J. Freeman @J. Freeman 24.02.2026

Return to Silent Hill sleduje Jamesa Sunderlanda, ktorý po záhadnom liste od Mary vstupuje do opusteného mesta Silent Hill, aby našiel odpovede a čelil vlastným traumám. Film vizuálne verne napodobňuje prostredie a ikonické monštrá z hry Silent Hill 2, ako Pyramid Head alebo Armless, a jeho estetika skutočne pripomína temný, desivý svet hry. Režisér Christophe Gans, ktorý už kedysi (2006) adaptoval prvý Silent Hill film, sa po 20 rokoch snaží preniesť herný psychologický survival horor do filmového formátu, no výsledok je rozpačitý a nedokáže úplne vystihnúť to, čo robí pôvodnú hru tak výnimočnou...Hlavný problém filmu spočíva v tom, že príbeh je príliš priamočiary a mnohé flashbacky odhaľujú vzťah hlavných postáv, namiesto aby budovali napätie. Vedľajšie postavy zas slúžia len pre "posun deja". Monštrá, hoci vizuálne pôsobivé, strácajú svoju pôvodnú symboliku. V hre každý tvor reprezentoval podvedomé viny, túžby alebo traumatické zážitky hlavného protagonistu, vo filme však pôsobia skôr ako efektné rekvizity než ako reflexia jeho psychiky. Samotné mesto, ktoré v hrách fungovalo ako živý, meniaci sa labyrint reflektujúci psychický stav postáv, je vo filme pevnejší a menej interaktívny (čo vlastne ani inak nejde), čím sa stráca pocit hrozby a strachu. Hudba pôvodného skladateľa Akiru Yamaoku je prítomná, no postráda opakovanie a funkciu mentálnej kotvy, ktorá v hre pomáhala budovať napätie a psychologickú intenzitu.Celkovo Return to Silent Hill ponúka vizuálne verné zobrazenie sveta a niekoľko dramatických momentov, no film nedokáže zachytiť psychologickú hĺbku, postupné odhaľovanie príbehu a pocit neistoty, ktoré robia Silent Hill 2 tak jedinečným. Fanúšikovia hry ocenia známe postavy, ikonické monštrá a vizuálne detaily mesta, ale filmovo spracovaná hra pôsobí povrchne a rozpačito, s prílišným zameraním na vysvetľovanie deja namiesto budovania tajomnej, desivej atmosféry. V konečnom dôsledku ide, pomerne na malej ploche (106 minút- oproti hernému času) o snahu o vernú adaptáciu, ktorá však nedokáže naplno preniesť psychologický horor a interaktívnu "napätú skúsenosť", ktorú hráči Silent Hill série milujú. Na druhej strane môže byť stále mostíkom k jej opätovnému hraniu, alebo pozretiu si prvej časti, ktorá bola oveľa lepšia a kŕčovito sa nedržala hernej predlohy...