Vchod

PnP - Báseň
Podporte scifi.sk
Jeden, dva, tri, štyri,
grafitmi sa to tu len hmýri.
Päť, šesť, sedem, osem,
náhoda ma priviedla sem.
Vchod je pustý, budova prázdna,
ideálne miesto pre jedného blázna.
Nanosil som čačky veci,
tu nebude mať nik tupé kecy.
O polnoci sa však budím,
od radosti hneď sa zhúlim.
Len čo sa však postavím,
čudnú postavu v rohu zočím.
Telo tmavé, tenké jak slamka,
od strachu zo seba nevydám ani hláska.
Oči má červené, cítim jak ma sledujú,
mám sa snáď pripraviť na poslednú hodinu moju.
Zrazu sa pohne, rýchly jak blesk,
izbou sa ozýva rachot a tresk.
Podarilo sa mi vyšmyknúť, na schody sa vrhám,
Lež som v panike, do pivnice sa vydávam.
Vôkol mňa temno, nevidím na krok,
no temný návštevník so mnou udržuje krok.
Cítim jeho nenávisť, jeho nesmierny hlad,
akoby sa za mnou spínal masívny had.
Zrazu sme na konci, dvere predo mnou vyrástli zo zeme,
no beda, kľučku nemajú, ako sa dostanem za ne?
Neskoro už premýšľať, tu je môj koniec
nie je nikoho kto mi sem položí veniec.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

xius
Divocina, co si stihol! Ale prave u poezie sa ponahlanie velmi zmysel nema.
Paci sa mi spinanie masivneho hada! Chcelo to pokoj a venovat tomu vecer. :P Prepracujes?
26.08.2023
Veles
Možno dakedy, ked budem mať čas :) Najprv som to ani nechcel pisat, ale s poviedkou som bol skoro hotovy a ešte som mal kuštiček času :D
26.08.2023
Lucika
Obdivujem, že si stihol napísať dve veci, a ešte aby to malo aj hlavu a pätu :) ale ten koniec bol smutný :/
27.08.2023
Sheynar-Naelax
Janko Kráľ vibe!
27.08.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.