pgv","type":"paragraph","data":{"text":"No v snoch neboli len pocity, ale aj obrazy. Vedela, že obrazy pochádzajú z jej života, no boli pre ňu neuchopiteľné. Videné a okamžite zabudnuté, no v jej pamäti zanechali neuchopiteľnú stopu, po ktorej zostali len tie najčudnejšie pocity."}},{"id":"X9X-6SNprM","type":"paragraph","data":{"text":"Jeden sen jej však zostal v pamäti ako vypálený. Tento sen bol tak živý, akoby to ani nebol sen. Bol to sen plný očí. Úzkych, veľkých, prižmúrených, bledých, tmavých, priateľských aj chladných. Boli to však len oči bez tvárí, farebné guľôčky tancujúce na sviežom pozadí farby berylu. No bol to skutočne sen? Nebola to realita? Jej myseľ to však nedokázala spracovať."}},{"id":"qbsu2FU1T4","type":"paragraph","data":{"text":"Po ňom však nastala tma. A po tejto tme si už nič nepamätala. Len neurčité pocity a farebné guľôčky plávajúce vzduchom."}},{"id":"olll_KQpzy","type":"paragraph","data":{"text":"-"}},{"id":"bo0aw5407i","type":"paragraph","data":{"text":"Konečne prišla k vedomiu. Teraz si je istá, že je hore, že sa nejedná o ďalší sen alebo prelud. Jej zmysly sú však akosi ostré a majú čo robiť, aby dokázala pochopiť situáciu, do ktorej sa dostala. "}},{"id":"iI83bY6ZNj","type":"paragraph","data":{"text":"No tá situácia nie je komplikovaná. V skutočnosti je jednoduchá."}},{"id":"Ct6vZ5EeW3","type":"paragraph","data":{"text":"Nachádza sa v akejsi jednoduchej miestnosti, kde sedí v pohodlnom kresle na hľadí na ňu niekoľko ľudí, každý oblečený v belsotnom plášti na formálnom oblečení. Akosi ju však neprekvapí, že pozná oči každého jedného človeka pred sebou. A často ich majitelia vyzerajú úplne inak, než by pôvodne tipovala."}},{"id":"kDWZoDb1m9","type":"paragraph","data":{"text":"Vtedy k nej pristúpi jeden z mužov. Tento má ázijské črty, hrubé okuliare a štetinovité vlasy. Nepatrí k tým najkrajším, no tvár má milú a dôveryhodnú. Rozhodne je rada, že je to on, kto k nej pristúpil, nie ten postarší muž s bodavými sivými očami stojaci akosi bokom."}},{"id":"JKyGrBIAiK","type":"paragraph","data":{"text":"“Ahoj,” pozdraví ju muž. “Som Tery a toto sú moji kolegovia. Nepochybne máš množstvo otázok. No ja osobne si myslím, že na začiatok by si mala vidieť toto,” povie a otočí jej kreslo."}},{"id":"drscCIHCj8","type":"paragraph","data":{"text":"Pred ňou sa objaví zrkadlo. Jednoduchá odrazová plocha bez žiadnych ozdôb alebo rámu, na ktorom sa odráža obraz ženy v kresle. No ona ženu v kresle nespoznáva. A tá žena je naozaj čudná."}},{"id":"MwvvomVI2y","type":"paragraph","data":{"text":"Má bledú alabastrovú a nezvykle hladkú pleť a okolo tváre jej padajú lesklé čierne vlasy po plecia. No tento takmer neprirodzený vzhľad nie je nič v porovnaní s jej očami. V tvári s krehkými dievčenskými črtami totiž doslova svietia znepokojivo červené oči. Znepokojivé inteligentné červené oči robota."}},{"id":"28i4KbuWlj","type":"paragraph","data":{"text":"Párkrát žmurkne a dievča v zrkadle žmurkne tiež. Potom zdvihne ruku a dotkne sa tváre. Pod prstami zacíti jemnú pokožku. Dievča v zrkadle po nej znovu opakuje."}},{"id":"qSMVOMRwgx","type":"paragraph","data":{"text":"“Prečo?” spýta sa a prvýkrát začuje svoj hlas. Síce si vôbec nepamätá svoj pôvodný, no je si istá, že toto nie je jej hlas."}},{"id":"N_MbbiEQr7","type":"paragraph","data":{"text":"“Prečo? To je tá správna otázka,” povie muž, ktorý sa predstavil ako Tery. “No myslím si, že si ešte nevidela všetko.”"}},{"id":"UjPf6_A7Mr","type":"paragraph","data":{"text":"Na to siahne do vrecka a z neho vytiahne čosi ako baterku. Keď šťukne vypínačom a modrastý lúč si namieri na ruku, zreteľne zbadá kosti jeho ruky. Potom opatrne vezme jej ruku a lúč namieri na ňu. No nezbadá tam to, čo čakala."}},{"id":"s9Pb_Xf8bj","type":"paragraph","data":{"text":"Namiesto kostí zbadá kovovú konštrukciu a spleť drôtov. V tom momente ju napadne, že prišla o ruku a nahradili jej ju za robotickú a z nejakého dôvodu, napríklad v dôsledku traumy, stratila pamäť a sama seba nespoznáva."}},{"id":"P-Ak1R5SAC","type":"paragraph","data":{"text":"Ale tak to nie je."}},{"id":"zVkb9cjwrQ","type":"paragraph","data":{"text":"Tery presunie lúč na jej hlavu a ona si tak prostredníctvom zrkadla môže overiť, že jej mozog zostal neporušený, no je napojený na robotické telo ako jeho riadiaca jednotka."}},{"id":"ioOkjJXPIA","type":"paragraph","data":{"text":"Jej vedomie, jej ja, je teraz uväznené v stroji."}},{"id":"W0Y3MYE5pR","type":"paragraph","data":{"text":""Prečo ste mi to urobili?" spýta sa vydeseným hlasom na pokraji paniky."}},{"id":"5WLTgREQH7","type":"paragraph","data":{"text":""Prečo? odpoveď je jednoduchá," odpovie jej pokojným a sympatickým tónom Tery. "Chceme pozdvihnúť ľudskú rasu. Chceme im dať nesmrteľnosť. Ale na to najprv musíme vytvoriť nejaký ten prototyp," pokračuje a jeho opuchnutá tvár sa roztiahne úsmevom."}},{"id":"I-NCh4dFSW","type":"paragraph","data":{"text":""A kde je ten prototyp?" spýta sa, aj keď odpoveď je jej už nad Slnko jasnejšia."}},{"id":"JgkddIdw9_","type":"paragraph","data":{"text":""Sedí predsa pred tebou," neprestáva sa Tery usmievať."}},{"id":"EXo2GbyTcT","type":"paragraph","data":{"text":"“Ja?” spýta sa ho absolútne prekvapene šokovaná jeho slovami."}},{"id":"RvpcNmhDGx","type":"paragraph","data":{"text":""Samozrejme. Veď prečo by si tu inak bola? Prečo by si si nepamätala jedinú časť svojho predchádzajúceho života? Dokonca ani vlastné meno.""}},{"id":"GcU2xE7vXo","type":"paragraph","data":{"text":""A čo ste... urobili s mojím telom? S mojou identitou? S mojou minulosťou?" pýta sa ďalej a jej hlas stúpa v narastajúcej panike."}},{"id":"esQCga5Rmu","type":"paragraph","data":{"text":""Tvoja rodina bola informovaná o zmiznutí. Polícia pátrala, ale nenašla ťa. Tvoj prípad nie je uzavretý, odložili ho. Teraz máš novú identitu. Rozhodli sme ťa nazvať Loriana, po mojej prababičke. To ona bola strojcom prvotného nápadu, ktorý sa končí až mojím činom. Ona ho mala ešte v dobe, keď prepojenie človeka a stroja bolo nemožné. No po niekoľkých generáciách... sme tu," roztiahne v nadšení ruky."}},{"id":"tEncl9Owz7","type":"paragraph","data":{"text":""A čo moje telo?" zopakuje."}},{"id":"PofuoHAdJV","type":"paragraph","data":{"text":""To? S tým si nerob starosti," hodí nedbalo rukou a jeho úsmev naďalej nehasne."}},{"id":"eFvK7b7EJy","type":"paragraph","data":{"text":"No ona, Loriana, aj keď toto meno jej nejde na jazyk, si to veľmi dobre vie predstaviť. Pravdepodobne leží na nejakej skládke a potkany s vranami jej zatiaľ veselo obhrýzajú končatiny. Alebo skončila v konzerve ako žrádlo pre psy. Zdvihol by sa jej z toho žalúdok, no nanešťastie už žiadny nemá."}},{"id":"LaOh0xQ2dl","type":"paragraph","data":{"text":""Len pokoj, nie je tomu tak, ako si myslíš," začína ju upokojovať Tery."}},{"id":"YxGo6bWXtl","type":"paragraph","data":{"text":""To som až taká priehľadná?" spýta sa Loriana."}},{"id":"q1jLYvzhVc","type":"paragraph","data":{"text":""Nie. Tvoj mozog je stále napojený na naše počítače. Zjednodušene povedané, čítame ti myšlienky," sladko sa usmeje. "Ale neboj. Je to len dočasné. Po skončení tohto nášho 'uvítacieho ceremoniálu' budú tvoje myšlienky len a len tvoje.""}},{"id":"NB0akxmlId","type":"paragraph","data":{"text":""Asi by som mala povedať, že som rada," hlesne, no rozhodne sa tak necíti."}},{"id":"XKdd8N6ZG5","type":"paragraph","data":{"text":""Áno," prikývne Tery. "Vieš, Loriana, nakoniec takýto budeme my všetci. Všetci budeme môcť žiť večne. A to len vďaka teba. Ty si naším golemom, naším Adamom, alebo skôr Evou. Ty si to, kam smeruje ľudská rasa, ty nám ukážeš, ako vysoko dokážeme vystúpať. Ty si chýbajúcim článkom medzi robotom a strojom! Ty!" ukáže na ňu veľkolepo Tery, no Loriana má pocit, že to celé nemôže skončiť dobre. Že je to skôr začiatok konca."}},{"id":"95itX6F3wB","type":"paragraph","data":{"text":""}}],"version":"2.31.0-rc.7"}