Poviedky

Ako každé ráno, bolo pochmúrne. Vydal som sa cestou osudu. Cestou do Bristolu. Tam na mňa čakala moja prvá úloha. Nebol som nervózny, len som mal strach. Strach bol jeden z najnebezpečnejších pocitov vo svete nemŕtvych.
1.12.2008 0:00 oskar123511 fantasy Slovenské poviedky 22
Z úvah ma vytrhol fakt, že ma tretí oživený mŕtvy prelomil v páse budzogáňom a následne tlakovým kopom na hruď poslal do nevyžiadaného salta vzad. Ešte som zaregistroval ako žena obskakuje Zeldomyra s dvoma štíhlymi čepeľami v rukách a snaží sa ho naporcovať, gróf z dvoch automatických zbraní zahŕňal bojovníka olovom. Ďalšie pokračovanie poviedok Ten, ktorý neplakal a Začiatok Cesty.
24.11.2008 0:00 Janko scifi Slovenské poviedky 5
Mesiac osvetľuje malú spálňu. Na posteli sa pod perinou nejasne črtajú obrysy ľudskej postavy. Chvíľu len tak nečujne visím vo vzduchu. Vnímam zvláštnu vôňu cudzieho domu, pravidelný dych spiaceho človeka pod perinou, jeho telesné teplo.
17.11.2008 0:00 jurinko fantasy Slovenské poviedky 10
Musel to poznať podľa jej strnutia, pretože opäť jediným, plynulým pohybom vytiahol meč. Ale keď chcel otvoriť ústa, zarazila ho. Niečo ako vzdych, temný vzdych, preletelo podzemím, vibrujúc v hline, vibrujúc v kameni, a niečo sa zachvelo v hlbinách jej žíl a kostí.
10.11.2008 0:00 lucia hujsiova fantasy Slovenské poviedky 16
V momente ako som periférne videl, že tučniakova ruka pomaly vychádza z miesta kde asi čakala pripravená zbraň som obojručne z pod kabáta tasil a plynulým pohybom sa otočil k dvojici čelom. Pištole svorne zaštekali svoju ódu smrti, dvojica proti mne nemala šancu už od samotného začiatku. Pokračovanie poviedky {a,http://www.scifi.sk/poviedky/?s=1529,Ten, ktorý neplakal}.
3.11.2008 0:00 Janko scifi Slovenské poviedky 7
René ani nevnímal, že niekoľkonásobné prekračuje povolenú rýchlosť, úpenlivo totižto niečo hľadal v priehradke: - Doparoma, kde je to Kenzo... - silný parfum bol preňho asi jedinou ochranou ako sa brániť pred zápachom mŕtvol. Nakoniec ho objavil pod sedadlom spolujazdca, rýchlo na seba prskol pár kvapiek a len tak-tak stačil šmykom zahnúť na príjazdovú cestu pred arcibiskupský úrad.
27.10.2008 0:00 Oni scifi Slovenské poviedky 3
Tak, ďalšia poviedka... Tentokrát som si istá, že je to fantasy :) ... a ešte niečo... je dokončená... možno to tak na prvý pohľad nevyzerá... ale skutočne je... :)
20.10.2008 0:00 Kizmin fantasy Slovenské poviedky 11
Naše auto, s ktorým sme noc čo noc vyrážali o polnoci do ulíc posledné dva roky aby sme dozreli na záujmy mesta, sme vždy po službe nechávali v starých skladoch, ktoré mesto prerobilo na celkom bezpečné parkovisko a pracovné priestory pre ľudí ako som bol ja a Dávid.
6.10.2008 0:00 Janko scifi Slovenské poviedky 11
Dívka se silně přitiskla ke svému muži. Ano, on byl příčinou jejich neštěstí, a přece byl pro ni drahý jako sám život. Vyvrhel. Slovo, které začali oba nenávidět. Slovo, se kterým se museli naučit žít.
29.09.2008 0:00 Elenwen fantasy Slovenské poviedky 4
„Dobré ránko“, hovorím si ešte v duchu, keď som rozlepil oči ešte ležiac v posteli. To včera musel byť zase flám. V hlave mi hučí ako na vlakovej stanici. Okolo mojej postele bordel jako v tanku.
15.09.2008 0:00 packasi scifi Slovenské poviedky 5
Čosi jej vravelo, že sa jej to nebude páčiť. A mala pravdu. V živote videla veľa oblôh, dokonca aj takú, na ktorej nebolo zhola nič. Ale to, čo videla teraz, proste ignorovalo všetky jej doterajšie poznatky o fungovaní sveta. Ako inak by ste chceli vysvetliť, že na oblohe sa pomaly točili obrovské ozubené kolesá?
8.09.2008 0:00 Peter Henkel fantasy Slovenské poviedky 10
Moja ďaľšia poviedka.
1.09.2008 0:00 Martin fantasy Slovenské poviedky 6
Ona bola iná. Vždy bola iná. A zlá...
25.08.2008 0:00 lucia hujsiova fantasy Slovenské poviedky 3
Ani by som sa túto poviedku nepokúsil uverejniť, keby nebola taká uhorková sezóna. Ale čo už, nech je nejaká sranda. Túto poviedku som písal pomerne dávno a viem o mnohých chybách, ktorými ovplýva. Napriek tomu budem rád za každú konštruktívnu kritiku. Je to verzus poviedka inšpirovaná J. Kulhánkovým Nočným klubom. Enjoy!
Rok 110 pred Veľkým Sortom... Zúfalec v prešedivenom nemocničnom župane definitívne stíchol. Do uší vložil slúchadlá prehrávača a v rytme lacnej rage odrhovačky, vyklepkával melódiu, do plechovej bufetky vedľa postele. „ Istotne sa to stáva každému. Určite. Nie som predsa na celom svete jediný.“
11.08.2008 0:00 Peter Olana scifi Slovenské poviedky 15