Som už starý a zbytočný a ako mnoho dôchodcov mám potrebu rozprávať svoje zážitky a životné udalosti z môjho okolia. Nemám ale chuť kvôli tomu obťažovať náhodných spolucestujúcich v autobuse, alebo električke. Úprimné ma hnevá každý môj rovesník, ktorý sa správa podobne. Ak sa vám ale, tak ako mne, podarí dožiť dôchodku, stane sa z potreby stále niečo tliachať obsesia. Je ťažké zvládnuť a nevyzerať u toho ako senilný hlupák. Preto som sa rozhodol písať si denník a zverejniť niektoré kapitoly svojho života. Keď už nič iné, nebudem si pri večernom pití vína pripadať ako alkáč bez sociálneho života, ale ako umelec. Navyše po niekoľkých hádkach mi moja žena dovolila s vami šíriť udalosti, ktoré sprevádzali naše zoznámenie. Ďakujem Mary! Tak mohli vzniknúť moje spomienky na 50-té roky a príbeh o Medveďovi, Lajke, Tomášovi a mojom rodnom meste. Verím, že vás moje spomienky zaujmú. Jakub Borievka 13. február 2104