Diskusia 2/2: Apolo

Panteón majstrov hrôzy

Diskusia

B.T. Niromwell
Aké malé sú tie živé bytosti? Sú malé, hmýria sa, pôsobia ako hmyz, no zrazu ho mlátia do hlavy a on omdlieva.
Je to veľmi romanticky napísané, takou tou naivitou románov z 19. storočia, keď vedám vládla filozofia a tým najdôležitejším z jej prvkov bolo mať odvážne vízie. Nevenuješ sa príliš technickým detailom a všetko, čo sa tam deje, máš v podstate ošetrené tým, že Apolo je výsledkom nejakých bližšie nešpecifikovaných mutácií, nevieme akých, tak všetko stojí a padá na tom, či čitateľ prijme hru, akceptuje, že sa nedočká vysvetlení a nebude sa vŕtať v tom, čo je možné a čo nie. napr. ako sa to vlastne obnovovali tie Apolove orgány? Ako to vlastne všetko prežil? Mardukovi sa podarilo vytvoriť vyššiu bytosť, a tak to proste je a bodka. Len ak je nadčlovek, prečo ho tie malé bytosti dokázali tak zmlátiť a ak je taký filozof, prečo sa správa tak nerozvážne a hneď ide von za neznámou formou života? A toto je asi najslabší bod príbehu, nadľudská bytosť s nesmiernou múdrosťou, ktorej múdrosť sa sotva niekde preukáže. Ako máme uveriť v jej schopnosti, keď na prvej planéte, do ktorej drbne, uviazne na milióny rokov a nedokáže si pomôcť v boji proti primitívnemu kmeňu, ktorého vývoj, mimochodom, by mal byť za milióny rokov nesmierny, obzvlášť, ak Apolo asistuje pri ich vývoji. No my aj po milióne rokov máme stále tú istú primitívnu civilizáciu, ktorá pod vedením jednej z najinteligentnejších bytostí (Apola) získala, well, nič. Páčil sa mi veľmi koniec, neviem, či to bolo naschvál alebo nie, ale mám pocit, že sa hlavná postava po svojej skúsenosti premenila z nevinnej na cynickú, keď pozorovala zánik civilizácie a jej jediným pocitom bola zvedavosť, to bolo super. Páči sa mi veľmi aj už spomínaný frankensteinovský motív a celkový bájkový, analogický feeling, po ktorom si išiel. Problémom možno bol aj rozsah, asi ti už na konci dochádzal, tak si poviedku nevypointoval tak, ako by si možno chcel. Chýbal tomu akýsi jasný dejový oblúk, nejaký moment očakávania, kde by si čitateľ povedal, ah, dúfam, že sa stane toto alebo toto, väčšinu poviedky akoby šlo len o expozíciu, ktorá sa nalomila, keď Apolo pristál alebo havaroval a potom to bol zasa len opis súžitia s civilizáciou až po poslednú scénu, kde sa to pekne zvrtlo, ale príliš neskoro.
02.04.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami