Credo
Zubaté slnko nad mestom Eisleben na hranici Saska sa už skláňalo k obzoru, zahalujúc zasneženú krajinu do červeno-zlatistého odtieňa. Po kľukatej lesnej ceste kráčali dve deti.
Zubaté slnko nad mestom Eisleben na hranici Saska sa už skláňalo k obzoru, zahalujúc zasneženú krajinu do červeno-zlatistého odtieňa. Po kľukatej lesnej ceste kráčali dve deti.
Chlapec a malé dievčatko. Išli už takmer poldruha hodiny, ale cesta plaziaca sa pomedzi stromy akoby nemala konca.
,,Martin? " ozvalo sa zrazu dievčatko.
Nič.
"Martin!" zopakovalo nástojčivejšie.
Opäť nič.
,,Martin kam ideme?"
"Pssst!" zasyčal chlapec.
"Martin prečo sa tak náhlime?" dievča sa nedalo odbyť.
"Ticho!" chlapec, asi dvanásťročný, pomerne vysoký s dlhým orlím nosom sa otočil k svojej sestre. Mierne sa zohol, aby boli približne rovnako vysokí a prstami prešiel po ružovej stuhe, ktorú mala vo vlasoch:
,,Anna-Amália dobre ma počúvaj," jeho tvár nadobudla vážny výraz, ,,To s čím sa ti chystám zveriť, je také tajné, že keby sa o tom dozvedeli nesprávni ľudia,malo by to nedozierne následky."
Nato vstal a dal sa znovu do kroku.
Tvár dievčatka, mierne potemnelá ako sa usilovala uhádnuť chlapcove zámery, sa postupne vyjasňovala. Anna-Amália mala svjho staršieho brata rada, hoci nie vždy celkom rozumela jeho počínaniu. Martin bol čakateľ rehoľe augustínskeho rádu a ustavične sa zamestnával rozjímaním a meditovaním o náboženských otázkach. Aby rozptýlil tiesnivú atmosféru, sňal si vlnené rukavice a počal tvarovať z čerstvo napadého snehu gule. Usilujúc sa sypký prašan čo najväčšmi vytvrdiť, rozhadzoval ich do zasnežených konárov borovíc, vytvárajúc tak popri chodníku husté spŕšky.
Pokračovali takto v ceste niekoľko ďalších minút. Keď sa práve zohýbal zhŕňajúc do rúk ďalšiu objemnú dávku, začuje zrazu pred sebou známy hlas:
,,Ale ,ale... čo to vidí bdelé moje oko,ktoré jest zrakom božím všadeprítomným a vševidúcim?!" k dvojici pristúpil mierne obézny svetlovlasý chlapec, asi v Martinovom veku v sprievode niekoľkých ďalších. Každý v habite z hnedej vrecoviny. Okolo pása povraz. Martin zaraz spoznal obávaných ,,odpustkárov" dominikánskeho rádu, ktorý mal v miestnej náboženskj obci popri augustiniánoch najvýznamnejšie postavenie.
Tučný chlapec sa obrátil smerom k Martinovi:
,,Úbohý hriešnik. Azda nevieš, že sneh," pedante vztýčil ukazovák, ,, je vlastne božie semeno? A tým, že naň siahneš, znevažuješ jeho všemohúcu večnú všadeprítomnú a naprosto nespochybnitelnú autoritu? Zatratenie ťa neminie!" skonštatoval napokon kazateľským tónom. Obidvaja chlapci na seba chvíľu bez slova hľadeli.
Na tvári jedného sa zračila zlosť a neskrývané pohŕdanie. Na tvári druhého pobavený úškrn.
Stretli sa dvaja najväčší súperi, nezmieriteľní nepriatelia, veční sokovia. Martin Luther,budúci reformátor cirkvi a Johann von Eck,horlivý inkvizítor a obhajca pravej viery.
,,Avšak," von Eckov pohľad sa presunul na Annu-Amáliu, ,,aby si nepovedal, že nie som veľkorysý, je jeden spôsob ako by aj taký neznaboh ako ty Luther, mohol dúfať v odpustenie na onom svete." A vyťahujúc z habitu uhlík a malý zdrap papiera pokračoval:
,,A tak ja, Johann von Eck, z božej vôle a z moci mi zverenej najsvätejším dominikánskym opátstvom, ukladám ti... hmpf!" Nestihol však dopovedať. Na obličaji mu pristála snehová guľa, ktorú Martin dovtedy stískal v ruke.
Von Eck sa zapotácal: ,,Gott im Himmel! Chyťte tých kacírov!"
Martin Luther však medzitým schytil sestru za ruku a obidvaja utekali smerom k lesu.
Budúci inkvizítor za nimi zlostne zamával päsťou. Potom sa otočil k ostatným a oprašujúc sa od snehu soptil na všetky strany: ,,Tá trúfalosť! Rúhanie! Taký pohan sa musí smažiť v pekle!"
Ich stretnutie však nebolo posledné. Cesty budúcich popredných teológov sa ešte niekoľkokrát prekrížia a napokon vyústia v nezvratný rozkol v kresťanskej cirkvi.
Utečenci prebehli cez les a zastavili sa na lúke, kde cesta po ktorej pôvodne išli prekračovala zamrznutý potok cez most. Prešli na druhú stranu a zamierili k drevenej kôlni.
Na dverách pribitá drevená tabula s kostrbato vyrytím nápisom oznamovala: Eislebenské opátstvo - detašované pracovisko.
Keď Anna-Amália v pätách svojho brata vstúpila dnu, doľahol na ňu štiplavý zápach kadidla. Pri ľavej stene sa rozprestieral dlžizný regál s množstvom rôznych bezprízorných predmetov,rozličného tvaru,pôvodu,veku, či miery opotrebovania. Boli to relikvie, ktoré augustínski chlapci zhromažďovali po mnohé generácie prv,ako sa po štúdiu v kláštore vydali šíriť slovo pánovo do všetkých končín Svätej ríše rímskej. Uprostred miestnosti, na podstavci pre knihy trónil illuminovaný rukopis Vyznaní od samotného sv.Augustína Aurélia.
Anninu pozornosť však zaujal masívny pracovný stôl. Rozkladal sa na ňom veľký pergamen s mnohými odrážkami. Niektoré boli vypísané, iné nie.
"Hľa, moje životné dielo." povedal Martin. "Deväťdesiapäť téz nabádajúcich k náprave cirkvi." dodal slávnostne a zapálil kahanec na stole. Amália sa naklonila nad papier:
,,Haec sit proposti nostri summa ...," čítala, "nerozumiem tomu." dokončila sklamane.
,,Je to po latinsky." vysvetľoval Martin. Pristúpil k nej, vo vlasoch jej nahmatal dlhú ružovú stužku a začal si ju mimovoľne omotávať okolo prstu.
"Po latinsky?" zopakovala, ,,Prečo to píšeš?"
"Je to moje poslanie." Luther zaujal rečnícku pózu, akoby stál na tribúne nejakého cirkevného koncilu. "Môj hnev, je hnevom božím. Pán využíva mojich nepriateľov na to,aby ma primäl pozdvihnúť hlas ešte neodbytnejšie. Musím hovoriť,volať,kričať a písať dovtedy, kým nebudem mať dosť ...!"
Zrazu sa zháčil. Zostúpil zo stoličky na ktorej pred chvíľou zanietene rozhadzoval rukami a sadol si k Amálii. Sestra sa na neho uprene dívala. Prečo jej brat neustále rozpráva o budúcnosti? Jeho poslanie? Čo to znamená? Nechce predsa odísť z rodného domu a navždy ju opustiť? To hádam nemá v úmysle. Alebo áno?! Chvatne zahnala tú myšlienku a usmiala sa. Martin sa tiež usmial,hoci si nebol celkom na istom, či si jeho sestra uvedomuje hlboký náboženský význam celého podniku.
Vtom si všimli, že vonku sa už celkom zotmelo. Martin rýchlo sfúkol plameň a obidvaja vyšli von. Mali pred sebou ešte dlhú cestu domov a nemohli už stratiť ani okamih.
Zakrátko nič nenasvedčovalo ich prítomnosti. Mesačný svit tu a tam prenikal cez medzery v bednení a dopadal na rukopis sv.Augustína, osvetlujúc prvé riadky Jednotného vyznania viery všetkých kresťanov: Credo in unum deum et in spiritum sanctum qui ex padre filioque procedit, confiteor unum baptisma et unam sanctam catholicam ecclesiam.
Lothar Eugen Georg von Triebsen
Diskusia
Maijro (Anonym)
hmm... akosi som tam nepostrehol nejake prvky fantasy... skor by som to oznacil ako príbehy zo zivota mladeho luthera... i ked osobne si neviem predstavit ze by sa 12-rocny chalani vyjadrovali vetami typu "Ale ,ale... čo to vidí bdelé moje oko,ktoré jest zrakom božím všadeprítomným a vševidúcim?!" alebo ,,A tak ja, Johann von Eck, z božej vôle a z moci mi zverenej najsvätejším dominikánskym opátstvom, ukladám ti... hmpf!"... celkovo ako poviedka dobre ale skor sa to hodi na inu stranku ako sem... HOD: 5
13.04.2006
hmm... akosi som tam nepostrehol nejake prvky fantasy... skor by som to oznacil ako príbehy zo zivota mladeho luthera... i ked osobne si neviem predstavit ze by sa 12-rocny chalani vyjadrovali vetami typu "Ale ,ale... čo to vidí bdelé moje oko,ktoré jest zrakom božím všadeprítomným a vševidúcim?!" alebo ,,A tak ja, Johann von Eck, z božej vôle a z moci mi zverenej najsvätejším dominikánskym opátstvom, ukladám ti... hmpf!"... celkovo ako poviedka dobre ale skor sa to hodi na inu stranku ako sem... HOD: 5
13.04.2006
draculin
Nuz..zvlastne nieco. Jednak napisane slusne,ak tam aj su chyby tak mi neskocili hned do oci - cize pohodka. Len mi nejak usiel celkovy zmysel: ako napisal Maijiro..deti sa takto nevyjadruju.Co je kurnik pointa poviedky??? Fakt sa nechytam..aj keby to nebolo nic fantasticke (nie je),tak nevidim velky zmysel v tom,ze reforma MLK (JFK,GWB:) bola nejakym jeho celozivotnym poslanim... A len maly detail - koncovy citat mal byt asi vyvrcholenim poviedky,ale pls. PRELOZIT!!! :))
13.04.2006
Nuz..zvlastne nieco. Jednak napisane slusne,ak tam aj su chyby tak mi neskocili hned do oci - cize pohodka. Len mi nejak usiel celkovy zmysel: ako napisal Maijiro..deti sa takto nevyjadruju.Co je kurnik pointa poviedky??? Fakt sa nechytam..aj keby to nebolo nic fantasticke (nie je),tak nevidim velky zmysel v tom,ze reforma MLK (JFK,GWB:) bola nejakym jeho celozivotnym poslanim... A len maly detail - koncovy citat mal byt asi vyvrcholenim poviedky,ale pls. PRELOZIT!!! :))
13.04.2006
SARS
Toto som uz raz cital! Slusne napisane (az na male chyby a preklepy). Silne to pripomina Harryho Pottera. Rozpravanie postav mi nepripada nerealne, pretoze deti (nie len deti :) pouzivaju naucene frazy v beznom zivote.
13.04.2006
Toto som uz raz cital! Slusne napisane (az na male chyby a preklepy). Silne to pripomina Harryho Pottera. Rozpravanie postav mi nepripada nerealne, pretoze deti (nie len deti :) pouzivaju naucene frazy v beznom zivote.
13.04.2006
Maťo (Anonym)
Skusim taky amatersky preklad aspon z toho, co si este pamatam: ...kto uzna ucenie o jednote boha a ducha svateho priznava jednotu "baptisma" a zaroven aj jednotu svatej katolickej stolice. No, ale upozornujem, je to len amatersky preklad zalozeny na pocite... A ten sa vie niekedy strasne mylit. Ale vskutku - realny preklad by som velmi rad privital, pan autor. A inak poviedka - podla mna skvela. Tak nejak sa da totiz tusit, ze ta snehova gula bola prave tym rozhodujucim okamihom v zivote spominanych dvoch teologov... A mne osobne vzdy pride zaujimave, ked niekto odprezentuje niekoho slavneho a uznavaneho, teda poloboha, ako normalneho cloveka... A ako citatelovi mi isli oci po riadkoch hladko... Takze moze byt.
14.04.2006
Skusim taky amatersky preklad aspon z toho, co si este pamatam: ...kto uzna ucenie o jednote boha a ducha svateho priznava jednotu "baptisma" a zaroven aj jednotu svatej katolickej stolice. No, ale upozornujem, je to len amatersky preklad zalozeny na pocite... A ten sa vie niekedy strasne mylit. Ale vskutku - realny preklad by som velmi rad privital, pan autor. A inak poviedka - podla mna skvela. Tak nejak sa da totiz tusit, ze ta snehova gula bola prave tym rozhodujucim okamihom v zivote spominanych dvoch teologov... A mne osobne vzdy pride zaujimave, ked niekto odprezentuje niekoho slavneho a uznavaneho, teda poloboha, ako normalneho cloveka... A ako citatelovi mi isli oci po riadkoch hladko... Takze moze byt.
14.04.2006
jheilen
Ahoj,
Téma poviedky síce má len málo spoločné s fantasy, až na alternatívnu minulosť...
našiel som tam zopár gramatických chýb a preklepov, no nič strašné...
skutočne mi to pripomínalo Harryho Pottera, najmä štýlom písania...
mínusom je, že si mohol mnohé drobnnosti v príbehu využiť lepšie, konečne som sa začítal a zrazu to končí...
pravidlo číslo 1: Prvá veta je najdôležitejšia, potom prvý odstavec, vtedy musíš čitateľa zaujať, začínať opisom krajiny je trochu ťažkopádne, to dokážu len skutoční majstri pera (nie že by som k nim patril)
2. citáty v latinčine my dobre padli, ale pre mnohých je preklad myslím nutnosťou
3. teologický a historický podtext, naznačenie konfliktu, dobrá práca, ale hodilo by sa to viac rozviesť...
píš ďalej, kľudne aj tento kvázi životopisný žáner na spôsob "ako by to asi mohlo byť?"
som zvedavý na pokračovanie...
odo mňa máš 2/10
13.05.2006
Ahoj,
Téma poviedky síce má len málo spoločné s fantasy, až na alternatívnu minulosť...
našiel som tam zopár gramatických chýb a preklepov, no nič strašné...
skutočne mi to pripomínalo Harryho Pottera, najmä štýlom písania...
mínusom je, že si mohol mnohé drobnnosti v príbehu využiť lepšie, konečne som sa začítal a zrazu to končí...
pravidlo číslo 1: Prvá veta je najdôležitejšia, potom prvý odstavec, vtedy musíš čitateľa zaujať, začínať opisom krajiny je trochu ťažkopádne, to dokážu len skutoční majstri pera (nie že by som k nim patril)
2. citáty v latinčine my dobre padli, ale pre mnohých je preklad myslím nutnosťou
3. teologický a historický podtext, naznačenie konfliktu, dobrá práca, ale hodilo by sa to viac rozviesť...
píš ďalej, kľudne aj tento kvázi životopisný žáner na spôsob "ako by to asi mohlo byť?"
som zvedavý na pokračovanie...
odo mňa máš 2/10
13.05.2006