Filip Puski
Na tejto poviedke oceňujem dve veci: že sa začína pohybom, zvukom a odohráva sa "tu a teraz" s minimom retrospektívy, čo je ťah, ktorý sa dnes v modernej literatúre takmer nikdy nevidí - toto je presne to, čo vtiahne do deja a čo čitateľa núti príbeh zažiť, nie len čítať.
Avšak opisy a scény sú trochu sekané, udalosti prichádzajú tak akosi surovo. Podľa môjho skromného úsudku sa deje toto: autor/autorka má scénu v mysli, živo ju vidí, ale keď ju prenáša "na papier" mierne to stráca efekt. Následne aj keď to po sebe číta, všetko sa zdá OK - lebo scénu vidí cez svoju optiku, ale čitateľ potrebuje barličku - kde sme v scéne? Kto je tá postava, ktorá práve hovorí?
Napríklad vstup hrdinky do krčmy hneď v úvode som čítal 4x kým sa pochopil čo sa tam vlastne deje. A podobne niektoré scény som čítal 2x, aby som pochopil kde sme a čo sa odohráva - napr. začiatok tretej scény je filtrovaný cez novú postavu, Kairu, ale to samozrejme nevieme, vôbec nie je uvedená do scény.
A kto je Maya? Na začiatku je naznačené, že je policajtka (fízel, zoberiem ťa na stanicu) a potom je z nej lovkyňa?
Každopádne cítim, že tento príbeh bol písaný s nadšením, je tam snaha o vytvorenie atmosféry, čo veľmi oceňujem. Je tam práca so zmyslami (obrovské plus!) a zaujímavý temný vibe, čo krásne spĺňa podmienky tejto súťaže. Veľmi dobre fungujú mikro reakcie a pohyby postáv v dialógoch. Postavy prevažne nefilozofujú - konajú (opäť veľké plus!). Taktiež je super, že je využitá celá dĺžka povolených znakov.
Odporúčam, kvôli prehľadnosti čitateľa, uvádzať postavy do deja trošku jasnejšie.
08.05.2026
