Sláva minulosti

Kedysi dávno existovali civilizácie plné pýchy a hrdosti. V skutočnosti existujú až dodnes, ale my nie sme schopní ich vidieť. Zväčša sa však o to, aby si na ne nikto nespomenul, postarajú sami.
Filmová história scifi
"Niečo som určite chcela! Určite som niečo - . Veď to je nakoniec aj tak jedno. Alebo žeby predsa? Možno... akosi... hmm, hej, hej, niečo som ešte mala urobiť. Len čo to bolo? Prečo si preboha nedokážem spomenúť!? Veď toto sa mi ešte jakživ nestalo! Teraz! Už to konečne mám - na päť sekúnd treba zapáliť pravý motor! Presne to je ono. Tak sa snáď dám do toho, nie? Najprv nahriať zmiešavaciu komoru, potom rozmraziť palivo, otvoriť ventily... Alebo najprv otvoriť ventily a potom nahriať palivo? A čo ja už viem! Proste naraz všetko a basta! Tak, to by bolo z krku. Zišlo by sa ho spustiť. Lenže ako? Ako som ho len predtým spúšťala? Žeby takto? Nie, nie, radšej týmto. No prosím!"
V tmavom a nekonečnom medzihviezdnom priestore sa na päť sekúnd zapálil pravý motor obrovskej lode, ktorá doteraz len bezcieľne križovala z jedného konca vesmíru k druhému. Trocha to zmenilo jej kurz, ale nikto, vôbec nikto nemohol ani zďaleka vytušiť, kam má namierené teraz. Možno zasa nikam, veď nakoniec ako bolo posledných tisíc rokov u nej zvykom.
Už si asi nikto nepamätal na tie doby, keď lode podobné tejto v obrovským húfoch prelietavali plné pýchy a hrdosti. Bolo ich mnoho, postupom času sa však vytratili. Ťažko povedať kam, zmizli rovnako rýchlo ako cisárstvo, ktorému pred tisíc rokmi slúžili. Áno, časy, keď celý vesmír podliehal jednej kompaktnej a nerozbitnej moci, vládnucej pevnou ale dobrotivou rukou, kde ste ostali? Čo ste po sebe zanechali? Už len nespočetné ruiny svedčili o jej pradávnej prítomnosti, o jej dávno zašlej sláve. Zmizlo však toto všetko naozaj bez stopy? Nič sa nemôže len tak úplne vypariť. Aj v prípade mohutného cisárstva ostali posledné pozostatky, ktoré však už sami o sebe nedávali žiaden zmysel. Väčšinou už boli natoľko staré, že svoju pôvodnú činnosť nemohli v žiadnom prípade vykonávať, ak si - samozrejme - ešte vôbec pamätali, čo ich pôvodná činnosť bola.
Jedným z týchto odpadlíkov bola aj Asenath. Vesmírna loď nevídaných rozmerov, ktorej sa z voľajakého dôvodu podarilo prežiť až do dnešných dní, kde sa tí, čo ju kedysi postavili, nikde nevyskytovali. A tak len sama mohla ešte rozprávať o minulosti, kedy ešte niečo znamenala. Pravda bola však taká, že už si na to sama ani nepamätala. Sama sebe si pripadala zbytočná, nevedela, na čo ešte vôbec existuje. Mala nejaké poslanie, inak by sa nebola narodila, ale čo to bolo zač, to by trvalo hodnú chvíľku, kým by si spomenula. Staroba prináša zábudlivosť, krehkosť a ešte kadejaké iné neduhy. Tu už vôbec nepomôže, keď bola kedysi jedna z najlepších, teraz je pravdepodobne posledná. A či z najlepších? Už dobrých pár rokov nevidela nikoho, s kým by sa mohla porovnať, kto by o ňu prejavil záujem.
Čo sa týka posádky, už dávno zhynula do posledného člena. Ich telá sa v stave polovičného rozkladu povaľovali po chodbách tohto vesmírneho korábu, ktorý ich postupne skôr či neskôr strávi všetkých. Veď načo hľadať potravu kadejakými namáhavými spôsobmi, keď bola uložená už priamo v jej trupe?! Oni už teraz protestovať nemohli.
Asenath teda brázdila bezmyšlienkovito priestor, stále čakajúc, že stretne niekoho, kto by jej bol povedomý, na koho by si spomenula, koho by poznala z minulosti. Zatiaľ sa však márne a stále utvrdzovala v tom, že všetci a všetko, čo jej bolo kedy blízke, zaniklo.
"Vidíte to isté čo ja?" spýtal sa kapitán svojho prvého dôstojníka.
"Iste, ale nie som z toho oveľa múdrejší než vy."
"Z tej čiernej diery niečo vylieza von. Niečo podivné..."
"Ako môže niečo vychádzať z čiernej diery?"
"Tak to vám teda nepoviem. V každom prípade ale nejdem bližšie, aby som si to obzrel. Radšej pekne ostaneme tu a odtiaľto všetko zaznamenáme. Nechcel by som nič riskovať."
"Aha, aha! Zbadali ste to? Niečo sa oprelo o horizont udalostí ako o zábradlie a nesie to za sebou ešte niečo. Podstatne väčšie ako tá prvá časť, ktorá... ktorá práve horizont prekročila.
Asenath bola už unavená a práve tu našla nejaký malý otvor. Možno noru alebo chyžu, snáď už opustenú. Chcela si len trocha pospať, oddýchnuť, než bude putovať ďalej. A vždy radšej odpočívala pod strechou nad hlavou. Ledva - ledva sa cez otvor prepchala. Celou svojou silou si kliesnila cestu dnu.
"Aké pekné a priestranné. Nedivím sa, že si tu niekto urobil dom," poznamenala, keď konečne pretiahla cez vstup aj hlavu.
"Kapitán! Ten objekt niečo vysiela. Niečo s neuveriteľne vysokou vlnovou dĺžkou. Vysiela to na všetky strany."
"Je to nejaká zbraň? Môže nám to uškodiť? Nemyslím. Je to podobné svetelnému signálu, tento sa však pohybuje nadsveteľnou rýchlosťou."
"O koľko viac ako svetlo? Dvanásť - trinásť miliárd krát rýchlejšie."
"Môj Bože!"
"Pekné miestočko," znova usúdila Asenath, keď sa už celá konečne prepchala dnu. "Nikde nikoho, aspoň, že je tu pokoj. Hej! Moment. Čo to je? Čo sa to... Ja som sa zahákla! Sakra! No tak, pusť ma!" zahrešila a zatriasla uväznenou končatinou. "Veď preto," spokojne si odfúkla, keď problém vyriešila. "Idem ešte radšej o kúsok ďalej, stojím tu v prievane. Nerada by som na staré kolená prechladla," povedala a ležérne sa odrazila od okraja vstupu smerom hlbšie do nory.
"Ak by som bol veľký fantasta, nazval by som to rádiolokačným lúčom. Tento však bol o nevídanej frekvencii s nevídaným impulzom. Možno senzor?"
"Neviem, ale teraz máme iný problém! Tá čierna diera, ona mení pozíciu! A to neuveriteľnou rýchlosťou! Kriste! Veď ona sa trasie.!"
"Nie, to ten tvor trasie s ňou!"
"To nie je možné! To sa mi snáď len zdá."
"A toto tiež? Ono to zrýchlilo na nadsveteľnú a pohybuje sa to priamo naším smerom. Čo teraz?"
"Utečieme tomu?"
"Ak si bude udržovať stabilne túto rýchlosť, tak bez väčších problémov. Ale ak zrýchli čo i len o štvrtinu, budeme mať čo robiť."
"Dobre, dobre, prispôsobte sa telesu a všetky senzory zamerajte na neho. Chcem sa dozvedieť o ňom čo najviac!" prikázal kapitán a jeho loď v oslnivom záblesku prešla na nadsveteľný režim.
"Máme stabilnú rýchlosť a vzdialenosť od toho... toho predmetu."
"Výborne," pochválil si kapitán. "Máme už aj prvé merania?"
"Áno. Údaje sú neuveriteľné. Vonkajší priemer je okolo šesť tisíc kilometrov, tristo kilometrov z toho tvorí povrchová krytina, pod ktorou sa nachádzajú voľné priestory a akési telesá pulzujúce v určitom rytme."
"Čo to podľa vás môže byť?"
"Ani tušenie, pán kapitán."
"Dobre, tu už nefúka. Asi sa tu uložím. Počkať, najprv treba zastaviť. Áno! To je presne to, čo potrebujem. Tá moja zábudlivosť. A ako to chcem urobiť? Jáááj! Protitlak! Vyvolať protitlak do priestoru. Ten ma iste zastaví. Najprv ľavý predný motor, potom pravý... Nahriať, ventil, odmerať a zapáliť! Ide to!"
"Pán kapitán, máme problém. Ten objekt za nami roztiahol dve chápadlá, ktoré emitujú priestorovú vlnu!" hlásil prvý dôstojník.
"Čo roztiahol?"
"Chápadlá, pane. S priestorovou vlnou, ktorá nás zasiahne za dve minúty, ak niečo neurobíme."
"Snažia sa nás zneškodniť. Vedel som, že je to cudzia zbraň!"
"Nemyslím. Objekt začína svoju rýchlosť redukovať až na nulu. Prečo by to robil, keby nám chcel uškodiť?"
"To je naozaj divné. Prispôsobte sa mu rýchlosťou a vystavajte štíty na maximálnu hodnotu. Dúfam, že ten náraz prežijeme."
"Desať sekúnd do kontaktu, deväť..."
Loď sa ani len trocha nezatriasla. Nestalo sa skoro nič. Nič nebolo cítiť, nevznikli žiadne škody.
"Tak, konečne mám pokoj," povzdychla si Asenath, keď sa usalašila na svojom miestočku, kde si plánovala trocha pospať. Oddych mi teraz padne dobre. Takže: najprv vypnúť klimatizáciu, motory, osvetlenie... Alebo osvetlenie, motory a kúrenie? Alebo sa motory nevypínajú vôbec? Možno treba najprv deaktivovať senzory. Či vychladiť palivo? Ja som z toho jeleň! Kde je moja posádka? Tá to robila za mňa! Aha, tak nič," poznamenala, keď si spomenula, že jej práve slúži ako potrava.
"Ticho tam vzadu!" prebehlo jej mysľou. "Počkať! Ticho? Aké ticho?! A aký hluk?" spozornela trochu, len čo si všimla, že niečo zaregistrovala. Prichádzalo to kdesi z diaľky, ani tam nedovidela. Ale jasne odtiaľ niečo počula. Niekto tam bol. Uviedla sa do pohotovosti. Príliš rýchlo to nebolo, ale v tomto prípade to úplne postačovalo.
"Všetko v poriadku, pán kapitán. Náraz nespôsobil žiadne škody."
"Veď ani žiaden náraz nebol. Akosi sme sa prispôsobili tej vlne."
"Čo robí teraz?"
"Úplne zastala a nehybne stojí. Možno čaká na niečo určité."
"Naše senzory zachytávajú zväčšenú intenzitu prúdenia neutrín zo systému Orion. Neviem odkiaľ sa berú, ale je to po prvý raz, čo sme svedkami podobného fenoménu."
"To nemôže byť náhoda! Tento objekt a ešte aj neutrína... V tom je niečo viac."
"Teraz! Vidíte?" skríkol prvý dôstojník a ukázal rukou na operačný displej. "V tom telese sa hromadí neskutočné množstvo energie. Všetky hodnoty rastú až do nekonečna!"
"Myslím, že dlhšie by sme tu za žiadnych okolností nemali ostávať. Navigátor, maximálna rýchlosť, kurz 146 na 589 na 362. Vpred!" odznel rozkaz na môstiku a loď sa vystrelila oproti diaľavám vesmíru.
"To nie je možné!" začudovala sa Asenath. Že by to boli naozaj oni? Katar a Xila? Ste to vy?"
"Asenath?" ozval sa odľahlý zvuk.
"Áno, ja som to."
"Čo tu hľadáš? Veď si mala byť úplne inde!"
"Ako že inde? Kto povedal, že mám byť inde?"
"Velenie."
"A vidíš tu ešte nejaké velenie?"
"No, ani nie."
"Tak čo!"
"Vieš čo? Poď sem, nech nemusíme na seba kričať. Myslím, že sa máme naozaj o čom pozhovárať."
"Hneď som tam," s radosťou odvetila Asenath a snažila sa rozpomenúť, ako sa do chodu uvádza hlavný motor.
"Zasa ten istý lúč, kapitán. Vysiela ho presne k zdroju tých neutrín. K Orionu."
"A čo je toto?" udivene sa veliteľ zahľadel na monitor.
"Vyzerá to ako spätná väzba. Prichádzajúca z Orionu zasa sem. Nie, nie, pardon. Je to iný signál. Štruktúra je síce tá istá, ale kódovanie je iné. Inak sa menia frekvencie. Že by tam bol ešte niekto iný, kto "odpovedá"?"
"Možno, ale teraz nie je určite vhodná doba to zistiť, pretože v tom objekte som práve našiel druhé centrum, ktoré produkuje energiu. A v neporovnateľne väčšom množstve ako to predtým. Neviem, čo sa chystá urobiť, ale výsledok bude... obrovský."
"Naša vzdialenosť?"
"Úbohé dva svetelné roky."
"To vôbec nie je dobré. Ale vôbec!"
"Dobre, dobre, už to skoro mám," potešila sa Asenath, keď dospela k názoru, že nazbierala dostačujúce množstvo energie na skok k svojím priateľom. Aktivovať pohon - teraz!"
Z lode vyšľahol honosný zelenkavý lúč smerom k systému Orion a mizol kdesi v diali. No zdanie však klamalo na celej čiare. Ani nie za pár sekúnd sa rozžiaril akýsi vzdialený bod. Rozsvecoval sa stále viac a viac, vyzeralo to ako rastúca pavučina. To sa len lúč hlavného motora Asenath snažil ukotviť pevne do priestoru, aby ho potom mohol pritiahnuť k lodi. Tej už stačilo urobiť iba malinký krôčik vpred a bola presne tam, kde chcela byť.
Pavučina v Orione stále narastala a lúč ani prinajmenšom nezačínal slabnúť. Ba priam naopak. Každou sekundou iba silnel, loď zo seba vydávala všetko, čo mala.
"Konečne," prebleslo Asenath mysľou, keď už dostávala spiatočnú správu, že sa jej úspešne podarilo naviazať sa na miesto, kam mala naplánovanú cestu.
Vonkajší obvod zeleného lúča teraz brázdili malinké a nepravidelné záblesky, ktoré smerovali od lode k cieľu. Ich úlohou bolo rovnomerne na každom mieste lúč skracovať, aby náhodou nedošlo k jeho zamotaniu.
"Skoro tam, skoro tam!" šepkala si Asenath s nevídanou radosťou.
"Celý priestor naokolo kolabuje. Už ho nestihneme opustiť!" znelo hlásenie prvého dôstojníka.
"Viem, nemá to zmysel. Odstavte hlavné hnacie jednotky a preveďte všetku energiu do štítov. Keď sa nám nepodarí utiecť, snáď sa nám podarí aspoň prežiť."
Všetko sa vlnilo. Nič si už nezachovávalo pôvodné línie. Za okamih mali dve miesta splynúť v jedno. V tom sa to stalo! Svetlo, intenzívne svetlo! A hluk. Všade bolo počuť hluk, hoci vo vzduchoprázdne je to nemožné. No on bol tu. To hučal samotný priestor, mučený, znetvorovaný, na silu formovaný do podoby, ktorú by normálne nikdy nenabral.
Pred Asenath sa v momente objavili dve lode, na chlp jej podobné. Krátky zážih raketových motorov ju posunul k svojím priateľom, posunul ju na nepredstaviteľnú vzdialenosť až k Orionu.
"Senzory hlásia, že sa nachádzame v súhvezdí Orionu. To je ale nemožné!" hlásil navigátor.
"Nie, je to možné. Sme svedkami priestorového posunu. To teleso si jednoducho Orion pritiahlo ku sebe a nás zobralo so sebou."
"A ako sa dostaneme domov?"
"Neviem. Naozaj neviem..."
"Vitaj! Už sme sa celú večnosť nevideli," uvítal Katar starú priateľku.
"Aj ja ťa zdravím," pridala sa Xila.
"Som ozaj rada, že som sa s vami stretla. Už som si myslela, že ste všetci pomreli," prijala Asenath pozdravy s radosťou a začala odpájať hlavné motory. Spojovací lúč postupne slabol, až úplne zanikol. Vtedy sa priestor opäť narovnal do svojho pôvodného tvaru; miesto, kde Asenath bola pôvodne, ležalo teraz ďaleko, ďaleko za ňou.
"Prečo ste vlastne tu?" spýtala sa plná zvedavosti.
"Keď sme nedávno prelietavali okolo, zaznamenali sme zvláštny signál. Veľmi podobný materskému vysielaniu. Povedali sme si, že by to azda stálo za preskúmanie."
"A našli ste niečo zaujímavé?"
"Nič, len mŕtvych Pánov. Museli umrieť už veľmi dávno. Teraz je na planéte, kde sme to všetko našli, udomácnená nejaká iná civilizácia."
"A?"
"Nič moc. Je ich málo, majú len tú jednu planétu, skoro žiadne lode a nevedia komunikovať. Našich pánov ale poznali. Ich hrobky stále uctievajú a spievajú im nejaké piesne. Milé od nich, však?"
"Ako sú Páni pochovaní?"
"Všetci v pyramídových hrobkách. Za vojny bolo povinnosťou každej jednotky svojich mŕtvych previezť späť do rodiska, kde boli dôstojne uložení na odpočinok."
"Sakra! Tak to som zabudla!"
"Čo?"
"Prevoz! Neodniesla som mŕtvych na pohrebisko."
"A čo si s nimi urobila?"
"Nič."
"Ako že nič? Niečo si predsa musela spraviť?"
"No, začala som ich tráviť."
"Celú posádku si nechala na palube?"
"Celú."
"A si ty vôbec normálna?"
"Trochu stará, ale predsa len normálna."
"Nechaj ju na pokoji, Katar. Vidíš, že už má svoje roky. Je to model C. Keď ty budeš tak starý, uvidíme, nakoľko ti to bude ešte myslieť," zamiešala sa do rozhovoru Xila. "Radšej mi povedzte, čo budeme robiť teraz. Sme traja, nemyslím, že tak skoro niekoho stretneme."
"Má pravdu. Prepáč Asenath, nechcel som sa ťa dotknúť. Len som bol nadmieru prekvapený."
"Už som na to aj zabudla."
"Omyl, práve sme niekoho stretli. Ikobánske výsostné insígnie. Blíži sa veľmi pomaly," spozornela Xila.
"Je to určite ikobánska loď. Pripravte sa na útok, zaujmite obrannú formáciu!" rozhodol Katar.
"Počkaj, počkaj! Nie tak zhurta. Rozkázal ti to niekto?"
"Nie, a čo je na tom? Veď sa k nám blíži nepriateľ!"
"Nevedela som, že si sa s ním znepriatelil!?" pálčivo sa spýtala Asenath.
"Ako že nie!" prudko sa ohradil Katar. "Dvesto rokov som takéto lode ničil a oni sa snažili zničiť mňa. Sú mojím nepriateľom!"
"Ó, ako veľmi sa mýliš. Nie loď, lež posádka bola nepriateľ. A nie tvoj, ale tvojej posádky. Čo ťa trápi na tej lodi? Jej posádka už s najväčšou pravdepodobnosťou umrela buď pri boji, alebo na starobu. Ostali sme iba my, vyrábaní, aby sme prežili všetko."
"Snaží sa nadviazať kontakt," upozornila Xila.
"Vypočujeme si, čo nám chce povedať."
"Kto ste?" prišla prvá správa z cudzieho plavidla."
"Tretí elysiánsky kvadrón. Podotýkam - nekompletný," odpovedal za všetkých Katar. "A ty?"
"Ikobánsky bombardér, piata jednotka. Pri poslednom zásahu som oslepol, ale počul som, že tu sa niečo deje, tak som sem ihneď prišiel ako sa dalo. Už veľmi, veľmi dávno som nepočul známe hlasy."
"Ani my, preto sme sa tu zišli."
"Viem, že vám asi prekáža, že som z ikobánskej strany, ale verte mi, teraz je mi to už jedno. Po vojne naša úloha stratila zmysel, nemali sme viac svoj cieľ, ale akoby sa na nás zabudlo. Jednoducho nás nechali tak, nikto sa o nás nestaral. Teraz sme rozprášení po celom vesmíre a nevieme čo s časom."
"Dobre ti rozumiem," povedala Asenath. "Máme ten istý problém. Ak chceš, pokojne sa pridaj. Budeš len vítaný."
"Ctená vďaka, priatelia," padlo posledné slovo a ikobánsky bombardér začal uzatvárať formáciu.
"Neverím tomu! Už sú štyri. Akoby sa boli dohovorili," odznelo na kapitánskom môstiku. "Vyzerá to tak, že vysokofrekvenčné lúče používajú na komunikáciu. Keby to boli zbrane, asi by sa snažili brániť."
"Nemyslím, že sú znepriatelení. Pravdepodobne sme stretli nový živočíšny druh, ktorý sa rodí, žije a aj umiera vo vesmíre," navrhol kapitán. "Dôkladne zaznamenávajte každý ich pohyb, je to unikátny zážitok!"
"Samozrejme," prijal rozkaz prvý dôstojník.
"Priatelia, zle je," nervózne zašeptala ikobánska loď. "Strácam kontrolu nad riadením. Preberá ju nejaký podprogram, ktorý bol až doteraz uložený v databankách."
"Počkaj, možno ti môžem pomôcť," povedala Xila a spravila bleskovú analýzu najprv vlastných a potom jeho programov. "Nemyslím, že tento problém máš len ty. Aj ja som našla podobný program vo svojom jadre a rovnako proti tomu nemôžem nič robiť. Akoby sa z ničoho - nič aktivoval."
"To nebolo len tak," zapojil sa Katar. "Všetci máme ten program. Je to samodeštrukčná sekvencia pre prípad, že by sa niekedy znepriatelené lode dostali do veľmi blízkej vzdialenosti. Pri boji sa takáto pozícia vôbec nepredpokladala a keby k nej náhodou aj došlo, počítalo sa s tým, že obe posádky budú už mŕtve. V takomto prípade mala samotná loď vlastným výbuchom zničiť nepriateľa."
"Ale veď my nepriatelia nie sme," namietala Asenath.
"My nie, ale náš program, ktorý bol zostavený ešte Pánmi. Proti nemu sme bezmocní."
"Tak to je teda asi posledný okamih, čo sme boli spolu, že?" posmutnel ikobánsky bombardér. "Rád som vás poznal."
"Aj my teba, kamarát. Aspoň sa ukončí naša nekonečná cesta."
"Aspoň..."
"Niečo sa medzi tými tvormi deje," oznámil prvý dôstojník. "Znova zaznamenávam prudký nárast energie v ich vnútorných častiach."
"Možno chcú opäť niekam letieť. A my, namôjveru, budeme musieť zasa s nimi. Tak sa teda pripr -
Jeho slová zanikli v oslnivom výbuchu. A lode tak dávnej a slávnej minulosti tentoraz už nesmerovali nikam.

Martin Mydlár

Martin Mydlár

Diskusia

SARS
Nápad máš dobrý, ale v štylistike to nejak škrípalo. Vedeckú stránku hodnotiť nebudem (btw: Orion je súhvezdie. Tak sa nám javí zo Zeme, z iných častí vezmíru vizerá inak a v 3D je to obroská plocha, ktorá zaniká priemetom na hviezdnu sféru). Psychológia postáv: (opakovanie). Asenath mi pripradá skôr ako puberťáčka, než senilná starena. Hodotenie 7/10 (bohužiaľ nechodí).
01.05.2006
kAnYs
Pripajam sa k SARSovi. Napad je putavy, ale nieje dobre spracovany. Rozhovor lode samej so sebou mi pripadal trochu slaby, a postavy ludskej lode tam ani nemuseli byt. Ale napad ma potencial. Mal by si v nom pokracovat.
01.05.2006
Martin Mydlár
SARS: OK, daj mi nejaké hinty, ako oddeliť puberťáčku od stareny. Mal som z toho podobný pocit, ale nevedel som, kam z konopy. Čo teda charakterizuje starenu? (A Boženu Němcovú som čítal už strašne dávne)
K ľudskej posádke - stali sa pre mňa prostriedkom, ako vyrozprávať dej v takom znení, aby bola jasná "obludnosť" spomínanej starej civilizácie. A moja otázka - ako sa dajú na krátkej ploche plnohodnotne zobraziť "bezpohlavní" vojaci? Fakt neviem, s týmto mám problém už pekne dlho...
01.05.2006
kAnYs
No, v prvom rade by som zacal tym ze by som sa snazil aspon trochu odlisit charaktery jednotlivych postav. Ked uz tam tie postavy su, aj ked su iba ucelove, nech aspon su poriadne, hlavne v kratkom diele. Ako dobry priklad by sa dal pouzit Sanov (Alexander Schneider) Smrt, beznadej a cakanie na posledny vydych. Kratke, ale z pohladu postav velmi dobre rozpracovane.
01.05.2006
SARS
Martin: Ja si predstavujem senilných starcov ako deti, nie pubertiakov.
kanys: tu poviedku si aj ja skúsim prečítať ;).
01.05.2006
Saťo
Vcelku dobre. Napad bol zaujimavy, ale mne celkom nesedel [to je vsak moj problem.] A este nieco: Nezda sa mi pravdepodobne ani logicke, ze by nejake mocne civilizacie vytvarali lode ktore by mali city, zabudali by atd. U mna 6/10.
01.05.2006
SARS
Saťo: Stačí, keď namiesto počítačov budú poúžívať mozgy (stvorené, syntetické). Tie po čase zabúdajú a majú aj city ak to Stvoriteľ dovolí. btw: Aj počítače "zabúdajú." Ak nastane chyba na HDD, alebo vypadne prúd. Znamená to stratu dát, teda comp to zabudol :).
02.05.2006
žjuvka
Skvela celkom fresh diskusia, kde sa da vela pokazit. Hm, hm, tazko povedat nieco tu uz nepovedane, ale aj tak. Co sa tyka toho odlisenia senilnych stareniek od pubertiakov, treba nakuknut minimalne do vyvojovej psychologie a (pato)fyziologie before writing, to k vedeckemu zakladu rozlisovania. Prakticky to velmi nefunguje, co tak vybavit si brigadu na geriatrii, to fakt pomoze. No a ta poznamka o bezpohlavnych vojakoch.... treba si definovat, ako sa spravaju ti pohlavni (vojaci) a potom to znegovat, cize obratit na hlavu. A este jedna vec je mojim teraz uz nie tajnym zelanim. Prosim Sata, aby aspon naznacil nam tu, ubohej spodine, nejaky namet, ktory by mu sedel. Vopred dakujem.
02.05.2006
draculin
Ohladom bezpohlavnych vojakov..vojak MA BYT bezpohlavny! :) preto sa radsej pridava brom do caju,ako pribaluju kondomy.Vojak v literature prestava byt bezpohlavny len vetdy ak ma niekoho znasilnit (zly vojak), ked najde lasku vo vojnovom poli (zly vojak meniaci sa na dobreho) alebo ked sa vrati k davnej laske (dobry vojak). ....A k poviedke: neviem si pomoct,ale stale ma nieco do seba:) akurat ako spominali vyssie,nieco v stylistyke skripe a nedokaze ma uplne vtiahnut do deja.Asi to bude v dialogoch (aj tych vnutornych)..mne skorej pripominali senilneho pubertiaka ked uz:) Lod s vojakmi bola alebo uplne zbytocna,alebo to treba prpeisat,takto je to len zbytocna figurka bez charakteru.Ale dobreee..a som uprimne zvedavy, co sa z toho vsetkeho vyvrbi.
02.05.2006
žjuvka
Sorry draculin, ale prave mi tak napada.... ze predsa len treba definovat, co je to ten pohlavny. Vojak by mohol byt, ale len nejako, tak, no a zasa som v kybli. Pohlavnost sa proste podla mna nezaklada len na znasilnovani okolitych zemskych a mimozemskych bytosti, dajme tomu prevazne zenskeho (a tiez ostatnych, jemu pribuznych) pohlavia. Este porozmyslam.
02.05.2006
draculin
V zasade by som to vysvetlil takto: pohlavny vojak kladie dost velku pozornost postavam pohlavia opacneho (resp.kompatibilneho v pripade viacpohlavnych stvoreni z planety Mzariiintze).Takze dovoluje svojim emociam preniknut cez drsny povrch s cielom alebo ocarit kompatibilnu osobu,alebo inym sposobom naznacit ze je vhodny objekt na dalsie pripadne rozmnozovanie.Takze BEZPOHLAVNY vojak v pripade kontaktu v vojakom s nalezite vydutou hrudou a zuzenym pasom opakuje "pane",bucha opatkami a pozera zasadne len do oci,aj keby islo o Angelinu Jolie.Bezpohlavny vojak je v zasade TO, co nosi uniformu, kanon na chrbte a nikomu nie je luto ked zomrie krutou,nasilnou a bolestivou smrtou.Bezpohlavny vojak nema narok na bozk na rozlucku,fotku priatelky/milenky/milenca ani na posledny sex.Dava to zmysel?..a ked si citam svoje prispevky..od zajtra tusim nepijem..
02.05.2006
žjuvka
Ale preco? Toto je ta stranka vyzadujuca zmysel, sakra, tak to som tu asi zle. Diky za skvelu a vycerpavajucu definiciu, fakt mi staci. Ale.... tak asi nie. Ja nemam v laske dvojfarebne videnie, delenie, a tak. Aj z pohlavnosti, sexu atd. sa da vytrieskat dobry SF/FAN namet. Teda asi. Ale to uz je ina tema.
02.05.2006
SARS
Problém "bezpohlavných" vojakov je síce dosť vážny problém scifi (rovnako ako antropomorfizmus), ale nie tejto poviedky. Preto pochybujem (nechcem nikoho podcenovať , či nebodaj urážať), že ho tu vyriešime (človek pozná len človeka, ktorý má pohlavia - dokonca dve a príslušnost k mužom, či ženám je základný kameň osobnosti - vi transexualitu). Preto ho ani neriešme a zamerajme sa na psychológu senilných starcov.
02.05.2006
SARS
draculin: To sa ti nepodarí, ale držím palce ;).
Martin: Senilný straci v kuse mrmlú a sú z niečim nespokojný, ale to by sa moc do tvojej poviedky nehodilo.
02.05.2006
kAnYs
Hm. Ohladne brom vs. pohlavny vojak. Niesom si isty ze brom zneguje vsetko co z chlapa robi chlapa a zo zeny zenu. Nemienim sa o tom hadat kedze o biochemii neviem nic, ale silne o tom pochybujem nonetheless.
02.05.2006
kAnYs
Rozdiely medzi zenami a muzmi su aj ineho nez sexualneho charkteru. Trebarz emocionalneho, fyziologickeho, psychologickeho.
02.05.2006
SARS
kanys: To som napísal. Nevieme si predstaviť bezpohlavného človeka (rozmýšliajuceho tvora), pretože sme sa s ním ešte nestretli.
02.05.2006
Saťo
SARS: nenapisal som, ze by lode nemohli zabudat alebo ze by nemohli mat pocity (ved aj pocitac ich moze mat ked je tak naprogramovany) len si myslim, ze ziadna civilizacia by nedala prednost takemu druhu lode ktora citi, pretoze sa tak vytvara riziko zrady a este nevim coho. Teraz, ked sa na tim tak zamyslam tak neviem, neviem ci mam pravdu :-)
žjuvka: Nikdy som nechcel naznacit, ze sa tu schadza nejaka uboba spodina a ak to vyplynulo z niecoho co som napisal TAK SORRY. A chces vediet nejaky namet ktory by mi sedel ? Hmmmm.... Mam rad akcne, krvaky, (kulhanek,zamboch), halusky (Adams) a aj vselico ine, zaujimave ale to uz neviem presne definovat. Viem vsak ked mi nieco nesedi. A ako som uz napisal: to je len moj problem.
02.05.2006
SARS
Saťo: Ja (možno aj autor) hovoril o prípade, kde lode sa nebudú vyrábať, ale rásť (biologické jadro). To znamená, že emócie (a starnutie) sú akýmsi vedľajším efektom stvorenia. Rovnako v dobách aktívnej služby mohli byť emócie potlačené a vyšli na povrch až v dobe staroby (s ktorou Stvoritelia nerátali). Napríklad aj Andromeda (loď s rovnomerného seriálu) v jednom dieli hľadala životného partnera a neprirodzene mi to nepripadalo (skôr zaujímavo), ale toto všetko je len vec názoru.
02.05.2006
Saťo
SARS: Hej v takom pripade mas pravdu. Presne ako vravis vsetko(vacsina) je len vec nazoru.
PS: Ako si prisiel na svoj nick??
02.05.2006
Martin Mydlár
ďakuejm vám za náapdy, ako sa najlepšie priblížiť reálnym starcom, starenkám a pubertiakom... Z anajzaujímavejší nápad pokladám navštíviť dom dôchodcov... Asi to aj spravím a potom sa nikto nečudujte, ked sa na tejto stránke objaví poviedka "Zámotok 3 (Cocoon).
Čo sa týka pohlavia vojakov... skôr som to myslel takto: zoberte si taký Star Trek TOS. Ked tam mal niekto cervenu uniformu (samozrejme okrem Scottyho) a teleportol sa na planetu, kazdemu bolo hned jasne, ze do konca dielu zomrie zbytocnou smrtou... A to su ti bezpohlavni vojaci, ktorych neviem podat a pride mi to, ze na vykreslenie J.T. Kirka mam primalo priestoru. Ale vynasnazim sa polepsit.
K funkcnosti organickych lodi: Myslim, ze je to na dospekulovanie si pre kazdeho citatela zvlast, ako presne (ci drogami, mladym vekom...) boli udrziavane vo funkcnom stave, ked ich este Stvoritelia pouzivali. Fakt je ten, ze moj Ziguli nema organickej ani pol karburatorovej hlavice a senilne sa sprava dost... A to si viete predstavit, co by robil, keby vedel mysliet... Ale vazne - zamyslite sa nad tym, ake to ma paradne vyhody, ked mate lod s instinktami napr. svaba. Reaguje rychlejsie ako vy - je pohotova. A ked podlieha dobrej drezure, mozete s nou robit prakticky cokolvek... A najlepsie na nej je to, ze jedneho pekneho dna sa jej narodia male lodicky a vy nemusite makat pracne v dokoch...
03.05.2006
SARS
Saťo: Tak je dobre :) btw: Ani sa nepýtaj ;).
Martin: Už som naznačil, že problém bezpohlavých vojakov je širší problém akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale ak sa ti podarí niečo také nepredstaviteľné verne podať, tak klobúk dole. Ja proti inteligentným, živým lodiam nič nemám a práve naopak. Takéto riešenie vrelo prípam a zatracujem každého čo je proti ;). PS: A nech máš inšpiratívnu skúsenosť s tým domovom ;).
03.05.2006
žjuvka
Fiha, akosi sa na to tu rozbehlo, no pridam sa. Saťo, diky za zbezne nacrtnutie okruhov tvojich zaujmov a s tou spodinou to mal byt taky viac-menej recnicky zvrat s humornym podtextom, z toho si nic nerob, aj ja mam svoje zle dni. Aj ked je pravda, ze nadsenie z mojho zmyslu pre humor zatial zdiela len jeden cely clovek. Ale naspat k diskusii. V sucasnosti uz vsetko, doteraz povacsine striktne anorganicke (a cim viac tym lepsie, nech vynikne ten rozdiel), nadobuda nejaku organicku podobu, obdobu alebo co ja viem este. Stroje sa vo vseobecnosti zacali nejako aktivne biotranformovat alebo aspon tak napoly. Inak Martin, len aby sa tej lodi nenarodili nejake polomechanicke zrudky, lebo tu uz zasahuje genetika, takze na vztahy medzi spominanymi prostriedkami verejnej dopravy pozor.
03.05.2006
SARS
No, taká kozmická loď nie je sranda. Musíš sa o to starať, kŕmiť a venčiť (pochopiteľne v kozme). Malé je to neuveriteľne roztomilé, ale keď to vyrastie do nadpozemských rozmerov, človeku to zaplní všetok volný čas a nakoniec sa to vyhodí. A preto po vesmíre poletuje mnoho takýchto "domácich miláčikov" bez posádky a cielu :).
03.05.2006
žjuvka
To ma privadza na myslienku utulkov. No ak niekto potrebuje takehoto milacika, zajde tam, vyberie si, dokonca nemusi ani platit. Inak, maju vobec nejake rodokmene? Aj ked je trochu zvlastne, ze o nich uvazujeme ako o zvieratach. Nie su to skor mysliace bytosti?
03.05.2006
Martin Mydlár
Zjuvka: s tymi utulkami pre vesmirne lode si bola normalne inspirativna... Ten napad sa mi ohromne paci. Myslim, ze tusim, o com bude nasledujuca poviedka... Dobre, tak mozno az po-nasledujuca. A vobec, co by ste povedali: taka mala vesmirna lodicka sa zrejme potrebuje aj hrat a tak... Co myslite, ako by vyzerala taka transgalakticka zabava? (Nechcem vidiet ich hru na schovacku...)
03.05.2006
žjuvka
Podla mojho nazoru by bol z takto sa spravajucich vesmirnych lodi celkom dobry biznis, starostlivost o milacika to vyzaduje. No a okrem toho, treba predsa platit aj za odchyt tych tulavych, obcas nejaku tu utratit. Este jeden napad. Na mojej rodnej sa este stale robia pokusy (bio, gen,...) na mensich zvieratach, ako je to potom s lodami, maju nejake ochranarske spolky, ktore za nich lobuju, ak ano, ako vyzera taky kozuch z U.S.S.... a kolko asi stoji, kolko lodiciek sa narodi v jednom vrhu a.... tak. Zase sa nechavam uniest. Ozaj, su zivorode alebo sa liahnu z vajicka? Len mi neodpiste, ze su to vackovce.
03.05.2006
draculin
zjuvka: pri tvojich komentaroch mam niekedy chut sa opytat ci konzumujes muchotravky,alebo ine nalezite halucinogenne potraviny :o)))) Ale k lodiam: elegantne vyriesil zive lode Hamilton..a trebars aj Tiene a Vorloni mali zive lode.Bez toho aby sa tieto zhlukovali do stadociek a robili Búúú na jadro galaxie:)) na druhej strane si viem predstavit- lode "zive",s urcitou samostatnou inteligenciou..ktore sluzia/spolupracuju s ludmi (stvoritelmi).A niektore z nich - po chybe,zraneni,neocakavanej zmene sa menia na renegatov..lev ludozrut alebo vesmirny divoky slon samotar. A treba ich ulovit..ehmňňň ..priam namet na poviedku...
03.05.2006
Saťo
žjuvka: v pohode, ja sa snažím(celkom úspešne) nerobiť si nič z ničoho:-))) K tym lodiam predstavte si ked im zacnu rast prve dela a potom torpeda... a ze vraj je problem s deckom ked mu rastu zuby :-)))
03.05.2006
draculin
hehe :)) a k tomu si pridaj nejaky hystericky zachvat..alebo co taka hra na vybijanu?? :)
03.05.2006
SARS
...a aké psychické poruchy môžu mať. Predstavte si takú loď s depresiami, psychózami, alebo schizofréniou. Jednoducho horror (pre posádku :). btw: Som rád, že sa tak tvorivo vyvýja táto diskusia ;).
03.05.2006
Aldeberan
uf, som si konečne prečítal poviedku. Už tu bolo dosť povedané - lode mi pripadali jednoducho BLBE nie pubetacke, zas tak zle to nebolo. Čo mi vadilo boli dofrasene dialogy, aj medzi ludmi, aj medzi strojmi. narozdiel od kolegov si myslim že ludska lod tam mala svoje miesto, no TAKTO sa nerozprávaju namornici. Dalsia vec su tie vedecke nezmysli (prud neutrin ? PRUD NEUTRIN ? vies sakra co neutirno vobec je ? system Orion ??? vychadzat cez ciernu dieru ? kde v okoli by sa ta cierna diera zobrala ? a jak cez nu sakra vobec nieco moze prejst ked cierna diera asi ani ziadnu dieru nema ? a mali ludia nadsvetelnu technologiu ? pretoze ak nie, a z textu vyplyva že nie bo sa hrozne čudovali, tak boli dva svetelne roky od tej vesmirnej velryby, tak szgnal by tam aspt. putoval štyri roky. takže by narychlu reakciu, povedzme do dvoch minut museli mať technologiu ktora prekacuje rychlsot svetla min 15 552 000 -krát. tak potom nechapem čo sa čudovali nad nejakými trinastimi miliardami, raz ked prekročiš c tak zrychlujes stale :) ) Zato lode s citami mi nevadili. City su neodlucitelna zložka inteligencie. čo nemá city, nieje 100% inteligentné, nedokáže samo rozmýšlať. Warpový presun bol v poho. uf ... 5/10.
03.05.2006
Saťo
Aldeberan: nemohol by si my objasnit ako to je s tymi neutrinami ???
03.05.2006
Martin Mydlár
Napadli mi dve veci: Prva - tato diskusia mi robi straaaaasnu radost!!!! Uplne super. Pani, tolko nametov som nemal hadam od obdobia, kedy som zozral pokazene sampiony...) Vec druha - zatial mi tu nevisi poviedka, do ktorej technickej nerealnosti by si niekto nerypol. A priznavam - trefne. Tak som dostal napad, ze by som mal uzrejume napisat radsej nejaku parodia a vysrat sa na tie exaktne sracky, pretoze mi to zrejme nikdy nepojde tak, ako by som si predstavoval. A vo vasich prispevkoch je tych nametov hodne... Najviac sa tesim, ako budem popisovat, ked lodi budu vytrhavat "mliecne dela" a ako sa male lodiatko pocura.... sakra, cez vikedn piiiiisem!
03.05.2006
draculin
ty kokso..maniodepresivna lod!!! to sa vyrovna maniodepresivnemu robotovy :)) a co sa tyka vedeckej exaktnosti..v zasade sa kludne mozu pisat akekolvek kraviny,pokial to citatel zozerie.Ak na vysvetlenie ze to je blbost treba trojstrankovy elaborat,kludne moze byt-aj tak tu niekto nie sme ani kvantovy fyzik,genetik alebo astronom :))..a Martin-tak som zvedavy co vytvoris,muhaha:)
04.05.2006
žjuvka
Hm, draculin, citajuc tvoje prispevky mam asi dost obdobne pocity ako su tie tvoje. Na druhej strane, ktory bezny clovek, bez komplexov, bez potlacenych tuzob, bez zavislosti, bez depresii, bez tvorivych zachvatov.... atd, by bol chopny travit taky objem casi na scifi serveri? Asi ziadny. A ako vidis, aj cudzie napady dokazu jedneho potesit.
04.05.2006
SARS
V minulosti som od dobrého scifi očakával aj kvalitnú vedecko-technickú stránku, teraz keď viem koľko je problémov vôbec napísať dobrú poviedku, tak sa ani nečudujem, že autor trocha pozabudol (hlavne amatérsky) si overiť svoje teóre použité v poviedke. Teraz trochu o vede: Neutríno (z taliančiny neutróniček) je zvlášna častica o hmotnosti elektrónu, ale náboja neutrónu. Prakticky z ničím neinteraguje (nezráža-joj, to je ako mlieko ;), preto sa veľmi ťažko detekuje (používajú sa obrovské podzemné nádrže s ťažkou vodou). Čierna diera je preto čierna, lebo z jej gravitačného zovretia neunikne ani svetlo. Táto hranica sa volá horizont udalosti, čo hovorí, že o ničom za týmto hozontom nič nevieme. Vlastne čierna diera nie je až tak čierna. Okrem akrečného disku (roztrhaná hmota idúca do hltanu), výtryskou lúčou X, existuje jav, ktorý sa volá Vyparovanie čiernych dier. Inak, v mladosti som mal teóru, že čierne diery fungujú ako červie diery zo vzájomným prepojením, kde si vymienajú pohltenú hmotu (jedna pohltí, druhá vyvráti). PS: Martin, horím nedočkavosťou.
06.05.2006
žjuvka
Technicke detaily by mal autor (myslene fakt vseobecne) ovladat uz len preto, aby ich mohol menit a popierat. Diky za encyklopedicky vyklad SARS, to bodne. No a na pokracovanie vyssieuvedenej poviedky sa tesia viaceri.
09.05.2006
Saťo
Sars: thx za vysvetlenie nutrin, nemal som ani ponatia co to v skutocnosti je :-)
09.05.2006
SARS
Díky, rado pomohlo ;).
09.05.2006
kAnYs
SARS, myslim ze niesi jediny koho napadlo to o cervych dierach, napadlo to aj par ludi pred tebou a hovori sa tomu Einsteinove-Rosenove Mosty. http://en.wikipedia.org/wiki/E instein-Rosen_bridge
K tomu zvysku, myslim ze pokial sa autor zbytocne nesnazi nejako nezmyselne vysvetlit fenomeny o ktorych sam hovno vie, tak na tom moc nezalezi. Suhlasim ale s tym ze si treba davat pozor na to ocom clovek pise a snazit si aspon overit svoje teorie. Ako nzjuvka povedal, treba poznat fakta na to aby o nich mohol clovek pisat.
10.05.2006
žjuvka
Alebo vymysliet fakty, ktore nikto nepozna, cize mu do nich ani nemoze kafrat. Ach, zasa sa presviedcam, ako je invencia a genialita blizko k sialenstvu. Lebo aj tam vacsinou hovoris o neuveritelnych veciach v este neuveritelnejsich suvislostiach. Ale, fantazii sa medze nekladu. Aj ked moja zvieracia kazajka by mohla byt trosku volnejsia, lebo pisat takto chrbtom k bedni, to nie je nic moc.
10.05.2006
SARS
"Keď fakty odporujú teórii, treba sa ich zbaviť." žjuvka, máš len polovičnú pravdu. Síce vlastné zákony dávajú ilúziu absencie reality, ale na príblíženie k skutočnosti tie zákony potrebuješ. kanys: Díky za poučnú linku. Moju teóriu už brácho vyvrátil, Na stavbu červiej diery potrebuješ niekoľko kiloton hmoty so zápornou hmotnosťou :). A kde ju zoberieš? Nikto nevie ;).
12.05.2006
žjuvka
Skvelé SARS, normálne mi nenormálne odľahlo, že sme sa opäť na 100% nezhodli, lebo aj tak má viecero disutujúcich nemilý pocit, že ja som ty a tak. Ale keď sa zamýšľam nad tým tvojim citátom, vieš tam medzi tými úvodzovkami, tak čo keď teória odporuje teórii? Zákony sú tu na to, aby sa porušovali a to, že to niekomu spôsobuje nevoľnosť, to je druhá vec. Asi sa rúham, ale nič nie je večné a všetko sa mení. Dúfam.
12.05.2006
SARS
Sorry žjuvka, tento komentár sa nejak stratil s pred mojich očí ;). Keď teória odporuje teórii. Ak Inej, to sa stáva bežne, ale ak sama sebe :). Potom už neplatí, lebo je vyvrátená (tak je teória definovaná). A tvoj názor na zákony? Nie si náhodov rebel a zločinec na úteku ;).
17.05.2006
žjuvka
Som rebel na úteku pred zákonmi. Aj keď to je povedané s brutálnou nadsázkou. Preto vymýšľam nové, aby už nebolo treba utekať. Alebo aby aspoň utekali iní. Ale porovnať teórie teórií s tými ostatnými teóriami a podobne, to býva zaujímavé. Aj keď ako pre koho.
17.05.2006
kAnYs
Hm. Na zaklade teoretizacii teoretickych teorizatorov teorizujucich o praktickom praktizovani praktizovanej praxe usudzujem ze prakticke aspekty teoretickych teorii prakticky teorizuju nepraktizovatelne teorie.
Prakticky praktizovana prax tympadom teoreticky terrorizuje praktizujucich teorizatorov, teorizujucich o nepraktizovatelnych teorijach a je tympadom subjektom terorizacie teoretickych teroristov.
21.06.2006
SARS
Kua, ten cyberstormizmus sa nejak šíri ;).
21.06.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.