Tely - Legionár

zas som to pisal ked som bol 11 rocny........ no co uz! hruuuuza
Podporte scifi.sk
Druhá kapitola: Vzkriesenie
Ako ubehol čas od Telynej smrti, hovorilo sa o jej výprave dlhé roky. Ale Morrowind poznáte, a nemusím vám o ňom hovoriť, veď von koncom je to iba prostá zem na ktorej žijú, čarovné bytosti. Tely bola slávna ešte aj po smrti. A jedného legionára z Pelagiadskej pevnosti, inšpirovala výprava slávnej poviedky, ktorú všetci nazvali "Výprava na púť do neznáma" a tak si prečítal úryvok z jej cesty. Mal také nutkanie zažiť tiež také dobrodružstvo, ale Legionársky rád mu to zakazoval. Jak sa rozhodne legionár?
Ja sa volám Hector Hammer-Wolf a pochádzam zo Solsheimu, som Nord (Severan). Ja som sa pridal do legionárskej pechoty preto, lebo vlkolaci v osade Skaal, vyvraždili moju rodinu a dokonca som aj videl, jak roztrhali Tely. Ja som utiekol len tak tak. A teraz viete prečo som sa sem pridal. Strašne rád by som sa chcel stať vrchným veliteľom legionárov, ale viete to môžu len ľudia na vyššom postavený alebo ľudia čo sa vrátili z krvavých bitiek, a nie takého sedliaka ako som ja.
Chcel by som ísť aj bojovať, pretože viem dosť dobre zaobchádzať z bodnými zbraňami. Ale ešte vám niečo poviem, mám taký divný pocit že v ten deň, čo zaútočili vlkolaci na osadu Skaal, videl som jak pokúsaly Tely, ale nezožrali ale to sa mi asi zdalo.
O pár minút.
Teraz musím ísť k veliteľovi, pre rozkazy od kráľa. Tak som tu, ale prečo si všetci dávajú brnenia? No neviem mám z toho zlý pocit, ale radšej sa opýtam veliteľa, nech nerobím unáhlené závery.
Otvoril som dvere a veliteľ povedal.
"Tak Hector si dobrý služobník, a verím ti."
Vystrašene som odpovedal.
"Ale prečo mi veríte, naháňate mi strach, prečo hovoríte tak heslovito a..."
Veliteľ ma prerušil.
"Pozri poviem ti to takto, sme v kritickej situácií, a musíš aj z ďalšími mužmi odísť do pevnosti Fort Frostmoth. A tam vám dajú rozkazy."
Zajakávane som odpovedal.
"A...ale p...prečo n...na F...F...Fort Frostmoth?"
Veliteľ.
"No vieš čo? Dám ti otázku, ak chceš zostať, tak budeš mať deti, krásnu ženu a budeš mať stále túto prácu: legionár, ale ak tam pôjdeš, pobiješ tam pár nepriateľov, pôjdeš domov aj z ďalšími mužmi, a budete slávny a vaše mená sa uchovajú, v dušiach tých ľudí ktorí budú oslobodený od Vlkolakov, a budete bohatý, ale možno ťa tam aj čaká smrť. Tak si vyber."
Odpovedal som.
"No je to lákavé, tak radšej už pôjdem aby som nezmeškal loď. Ale ešte počkaj! pred tou smrťou, sa dá zachrániť?"
Veliteľ.
"Ale áno lenže tam bude problém. Totiž bude tam aj tá tvoja hrdinka. Bude tam Te..."
Z výkrikom som odpovedal.
"Ja viem čo ma tam čaká..."
Neznámi hlas odpovedal.
"(Kľudným a milým hlasom hovorí Veliteľovy) Veliteľ prečo ste nechali Hectora ísť?"
Veliteľ pokľakol, a odpovedal.
"Pani moja vy ste ma nastrašili. Prišla ste neskoro, Hector už išiel."
Neznámi hlas.
"To nevadí. Ja pôjdem za ním. A ešte niečo, povedali ste to o Tely?"
Veliteľ.
"Paní moja, prepáčte ale nestihol som."
Neznámi hlas.
"Tak ja pôjdem, a nezabudnite, nikto sa nesmie dozvedieť našu konverzáciu. Jasné? Lebo ak sa to niekto dozvie, naše plány budú fuč."
Veliteľ.
"A...Áno pani moja, pekný deň, a nikomu ani slovo."
O pár hodín na lodi.
Vojak hovorí z Hectorom.
"Hector to vieš že budeme slávny a bohatý, a ja si konečne dovolím novú chatrč. Lebo v tejto čo mám teraz, sa už s manželkou nepomestím, aj s mojím synčekom."
Ja.
"To viem, prepáč ale asi sa domov nevrátime."
Vojak nalieha.
"Ale veď iný hovoria, že sa vrátime je verím v priazeň bohov. Ach kiežby som počul hlas Almalexie. Tá by mi pomohla."
Ja.
"Vieš čo, stavíme sa. Dávam dvesto Septimov (ich koruna) nato že keď ťa budú zabíjať, tak nebudeš počuť hlas Almalexie."
Vojak vypočítavo rozmýšľa.
"...Hmm dobrá stávka.... no tak dobre, tu je stopäťdesiat Septimov, a päťdesiat ti dám potom, dobre?"
Ja.
"Tak dobre. Ale ináč, mali by sme sa už pomaly pripraviť..."
Kapitán vykríkol.
"...Pripravte sa, už budeme pri brehu!"
Ja.
"Ups, asi by sme si mali švihnúť!"
O pár minút.
Vojak.
"Vlkolaci! Do zbranééé."
Ja, hovorím si potichu.
"Pri svätej Almalexii, toto je moja prvá bitka, a dúfam že to dopadne dobre. Prosím!"
Tak a krvavý boj začal. Aspoň sto vojakov sa rozbehlo, a naproti bolo asi dvadsať Vlkolakov. A keď sa Hactor rozbehol po jednom Vlkolakovy, zistil že to je nakazená Tely.
Hovorím si v duši.
"Ja asi zle vidím. To je Tely! To nie je pravda, veď umrela. Ale ak sa z nej stál Vlkolak tak nemám na výber, a zabiť ju."
Tely, Vlkolak.
"(Veľmi hrubým hlasom, odpovedá Hectorovy) Hector! To ti sa ma vyvolával, a hovoril si že som tá najlepšia hrdinka. Ale toto je skutočnosť, a ja ťa chcem zabiť!"
Ja, vykrikujem po Tely.
"Tely! Ti zradkyňa, veď ti nie si skutočná! Ovláda ťa srdce Daedry, tak teda zomri!"
Keď Hector dopovedal svoje posledné slová, tak sa z neho rozžiarila žiara, ktorá oslepila každého, kto v okolí bol. Zrejme prebudil závisť, Bohov. Táto sila sa v starodávnych Dwemerských (niečo ako Trpaslíci) runách (Dwemerské písmo) znázorňovalo, ako sila Titanov. Nazývala sa Avatar.
Keď to božské svetlo trošku pominulo, videl, jak sa čas zastavil, a z nebies k nemu prišli traja bohovia, a to boli, Almalexia (Matka Morrowindu), Akatosh (Dračí boh Času) s jeho dospelým synom Arkayom (Boh cyklu Života a Smrti).
Ako prvý boh odpovedala Almalexia, a povedala mu Daedrickou zabudnutou rečou, pretože, iný bohovia ju vôbec nevedia. Hector keď počul Almalexiu hovoriť zabudnutím jazykom, tak sa jej spýtal.
Poklonil som sa, a odpovedal som.
"Paní moja, prosím povedzte prečo sa z Tely stal Vlkolak?"
Almalexia.
"Hector, práve si mi povedal Daedrickou rečou. Pozri tuto Akatosh a jeho syn Arkay, vôbec nevedia Daedrickú reč vysloviť. A vieš prečo? Lebo neveria ľuďom, a preto sme boli prekliaty do záhuby. Po niekoľkých mesiacoch som dala sľub, že oslobodím bohov, ale pustili len mňa, a tých dvoch neveriacich, takže som verila v Tely."
Ja.
"Ale Tely nebola vyvolená či bola?"
Almalexia.
"Bola lenže Molag Bal, (Boh plánov, Kráľ únosov) uniesol dušu Tely a teraz ho má na tej najvyššej hore."
Udivene som sa spítal.
"A na akej? Zaujímavé, jaj mňa si nevšímaj, len hovor ďalej."
Almalexia.
"Ak poznáš Červenú horu, tak v Dwemerských ruinách, obkolesenú magickým valom kde bohovia teda mi nemôžeme, je obrovská brána, na ktorej je nápis Daedrickým písmom, Molag Bal. V temnej komnate, úplne na vrchu, drží veľký kameň Duší, v ktorom väznený Tely, a strážia ho Daedry (Temný služobníci, jedny z najhorších bojovníkov)."
Ja.
"No takže zhrňme si to. Tely drží strašný boh, ktorý ma pri sebe Daedry, a ja sa ju mám pokúsiť zachrániť?"
Almalexia.
"Asi máš pravdu, ale ak to nespravíš, bude zánik bohov. Takže nezabudni."
Ja.
"No tak dobre, ale čo za to?"
Almalexia.
"Možno niečo bude, ale ak sa ti podarí skoliť Molag Bala, tak bohovia ti budú na veky vekov zaviazaný. Tak a čo som to chcela? Ahá, nezabudni že si uprostred boja, s falošnou Tely."
Ja.
"Čo?"
Keď Almalexia odišla, tak Hector sa prebudil, a tá žiara čo okolo neho bola, pominula, a stal sa ozajstným Avatarom. Mal takú silu, ako desiati Vlkolaci. Takže si predstavte, súboj naozaj veľmi silných bojovníkov, ktorý sa rozbehli po sebe, a Bum. Hector bojoval ako Titan, a Vlkolaci čo sa po ňom rozbehli, lietali ako kamene, keď hodíte strašne ďaleko. Hector bol nepremožiteľný. A keď skolil posledného Vlkolaka, zo zadu naňho skočila nepravá Tely. To bojisko na ktorom bojovali Hector s Tely, bolo úplne jak po spúšti hurikána spolu s orkánom.
Hector mal v sebe bublajúci adrenalín, čo Tely nemala, pretože ona mala v sebe len pár pocitov a srdce Daedry, ktoré ju ovládalo, a dávalo jej príkazy.
O štvrť hodinu.
Po namáhavom boji to Tely vzdala, a Hector ju pomstil, tím že jej roztrhal kožu pod ktorím bolo srdce Daedry, rozbil jej rebrá kameňom, a vytrhol jej srdce.
Ja, pomstychtivo hovorím do srdca.
"Tely prepáč že to robím, ale ja ti neverím toto bolo tvoje telo, ale nie tvoja duša. A ak ma teraz vidíš Molag Bal, tak sa priprav. Už si idem pre Tely ale ak sa jej niečo stalo, tak to oľutuješ. Ty zviera."
Hector sa naštval a srdce hodil do ohňa. Hneď keď tam hodil srdce, tak z neho vyliezlo strašne veľa červov. Potom si potichu hovoril zaklínadlo, ktoré chcel využiť proti Molag Balovy.
V Molag Balovej Pevnosti.
Molag Bal, hovorí svojim služobníkom.
"(Hrubí hlas) Daedry, moji synovia. Musíte zabiť toho naivného smrteľníka. Nesmie sa sem dostať, pretože sa nám nepodarí, vyvolať Mehrunesa Dagotha (Boh Skazy)."
Vojaci ktorí prežili, povedali Hectorovy.
"Hector, pôjdeš s nami domov? Alebo máš ešte niečo na práci?"
Ja.
"Nie nepôjdem, musím si niečo súkromne vybaviť, medzi mnou a jedným bohom."
Vojak.
"Haha... ti si to chceš rozdať z bohom?"
Hector sa naštval, strašne rýchlo vytiahol svoj meč, a priložil ho ku krku toho vojaka, a Daedrickou rečou povedal.
"Ak sa budeš starať do týchto veci, tak bez váhania, zoberiem kameň, a rozmlátim ti s ním hlavu."
Vojak vystrašeným hlasom odpovedal.
"Čo to malo znamenať, čo vlastne povedal?"
Vojaci pokyvovali plecami, že nevedia.
Kľudným hlasom som odpovedal.
"Len som ti chcel povedať, že si dávaj na hlavu pozor."
Vojak.
"A...a p...prečo?"
Ja.
"Ja neviem, vieš čokoľvek by sa ti mohlo prihodiť."
Vojak.
"Aha."
O pár dní.
Keď som sa vrátil zo Solsheimu, išiel som do prístavného mestečka, zvaného Khuul. Odtiaľ som išiel na Siltstrikerovy a tak som prišiel do Ald´Ruhnu, a tam som sa porozprával s jedným Argonianom, ktorí mi dal jedného z tých prvotriednych sprievodcov, ktorý ma mal zaviesť ku bráne Ghostgate (to je taký názov).
Keď sme odchádzali, tak sme šli po takej úzkej cestičke, čo viedla ku rozdvojovanej ceste, na ktorej bola v strede tyč, a boli tam presne tri lišty dreva, na ktorých bolo Dwemerským písmom, napísané. Pelagiad bol na pravej strane, potom Ald´Ruhn bol na ľavej strane, a Ghostgate bol tiež na pravej strane. Keď sme šli ešte o kúsok ďalej, tak o sto metrov, bola ďalšia tyč, na ktorej boli tiež tri lišty, a s tím istím nápisom.
O pár hodín.
Sprievodca sa ma po pravý raz, za štyri a pól hodiny spýtal.
"Prosím vás pane, za chvíľu tu budeme, tak či by so vás mohol opustiť, hneď pri Ghostgate?"
Ja.
"No áno ale prečo?"
Sprievodca.
"Lebo tá brána je zakliata, a viete čo robí? Ona vás zavrie, a nepusti späť. Vi ju otvoríte, vstúpite do takej menšej miestnosti, a keď sa budete chcieť vrátiť, tak vás nepustí. Zostane vám na výber len ísť ďalej. Potom tam je ďalší mechanizmus, ktorí keď stlačíte otvoria sa vám druhé dvere. A potom vám už nikto nepomôže vísť von. Takže tam naozaj chcete ísť?"
Ja.
"Ale ani tam nechcem ísť, bohužiaľ musím."
Sprievodca.
"Aha tak potom nič. Ináč za chvíľu tu budeme tak sa pripravte."
Ja.
"Tak zatiaľ mi povedzte, odkiaľ pochádzate."
Sprievodca.
"Pochádzam z Dagon Felu, ale tam nebola moc dobrá práca, tak som šiel do Khuulu, a našiel som si prácu, sprievodca. Po niekoľkých rokov, som sa stal najžiadanejším sprievodcom. A vi, odkiaľ pochádzate? Vyzeráte že máte Cisársky kyris (hrudné brnenie), takže asi musíte byť legionár že?"
Ja.
"Pochádzam zo Solsheimu, a mali ste pravdu som legionár...čo to bolo? Tie výkriky! Asi sa to ku nám blíži, viete čo, poďte tou cestou domov, akou sme sem prišli, ja si už poradím. Na tri budete bežať!"
Sprievodca.
"Jasné."
Ja.
"...Jeden..."
"...Dva, tri. Bežte!..."
Sprievodca.
"Dávajte si na seba pozor!"
Ja.
"Nie! To sú Daedri!"
Pán Daedier.
"Ti smrteľník! Posiela nás Molag Bal. A prísahám, že ak ta nezabijem do večere, tak to oľutuješ v Pekle!"
Ja.
"Nikdy!"
Z Hectora zasa vyšla ta žiara, a po uplynutí tej žiary, sa z neho stal zas Avatar.
Daedry.
"Naňho!"
Ja.
"(Veľmi hrubým hlasom) Vy hnusné červy, vi si myslíte že ma zabijete? To ste na veľkom omyle, mňa sa len tak ľahko zabiť nedá!"
Keď Hector dopovedal svoje vety, tak sa naňho vrhlo päť Daedier, a Hector jednu z nich zobral do ruky (on bol totiž tri krát väčší), a šmaril ju po ostatných štyroch. Zostala posledná.
Pán Daedra bola nazúrený, skočil po ňom, a svojim mečom Hectora bodol, do hrude. Hector sa príšerne naštval, a tú Daedru, zobral do rúk, a rozlomil ju. Hectora keď bodla tá zbraň do ruky, tak zistil že to nebol len taký obyčajný meč, ale bol otrávený.
Ja.
"Au, to strašne bolí."
Keď započula o Hectrovy, Almalexia, tak prišla za ním.
Almalxia.
"Hector. Tvoje úspechy sú nevypočítateľné asi máš šťastie. No ale čo to vidím. Ta protivná Daedra, ta bodla do hrude, keď si bol Avatarom. Že?"
Ja.
"Amalexia. Prosím pomôž mi, ten jed sa rozširuje. Prosím!"
Almalexia.
"No tak dobre. Ja ti teda vyženiem z tela von ten jed, ale maj na vedomý, že kúsok ti tam vždy zostane."
Ja.
"Dobre. Ale rýchlo."
Almalexia podišla ku hrudi, dala na ňu ruku, a vyslovila zaklínadlo.
Almalexia.
"Ešte počkaj, a za chvíľu to bude. "
Ja.
"Hmm... Už ma to nebolí. Si dobrá ďakujem som ti zaviazaný."
Almalexia.
"Ja. Som zaviazaná. Osloboď Telynu dušu, a ja ti ju vyvolám v celej svojej kráse. A oslobodíš aj nás."
Ja.
"Almalexia. No dobre a čo sa stane s mojim odchodom? Sprievodca hovoril že sa odtiaľ nedá ísť preč. Tak ako?"
Almalexia.
"S tým si nelám hlavu. Ja sa o to postarám. Tak ja už zas pôjdem, ahoj."
Ja.
"Almalexia. Jasné ahoj, teda prepáčte moja paní. Pekný deň."
Almalexia.
"Hihi lichotíš mi tak teda... ahoj!"
Po pár hodín putovania k bráne Ghostgate, sa Hector ku nej dostal. Podišiel k prvému mechanizmu, a otvoril prvú bránu. Bál sa ísť dnu, ale prekonal svoj strach, a išiel ďalej. Keď sa zavrela tá brána, narazil na druhý mechanizmus, ktorým otvoril druhú bránu, a tak sa dostal ku úpätiu Červenej hory.
Hector, si v duši potichu hovorí.
"Tak asi som prišiel na správne miesto. Dwemerské Ruiny. Asi tam budú strážcovia. Tak ich radšej obídem."
O hodinu.
"Po tichom vkradnutí do obrovskej brány, som zistil že to je Labyrint. Radšej sa tu poobzerám, či tu nebude niečo, čím by sa otvorila tajná chodba. Asi som to našiel. Bola to palica zapichnutá v kameni. Že kto by to nenašiel."
Divné zvuky spoza rohu.
"Raaargh...Raaar..."
Ja.
"Len nie Ogrimovia. Tých neznášam najviac."
Dupotanie.
"...DUP...DUP...DUP..."
Ja.
"Rýchlo sa musím dostať za tie kamenné dvere, alebo z čoho sú."
Divný dupot prestal. Akurát že teraz ti Ogrimovia začali váľať tie zvláštne dvere.
O pár minút.
Ja.
"Po dlhý čas beznádejného blúdenia po Dwemerských Ruinách, som našiel obrovskú, priam gigantickú halu, ktorá viedla do veľkej Brány. Pokúsil som sa ju otvoriť, ale márne. Asi ju otvárajú zvnútra. Počul som zas ten divný dupot. Lenže ten šiel zas spoza tej Brány."
Divný hlas, spoza Brány.
"...Otvorte bránu! Máme náklad..."
Ja.
"Super! Otvoria Bránu. A keď ju budú zatvárať, tak tam vkĺznem a budem za bránou hehe. Dobrý nápad, ale ešte by potrebovalo ten nápad uskutočniť."
O pár minút.
"Musím tam ísť, ešte kúsok, nikto ma nevidí? Asi nie. Dúfam že sa nič nestalo Telynej duši."
Hector bežal ako o dušu, a aj prečo. Jeden strážnik ho videl a tak si privolal Besa, a ten ho prenasleduje. Išiel strašne rýchlo, až po schodisku, ktoré viedlo ku dveriam, Temnej komnaty.
Keď ich otvoril, videl jak na kamenný oltár, svieti slnečný lúč ktorý bol nasmerovaný na Obrovský Kameň Duší (je to na uväznenie duše, a veľké je to asi ako päsť). Hector ho zobral, ale bol tu háčik otvorili dvere Daedry. Asi päťdesiat Daedier sa rozbehlo po Hectorovy. Mal to tušiť. Za nimi bol Molag Bal. Hector povedal zaklínadlo, a miestnosť rozžiarilo jasné svetlo, ktoré ustálo a Hector sa zas stal Avatarom. Daedry boli rozzúrené. Hector jednu zobral, otrieskal ju o strop, zlomil ju, a hodil ju po zvyšných Daedier. Zabíjal ich ako špajličky, až zabil poslednú, tak Molag Bal sa poobzeral dookola a povedal.
"Hector, musím ti zatlieskať, k tvojmu výkonu. Nikto by nevedel skoliť moje Daedry."
Ja.
"Mňa nezaujímajú tvoje reči. Pusti ma von, alebo to oľutuješ."
Molag Bal.
"No jasné len si po sluš, ale bez kameňa!"
Molag Bal sa naštval stal sa tiež Avatarom, a potom sa to stalo. Hector zobral pod krk Molag Bala, a vyhodil ho do jedného kamenného stĺpu. Ten spadol, a začalo sa to všetko rúcať. Hector a Molag Bal na to ani nemysleli, že všetko sa rúca, ale oni pokračovali stále v ukrutnom a neúprosnom boji. Molag Bal, Hectora vyhodil, a hodil sa naňho. Hector zobral obrovský balvan, a hodil ho po Molag Balovy. Ten vyletel a spadol na ostré skaliská. Obidvaja boli doráňaný ale Molag Bal bol asi najviac. Bili sa tam hádzali a mlátili. Nebudem vám to hovoriť jak to asi bolo, lebo by to bolo veľmi zdĺhavé. A na koniec, Hector vyhodil do výšky Molag Bala, a ten spadol na ostrú Daedrickú kópiu, ktorá bola natrená Daedrickým jedom, ktorý by zabil aj toho najsilnejšieho hrdinu.
Prehovoril som na Molag Bala.
"Molag Bal. No vidíš, mohol by si ešte žiť, ten tvoj nudný život, keby si mi dal ten kameň bohužiaľ."
Molag Bal, hovorí posledný výdych.
"Ty sedliak! Ja si ta nájdem, a vyvolám tých najhorších bohov aby ta zmasakrovali a zabili! To ti prísahám!"
Ja.
"Ale teraz nie!"
Almalexia sa vrátila aj z inými bohmi.
"Hector. Ty si to dokázal. Oslobodil si nás!"
Vivec (Otec Morrowindu).
"Hector. Musím sa ti ospravedlniť, že sme vám neverili. Odteraz si ta budeme všetci, vážiť! A týmto skutkom, si preukázal svoju zdatnosť, a svoju vieru k bohom. Ak chceš nejaké prianie len ho vyslov a mi ti ho splníme."
Ja som vykríkol.
"Prial by som si mať pri sebe Tely."
Vivec.
"Dobre skúsime ti ju vyvolať, ale nevieme či to vide."
Ja.
"Dobre skúste to."
Vivec.
"Azura (Bohiňa Úsvitu a Súmraku), Almalexia, Akatosh a Arkay dajte do stredu ten kameň, a zoraďte sa do kruhu. Na tri vyslovíme zaklínadlo."
"Jeden."
"Dva."
"Tri."
Vyvolávam túto osobu pane,
príjmy ju späť a nechaj ju tu.
Daj mi sľub že si jej nič neurobil,
tak si ju zoberiem a nechaj ju ísť.
Chvíľu je ticho a Hector sa pozerá na ten kameň. Zvláštne nič sa nedeje. Bohovia prestanú.
Vivec.
"Hector pozri. Možno sa to prianie nepodarilo, ale to nevadí. Nechceš nejaké iné?"
Ja.
"Nie nechcem ale ďakujem..."
Z kameňa vide svetlo, a Hector sa kukne za seba, že čo to je. Pozrie sa priamo do toho svetla, a niečo tam videl. Ak zaostril zrak, tak tam videl osobu. Nebol si istý ale strašne sa mu rozbúchalo srdce. Keď to svetlo stíchlo, tak videl ženu. Bohovia o tom vedeli, a chceli ho prekvapiť. Odišli, a keď sa tá žena otočila Hector zistil že bohovia mu prianie splnili. Bola to Tely. Bol ten najšťastnejší človek v Morrowinde.
Prehovoril som na Tely.
"Tely? Je ti zima?"
Tely.
"Mne áno je mi? Ale ti si kto?"
Ja.
"Tely na tom nezáleží musíš si sadnúť, a ja ti poviem zatiaľ jeden príbeh..."
Tely.
"Jasné môžeš ale potom mi povedz ako sa voláš."
Almalexia.
"Vivec pozri na nich sú taký šťastný!"
Vivec.
"Máš pravdu."
Jak slnko zapadlo za horizont, bohovia odišli portálom bohov do svojej dimezie...

Grizlespitt

Grizlespitt

Diskusia

ADA (Anonym)
Jezisi!!!!!!!!!!!! No co mam k tomu povedat? Mohol by si mi prosim ta vysvetlit preco pred kazdou priamou recou uvadzas hovoriaceho ako v scenare? Aspon by si to tam mohol nejak stylisticky zabudovat! Musim povadat ze to celkom vyzera na 11! Tym nemyslim ze by ludia nemali pisat ked maju 11, ja som zacala este ked som ani nevedela pismanka mala som asi 3 a pol, ale mal by si to po sebe neskor aspon par tisickrat precitat!
P.S. Viem ze je to otrepane, ale SOM PRVA!!!!!!!!
22.12.2005
draculin
Mohamede!!!!! Tomas,PRECO??? Kurnik,vidiet ze pisat ta bavi..ale toto snad robis naschval:) Ak si to napisal ako 11-rocny,to nie je ospravedlnenie..teraz mas viacej,tak si si to mohol aspon precitat a trosku opravit,nie? Ako pisala Ada - brutalna priama rec,cechizmy,hrubky,preklepy.S pusta ludi ta posle pestovat pelargonie uz len pre tieto chyby.. Na to aby si bol spisovatel potrebujes HODNE talentu,ale na napisanie ako-tak gramaticky cisteho textu staci len troska snahy.Anciaša ti nahanam! :)
K samotnemu textu ma nenapada nic prinosne..opis hry..ee..kritizujte niekto iny,ok?
Ale tie opisy bitiek ti fakt "vysli" !! Takto na rano to padlo mimoriadne dobre :o))
22.12.2005
draculin
Buddha!!!! Este nieco - ved sem hod poviedku,ku ktorej napises ako si sa na nej namakal a aky si na nu hrdy..nie nieco,kde dopredu upozornujes ake je to strasne. Keby si takymto sposobom aj balil baby.... :))
22.12.2005
marcus
Ludia, ludia.. ja nechapem preco to robite? naco si to tu daval? Je pekne ze v 11 si nieco napisal, ja vobec nic ale do riti naco to sem posielas ? vies dobre ze to nemoze prejst po stilistockej ani inej stranke tak naco? ja tu tiez nedavam vsetkych mojich 20 poviedok a ani ich tu nechcem dat. Sem mas posielat to o som si myslis ze je uplny vrchol tvojej tvorby kua ...
Neber to osobne to je myslelne vseobecne.
Ludia, ludia ,,, kam ten svet speje....
22.12.2005
adelaide (Anonym)
Rastafari!! :o) no sranda musi byt...aj ked niektorych ludi trosicku otravuje, ked sem niekto posiela svoje prvotiny, ktore napisal ako 11 rocny...trosku vsak nechapem co si tym sledoval ked si si aj sam priznal, ze je to hrozne...
22.12.2005
draculin
ehmň..nejak to tu nie je kde hodit - ale Stastne a Vesele Vianoce vospolok!!! A nech vas múza kope ako taliansky prvoligista :))
23.12.2005
marcus
draculin: jj stastne a veseleeeeee..
23.12.2005
xius
kristova analnica... tomas polacek, si pako :) moje alter-ego, ohanajuce sa nadhernym nickom (no nemam nadherny nick?) ti hned vysvetli preco: v nedavnej minulosti si nieco napisal (TES: morrowind je pomerne mlada hra a ze by sa niekto ako ty zaoberal daggerfallom ci arenou... nereal!!) a je to priserny blabol pismen, z ktoreho krici detinskost autora (ale pacila sa mi fixacia hrdinu na kamene :)) skusme hadat: vnutorne vies, ze je to ble, ale tuzis po pochvale, aspon vo forme "juuuu, tak je to sice sracka, ale na 11 je to uzasne!!!!!!!!!!" ...nieco aktualne sa poslat bojis, to by si totiz stratil tie bozske zadne vratka a kuaa, musel by si celit pripadnej pravde... bo iny dovod preco posielat taketo prace mi fakticne fakt nenapada (ak by ti to uslo, nadavam ti do zbabelcov, yeah? ;)) oh, je mi zle, uz dva dni zerem len kolace a cokoladu a medovnicky... a zapijam colou... vivat xmas :) (a slubujem, ze na silvestra vam uz pridem popriat stastny novy rok, kedze vanoce som jaksi zabudol... :( )
25.12.2005
Tomáš Poláček (Anonym)
no co uz vzdy ked som to niekomu dal nek si to precita, tak povedal ze je to super (mal som 11) ale neviem ci to mysleli zle,ci dobre. tak newiem... na tuto poviedku som bol podla mna hrdy ako prvu ktoru som napisal.. ale wed kazdy ma svoj nazor... ps: sorry tie konverzacie v poviedke som posral ale inac to pisat newem,.

31.12.2005
Tomáš Poláček (Anonym)
a este nieco ak chcete viac poviedok, tak je na www.morrowind.cz a dole je sekcia poviedky.... ale ja tam svoje nemam.. tak len toto som kcel
31.12.2005
xius
sorra, brotha...zneuzijem tvoj plejs na nieco fakt pikantne: pf 2006! ...no a trochu k tebe, nerad ludom ublizujem, aj ked sa mozno zda, ze v tom priam rochnim :) ludia, ktori ti v 11 vraveli, ze je to dobre imo nekecali...na 11 to JE dobre, ale fakt len v kontexte daneho veku...musis pochopit, ze citatel to ma eh, za klobukom? citatel sa chce bavit, ziadne ospravedlnenia (bolo mi zle, nechala ma zenska, vypichol som si oko zubnou kefkou, pisem prvykrat, mam parkinsna a nikto to po mne nedokazal uplne dokonale precitat,...) neberie... tak do noveho roka vykrocit pravou nohou! a pisat so stavou, bez gramatickych chybiciek a mojich kritik :)
01.01.2006
Aldeberan (Anonym)
mimochodom - prečítajte tie poviedky na morrowind.cz, jednozačne dokazujú že piviedky písané podla hry su väčšinou hrozny shit :)
... a ...
PF 2006 ! :D
01.01.2006
Grizlespitt
cool mam novu ikonku!!!

14.01.2006
kanys (Anonym)
Aldebaran, K tomu ale neprispieva hra samotna ale jej neoblomni nadcenci pohybujuci sa v predpubertalnom veku. Xius. PF 2006 aj tebe :) aj ked trochu neskoro.
23.01.2006
Trin (Anonym)
Hoci nemam vo zvyku pisat ostre kritiky aj ked obcas sa neovladnem, tu som to musela poriadne dlho predychavat....toto sa fakt uz neda...Pomaly cakam ze sem ludia budu davat uplbne vsetko a bez toho aby aspon chvilu rozmyslali....Skoda...
28.01.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.