Jemné umenie presvedčovania

Praktické využitie pátracích schopností pre účely tajnej služby, za použitia neinvazívnej donucovacej techniky. Pozn.: Prísne tajné.
Podporte scifi.sk
Keď ma čapli a hodili do dodávky, na myseľ mi vyplávali šéfkine slová: „Máš šťastie ako zajac bobkov, ale aj ten najposratejší raz dostane zápchu!“
Sunny May je dosť sprostoreká. Svojimi podivnými prirovnaniami a tvrdosťou, ktorá kontrastuje s jej drobnou postavou a milou tvárou, už dostala do úzkych nejedného klienta. Jej ázijský pôvod ju priam predurčuje na kariéru vládkyne alebo majiteľky detektívnej kancelárie. Dokáže vyňuchať a prilákať bohatých klientov, má konexie a málokto jej povie priamo do očí nie. Ono, nikdy neviete, kedy ju budete potrebovať. S vražednou jemnosťou vie arogantných zákazníkov uzemniť tak, že ju nakoniec, takmer so slzami v očiach, prosia o pomoc.
„Trápi ma vaša strata,“ seriem na stratu, každý niečo stráca! Nie som tu na to, aby som s tebou plakala! Ak ti mám pomôcť, tak to už konečne vyklop! „ale mohli by ste mi lepšie objasniť o čo vlastne ide?“ opýtala sa mohutného chlapíka, ktorému sa do očí tlačili slzy.
Najradšej by som sa kamsi vyparila, no Sunny May trvala na tom, že si mám vypočuť tento trpkosladký príbeh s ňou. Samozrejme, že vedela, o čo tu ide. Nebola slepá ani hluchá.
Každý v meste už počul o Druckovi Simmonsovi a jeho prelietavej ženuške, ktorá nedokáže udržať kolená pri sebe. Typ ženy, čo si myslí, že všetko za ňu vyrieši jej široký, nasprostastý úsmev udivenej naivky a ak nie, ťažší kaliber si už vytiahne z nohavíc aj sama.
Keď jedného dňa zmizla, každý si pomyslel, že ušla s milencom. Alebo ju Druck konečne zabil a zakopal kdesi v lese. Ktovie, možno by mu tá vražda aj prešla. Toto mesto ovládajú muži, a tí stoja pri podvádzaných paroháčoch, lebo by sa jedného krásneho dňa, mohli ocitnúť v ich gatiach.
Ale na prekvapenie celého mesta, sa pán Simmons svojej žienky vzdať nechcel.
„Moja žena...“ podal Sunny May fotku krásnej vysmiatej blondínky, „zmizla! Polícia to vyšetruje, ale neverím im. Nemajú žiadnu stopu. Vôbec nič! Ako keby sa len tak vyparila. Nenechala list, nedvíha mobil. Dnes sme mali ísť na aukciu, na ktorú sa dlho tešila. Sľúbil som jej šperk. Milovala,“ zdesene sa zarazil, „ehm, miluje šperky. Vždy sa teší ako malé dievčatko, keď dostane niečo nové.“ Kto by sa netešil?
„Nič vám nesľubujem pán Simmons, bude to zložité. Urobíme všetko pre to, aby sme vašu pani našli. Verte mi, na túto prácu ste si najali tých najlepších,“ upokojovala Sunny chlapíka s roztrasenými rukami obvyklými frázami.
Tak sme tú prácičku vzali, ale teraz mám pocit, že práve ona pritiahla na mňa neželanú pozornosť.
Objavenie paničky nebolo nič zložité. Nie pre mňa. Asi som si mala dať načas.
Okrem Sunny May - majiteľky, a mňa - pátrača v utajení, pracovali v agentúre naši kovboji – Phil, bývalý člen akejsi vládnej agentúry, ktorá bola tak prísne tajná, že sa jej prezradenie rovnalo vlastizrade a Marley - policajt vo výslužbe. Boli to drsní chlapíci s povolením nosiť zbraň. Mali ich pekne odložené, v nenápadnom puzdre a takmer nikdy ich nemuseli vytiahnuť.
Nechytali sme zločincov ani vrahov, len zatúlané veci a ľudí . Občas použili päste a kopance ale inak, pohodička. V podstate zakrývali moju prácu. Šéfka bola hlava, ja krk, ktorý telo nasmeruje tým správnym smerom, no a oni dvaja sa stali našimi rukami a nohami.
Mojou špecialitkou bolo pátranie. Hľadanie mi išlo už odmalička. Vždy, keď som našla stratenú brošňu, zatúlaného psa či zapadnuté kľúče, dostala som pochvalu a odmenu.
Neskôr som si uvedomila, že mám dar. Dar vypátrať všetko, čo chcem. Začala som si moje schopnosti overovať pri hľadaní, mne známych ľudí. Vzala som mapu a tak, ako to ukazovali v akomsi starom filme, som nad ňou krúžila krištáľom, zaveseným na retiazke. V duchu som myslela na konkrétnu osobu, predstavovala si ako vyzerá, opakovala meno. Keď sa krištáľ prichytil na určité miesto, bežala som sa presvedčiť na vlastné oči, či mám pravdu. Vždy mi to vyšlo! Postupne som dokázala nájsť kohokoľvek a čokoľvek. Stačilo mať jasnú predstavu toho, čo hľadám alebo komu tá vec patrí.
S rokmi pribúdalo skúseností, až som sa tým nakoniec, začala živiť. O mojom nadaní vedelo len pár ľudí. Čím menej, tým lepšie. Netúžim hľadať poklady ani ohrozovať životy svedkov v procesoch proti mafii, či pátrať po maniakálnych vrahoch. So svedomím som si to vydiskutovala už v puberte. Dohodli sme sa a odvtedy sa na tom nič nezmenilo. Lenže, vždy tu bola možnosť, že si niekto príliš všímavý uvedomí úspešnosť našich pátraní a rýchlosť, s akou dokážeme nájsť, čo treba.
A teraz, naložená v cudzom aute, obklopená chlapíkmi v tmavých oblekoch... Safra dafra kurva fix! Kým som sa stihla spamätať a začať protestovať, zasiahol ma elektrický šok. Zvyšok cesty, som teda šokovane prespala.
Prebrala som sa v miestnosti 4x4 bez okien, zato s obrovskou plazmou na stene. Predo mnou sedel chlapík v košeli a kravate. Takže, mafiu môžem zo zoznamu vyškrtnúť. Myslím. Trochu sa mi uľavilo, no len trochu.
„Hovorte mi Bill,“ vypadli z toho muža prvé, informáciami nabité slová. Dobre teda, Bill. Určite to nie je jeho pravé meno, ale s tým nič nenarobím. Možno to bol jeho obľúbený seriálový hrdina. Nebola som spútaná ani nijak inak obmedzená v pohybe. Bolo to od nich celkom milé, no iste nemôžem vstať a len tak sa im poďakovať za zvezenie a zoznámenie sa s Billom.
„Ehmm, nie je toto únos? Som zatknutá? Či ako?“ skúsim oddialiť nevyhnutné. Čo ak to nesúvisí s mojou schopnosťou pátrať? Čo ak mám len nedoplatok za plyn?
„Je to len formálny rozhovor, jednoduchý a čistý,“ začal ma jemne naťukávať môj Bill. Bolo mi jasné, že sa chce kamarátiť.
„Potrebujeme si len overiť pár faktov, ktoré nám pomôžu trochu lepšie spoznať vašu, ehm, prácu.“
Takže formálny rozhovor? Čo to asi tak znamená? Rozhovor bez použitia násilia, kriku a vyhrážok? Bill vyšiel na chvíľu von. Keď sa vrátil, niesol v ruke dva plastové poháre. Jeden prisunul ku mne.
Neznášam tento ich zvyk, servírovať kávu do plastiku. Nie len, že sa pohárik zle drží, ale stráca sa aj punc výnimočnosti. Pre mňa je to vzácna chvíľka, nie jednorazový sŕk a šup s tým do koša.
Pohŕdanie som odložila bokom. Možno sú v tom drogy, ale možno je to len horúca voňavá káva, ktorá mi dodá odvahu a trochu povzbudenia. Riskla som to.
„Sunny May je majiteľka a šéfka. Vaši dvaja terénni pracovníci nám tiež nie sú neznámi. Záhadou ostáva, prečo si May drží vo firme vás, milá slečna.“
„A prečo vás to zaujíma? Nemyslím, že racionalizácia cudzej firmy a moja užitočnosť či povaľačstvo, si zaslúžia vašu pozornosť,“ moja drzosť mu príliš nevoňala, ale mala som pravdu. Čo strkajú nos do vecí, do ktorých ich nič?
„Už dlhší čas sledujeme činnosť firmy v ktorej pracujete. Pani May má vplyvné známosti na dosť vysokých miestach a iste pochopíte, že vaše aktivity sa niekedy pohybujú na tenkom ľade. Vaše výsledky sú vynikajúce a práve to nás upozornilo na to, že niečo nie je v poriadku. Ani my nedokážeme nájsť každého, či vypátrať všetko, a to máme k dispozícii oveľa viac ľudí a techniku, o akej sa vám nemôže ani snívať, slečna!“
Chce ma desiť? Ja nepotrebujem techniku. Stačí mi mapa a fotka alebo predstava veci, ktorú niečo so mnou spojí. Hľadanie je pre mňa vždy výzva. Je to ale aj úžasný pocit, ktorý mnou v tej chvíli prechádza. Ťahá moju pozornosť určitým smerom až ju zafixuje na jedno miesto. Vtedy nič nepočujem, nevnímam svet okolo. Cítim len ten jeden jediný bod v celom vesmíre. Akoby nič iné neexistovalo. Zvedavosť meniaca sa na istotu, triumf zlatokopa. Nájsť „Zlatý bod“, to je moja práca v tíme.
„Máme isté indície a po poslednom prípade aj dôkaz, že práve vy zohrávate pri hľadaní osôb tú najdôležitejšiu úlohu.“
Takže to už vedia. Lenže, aj tento tu, čo sedí predo mnou, sa bojí či hanbí vysloviť svoje távery.
Prečo na mňa rovno nevyskočí s tým, že mám nadprirodzenú schopnosť pátrať a nájsť? Lebo nechce na kamere vyzerať ako idiot! To mám asi obstarať ja. Ak sa priznám k bosoráctvu, tak čo? Zavrie ma do blázinca? Alebo rovno upáli?
„Čo vlastne odo mňa chcete?“ nebaví ma chodiť okolo horúcej kaše, keď môžeme prejsť rovno k veci. Na dáke zatĺkanie priestor nevidím a hlúpa hus nie som. Niečo potrebujú.
Bill sa trochu ošil. Celý rozhovor mu nebol príjemný, ale mne bol určite nepríjemnejší.
„Potrebovali by sme od vás službičku. Takú menšiu fušku mimo kancelárie.“
„Prečo ste to nepovedali rovno mojej šéfke? Možno by to vzala aj zadarmo. Ale, vlastne prečo? Veď koniec koncov, platíte dobre, nie? Tak načo toto všetko?“ Rozhodila som rukami.
„Pátranie chceme udržať v tajnosti. Naši analytici vás vyhodnotili ako osobu so zvláštnym postavením vo firme a únos pani Simmonsovej, ktorej vonkoncom nič nehrozilo, to mal iba potvrdiť. Takže, ak budete spolupracovať...“
„Čože! Vy ste uniesli tú chuderu len preto, aby ste zistili, že ju dokážem nájsť?!“ vyskočila som a pohoršene na neho namierila prstom. No prosím! Tak práve toto ma štve zo všetkého najviac. Táto namyslenosť a bezohľadnosť celého systému. Kým ONI, môžu úplne všetko, my ostatní môžeme len to, čo nám dovolia.
„Upokojte sa a sadnite si. Je to v národnom záujme a vaše meno nebude v tejto súvislosti nikdy spomenuté. Budete v absolútnom bezpečí. Chceme, aby ste našli túto osobu, a potom budete voľná,“ prisunul ku mne fotku otočenú tak, aby som ju musela preložiť na druhú stranu. Spravila som to.
„Nie! Nikdy!“ takúto reakciu zrejme očakával.
„Slečna Navrátilová,“ odvetil vzápätí tónom, ktorý pripomínal kus ľadovca meter pred Titanicom, „nie ste naša občianka. Nebol by pre nás žiaden problém, poslať vás pekne domov, do...“ zadíval sa do spisu. Určite hľadá názov krajiny, odkiaľ pochádzam. Nedokázal ho dokonca ani správne vysloviť. Na toto si nikdy nezvyknem. „ Slo-vin-skhej republiky.“ Slovenskej, ty kretén, Slovenskej! Ále, čo si budem jazyk drať aj tak si myslí, že je to akýsi zapadákov v Rusku. Tu ľudí delia len na tunajších a tých chudákov, čo mali tú smolu , že sa narodili kdesi inde.
Možno čakal, že sa rozplačem a budem ho na kolenách prosiť, aby ma nedal vyhostiť do tej biednej, chudobnej a zaostalej krajinky, kde okrem občianskej vojny a biedy zúria všetky desivé smrtiace choroby o ktorých počul v telke. Lenže ja som sa len usmiala a fotku mu pristrčila naspäť.
„Tak, ja asi radšej pôjdem domov, ak vám to nevadí.“
Nahnevane vstal a zapol televízor. „Urobte si pohodlie, nikam nejdete! Až budete mať dosť, zavolajte ma. Budem nablízku,“ odišiel.
Zámok za ním cvakol, nemalo zmysel skúšať otvoriť dvere. Určite ma pozorujú, možno cez to veľké zrkadlo? Najskôr. Kameru som nikde nevidela.
Potom ma začali mučiť.
Netuším, ako prišli na to, že pre nás, Európanov, sú tým najhorším nenásilným mučením práve ich paródie, ale vedia to! Neskôr prišli na rad paródie na paródie, trápne horory a treťotriedne akčné filmy so scenáristom z inej dimenzie. Vydržala som všetko. Nemohla som spať, neskôr ani sedieť, ležať či stáť. Plazma bola zavesená tak vysoko, že som na ňu nedosiahla a ovládač si odniesol môj mučiteľ. Možno by som to zvládla nebyť...
Na rad prišla najväčšia hrôza môjho života.
Keď sa na obrazovke objavil Leonardo Di Caprio v postave Ivana, a neskôr Julia Roberts, ako Nasťa, ešte stále mi to nedochádzalo, hoci dialógy sa mi zdali akési povedomé. Čoskoro sa do môjho podvedomia vkradlo temné podozrenie, ktoré sa vzápätí zmenilo na čistý des.
Pomoc! Oni natočili remake Mrázika!!! A keď sa zjavil, so zimným žezlom v ruke a v kožuchu - Bruce Willis, padla som na zadok. Klesla mi sánka a nemohla som od TOHO, odtrhnúť zrak.
Začala som búchať na dvere a kričať, nech ma pustia von alebo to vypnú. Ak to pustia ešte raz, skončím ako slintajúci uzlíček podmienených reflexov!
Nuž, oni vždy dostanú, čo chcú.
Nakoniec som teda súhlasila so spoluprácou. Netuším, čo s ním urobia, ale snáď to bude vykúpením aj pre neho. Keď som na mape označila miesto, kde sa schováva Usáma, prepustili ma.
Bill sa poďakoval a odprevadil ma k autu. Až ma vraj budú niekedy potrebovať, príde pre mňa osobne. Ak mi to malo lichotiť, tak to nezabralo. Hoci mi sľúbil zelenú kartu, radšej sa vrátim domov. Čím skôr, tým lepšie. Niekoho by mohlo náhodou napadnúť, že Elvis ešte žije a ja jediná ho dokážem nájsť. Skúste im to potom vyhovoriť!

Lenona

Lenona
.

Diskusia

andrej android praznovsky
Ale ides,Lenona chrlis poviedkz jednu za druhou, uz som pisal ze com viac clovek trenuje tym sa zlepsuje.VIes ze pises pekne, mne sa len zda ze kladies mensi draz na pointu pribehu, alebo pribeh samotny ako na formu, clovek je tak poto mozno trochu sklamany ze potakomprijemnom citani sa zasmeje na nejakom remaku a tie uz vazne s..ru aj mna :) *tie remaky*.A potompride jedna veta ,ko bin lacinovz ktoreho uz davno nasli /udajne/.To mi bolo trochu luto. Este kebz si tam dala ze ladin robi , v KFCcku niekde na periferii New Jersey dobre. Mozno aj tie dlhe opisz mislienok tvojej postavy by som skrati na minimum a skor by som ich nechal vyjst z jej ust ako nejaku ustipacnu poznamku, ked si precitas ich rozhovor iba v priamej reci, bol dost strohy, skus si to predstavit ako fim, kde by bolo viacej priamej reci.
17.06.2012
andrej android praznovsky
co sa tyka point,neponahlaj sa s poviedkami, mas fantaziu, dovol nam spoznat ine svety alebo postavy ktore maju obrovskumotivaciu, daj nam zazit dramu, lasku, adrenalin. Je ta skoda na taketo jednohubky, napriklad minule som hodnotil poviedku o snoch a rotacnom gulomete, ze sa mi cellkom pacila. Ty mas na viac ako abz sa lucom pacili poviedky. Hovorim samozrejme len za seba a svoj vkus, hodnotenie aj komenty ber prosim ako povzbudenie , nie ako ostru kritiku.
17.06.2012
Lenona
andrej: túto poviedku som písala ako svoju štvrtú, a dnes by som ju už určite napísala inak. Vtedy som sa len hrala a skúšala, čo to urobí, učila sa, ako poviedka funguje. Poslala som ju sem, spolu s ešte jednou staršou/čoskoro:D/, na porovnanie. Je ľahšie vidieť chyby v poviedke druhého, než vo svojej vlastnej a tak som bola zbvedavá, koľko "chýb" si čitatelia všimnú. A najlepšie by bolo, keby sa podobných sami vyvarovali. Nevadí mi, ak ma niekto"zvozí pod čiernu zem", pokiaľ si to naozaj myslí a nerobí to len preto, aby "chrlil oheň a síru". Veď o tom to je. Pokojne napíš, že je odzačiatku zle postavená, sú tam spomenuté zbytočné postavy, málo dialógov a napätia...Ale predstavou, že by za veľkou mlákou raz natočili remake Mrázika som sa nejakú dobu fakt bavila.
17.06.2012
Lenona
Inak, keď som to písala, Bin Ládin ešte spokojne žil a nevedeli ho nájsť. A aj z tohto vyplýva ponaučenie - obsadzovať do poviedok nadčasové, vymyslené či mŕtve osoby.
17.06.2012
jurinko
Neviem, ci ma zmysel hodnotit starsie dielo, ale ak to budeme brat ako impulz pre ostatnych autorov, tak asi ma. Ok, takze: Mne sa to nepacilo. Bola to v podstate karikatura. Tajna sluzba bola ako z velmi zleho filmu, resp. z komedie, kde vystupuje na zosmiesnenie seba samej, jej konanie nemalo logiku, a kedze bola poviedka zasadena do "realneho" sveta, tak to bilo do oci o to viac. Neexistuje sposob, akym by vyhladavac veci a nedolezitych ludi pritiahol pozornost tajnej sluzby, to sa proste neda. Jedine, ze by vyhladavac bol taka lama, ze veci vzdy najde do hodiny, a za chvilu ma taku reklamu, ze za nim chodia uz aj ludia, ktori stratili okuliare vo svojom byte. Ak ale plava pod radarom (a Sunny May ma presvedcila, ze plavat pod radarom vie velmi dobre), tak nie je mozne, aby si ich niekto vsimol, pretoze sa neda odhalit metoda, akou vyhladavac pracuje. ...
18.06.2012
jurinko
[pokr.] Resp. da, ale potom to treba vysvetlit (robi si Sunny May reklamu u svojich znamych na vysokych miestach? Vie vobec Sunny May, ako nasa hrdinka pracuje? Odhalila to umyselne?). Navyse, ak by sme to teda zobrali, ze ju nasli a prinutili spolupracovat, tak je cica mimoriadne naivna, ak si mysli, ze ju nechaju len tak odist na Slovensko, a uz ju nikdy nekontaktuju. Tajne sluzby hladaju viac ludi, nie iba "cislo 1", a ak uz vedia, ze tu ona je, tak uz im neujde. Preto to bola karikatura. A kedze zakladnym kamenom bolo to, ze Hollywood urobil prerabku Mrazika, co nebola zas az taka pecka, aby som padol na zadok, tak ani ako karikatura to prilis nefunguje, je to malo vtipne a objavne. Plus nejake ciarky a podobne veci, a mam pocit, ze je to pomerne slaby odvar poviedky. Dobry na skusanie pisania a poucenie, horsi na citanie a hodnotenie. Dal som 2
18.06.2012
Peter (Anonym)
Dobre sa to čítalo až na tu pointu. Námet je zaujímavý. Neviem kedy si to napísala ale v USA beží zrovna relatívne nový seriál o chlapíkovi presne s takýmito schopnosťami (myslím že Finder sa to volá). Tak ti to možno šlohli. :)
V každom prípade by som bral viac prípadov detektívnej kancelárie Sunny May.
18.06.2012
Lenona
jurinko: v poviedke sa nedá a niekedy ani nemusí všetko vysvetľovať. Je to len výsek z fiktívnej skutočnosti. Odhalili ju, lebo im mohol niekto dať echo, lebo sledovali Suny May, keďže bola úspešne podnikajúca Číňanka a jej firma nebola zameraná na reštauračné služby... Mnoho ľudí verí, že tajné služby odpočúvajú a sledujú takmer všetko a každého, tak prečo nie detektívnu agentúru, ktorá má 100-percentnú úspešnosť? A k tým jasnovidcom si dovolím poznámku - v správach som zachytila, a to si fakt nerobím srandu, že istá Slovenská jasnovidka spolupracuje s políciou a dokonca sa k nej chodia radiť aj zo zahraničia. Nie je zatknutá ani ju nedržia v blázinci. Možno občas stačí len normálne poprosiť, aby jasnovidec pomohol.
18.06.2012
Lenona
(pokr.) Nejdem poviedku obhajovať, lebo ani mne sa viac vecí na nej nepáči, ale nemyslím, že hlavný problém tkvie v logike deja. Myslím, že CIA by moju hrdinku nechala ísť, veď by ju mohli kedykoľvek skontaktovať a naši by im v tom len pomohli. Skôr by sa stratila v Amerike, než na našom malom Slovensku.
18.06.2012
jurinko
Lenona, lenze ked na Slovensku pomaha jasnovidka (su aj v USA), tak ak sa bavime o realite, tak je to vacsinou cista sranda pre tych policajtov. Pride teta, povie, ze videla v sne, ako dievcatko lezie do studne, a policajti, kedze su profesionali, to vysetria, a ak sa to ukaze ako pravdiva informacia, tak to pripisu vsetkemu moznemu, len nie jej jasnovidectvu (mozno niekoho kryje, mozno je sibnuta, ...). Ak sa ale bavime v intenciach scifi poviedky, kde jasnovidec naozaj ma tie schopnosti, a tajna sluzba sa ich rozhodne vyuzit, lebo vie, ze jeho schopnosti su skutocne a 100% funguju, tak ho prinutia to urobit, ak nebude spolupracovat (spravne si v poviedke pouzila mucenie), ale potom ho nenechaju odist, aby ho preslo auto, ale ho supnu pod zamok, a ked bude treba, tak ho obvinia z terorizmu, ...
18.06.2012
jurinko
[pokr.] aby ho mohli drzat bez obmedzenia v kontajneri v skladisku (ako v nejakom filme, uz neviem, ako sa volal), pretoze je jednak rizikom, a druhak cennym spojencom. To nie je pani, co jej trosku sibe, a veri, ze sa rozprava s anjelmi (a nahodou jej to vyslo, ako nahodou vychadzaju aj horoskopy niekedy), to je realna schopnost, ktoru vyuziju vo svoj prospech, a nebudu sa nikoho na nic pytat.
18.06.2012
Lenona
jurinko: jasnovidcov či veštcov je v každej krajine dosť, či už sú skutoční alebo nie. Prvotne nie sú nebezpeční a neohrozujú národnú bezpečnosť, tak načo ich živiť v kontajneri na účet daňových poplatníkov, so skandujúcimi ochrancami ľudských práv za oknom? Navyše som stavila na aroganciu dotyčnej organizácie /ktorá je tam naznačená/, a tá predpokladá, že aj keby jasnovidka odišla domov, im by neunikla. Ona je naivka, lebo verí na česť a spravodlivosť, žije poctivo, nie je teroristka a myslí si, že keď odíde,všetko skončí. On je odmalička vychovaný veriť, že mocnejšej vlády niet, tak načo sa znížiť k zatváraniu? "Len nech si ide, veď ešte uvidí, až jej o mesic zazvoním na dvere!"
18.06.2012
Culter
Ja chápem, prečo tam je remake Mrázika. Aj ja mávam pokušenie dať do poviedky niečo šokujúce, originálne. Priznávam, fakt som nečakal, že ju budú mučiť Leom... :) Ale nebolo to príjemné prekvapenie, lebo poviedkou si ma nenormálne namotala. Ak mám pravdu povedať, ani toho Usámu som nečakal. Skôr Ježiša, alebo mimozemšťana, ktorý ušiel z Area 51. Ten prechod ku srandičkám bol na mňa príliš prudký. Ale detektívne sci fi príbehy madam Sunny May by som si prečítal rád. Má to potenciál.
19.06.2012
andrej android praznovsky
Co mate s tym Leom, je to jeden z najuspesnejsich hollywooodskych hercov. Aj ten remake by som si pozrel v takom obsadeni.Ja by som ju mucil Hotelom paradise a Farmou...
19.06.2012
Culter
Na rovinu. Proti Leovi nemám absolútne nič. Inception, Krvavý diamant, Prekliaty ostrov, Aviator a hlavne Na druhej strane, skvelé kúsky. myslím, že by aj toho Ivana zvládol... :)
19.06.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.