Sham - balah

Prvá časť skladačky života.
Podporte scifi.sk
Jaskynnú chodbu, kde nikdy neprenikli lúče svetla, napĺňalo dusivé a chladné ticho, dopĺňané len zvukom a ozvenou kvapiek rozprskávajúcich sa na prastarých kamenných útvaroch. Túto odpradávna trvajúcu rovnováhu tmy, ticha, vody a skál, tak dokonalú, monumentálnu a do detailov prepracovanú štruktúru, nemohli snáď vytvoriť ani mocné sily prírody. Ruka človeka necítila, jeho oko nezbadalo, ani iné zmysli nikdy nevnímali tak mocnú atmosféru rozľahlých podzemných priestorov.
Dokonalosťou tmi sa predral narušiteľ. Záblesk svetla, zvuky krokov a prúdy myšlienok, nikdy nekončiace prúdy myšlienok živej bytosti.
- ... tu by to malo byť. Za touto zákrutou... svetlo... buď tam, prosím... nie zase nič. Ale, čo teraz? Čo teraz? Kam? Zle som odbočil? Myslím, že nie. Nie, nie. Určite idem dobre. Len aby... -
Záblesky bieleho svetla prechádzajú po vlhkých skalných stenách, hľadajú správnu cestu. Kroky narušiteľa sa približujú, prešiel cez zákrutu. Kto to len môže biť? Malý chlapec v kraťasoch a krátkom tričku, s malou detskou baterkou v ruke. Hlboko v spleti gigantického jaskynného systému.
Svetlo baterky zožltlo, skoro až sčervenelo, dosvit sa zmenšoval a zmenšoval.
- ... nie, nie. Ešte svieť. Potrebujem ťa. Teraz nie... -
Nakoniec sa matné svetielko baterky stratilo a všetko opäť pokryla harmónia tmy. Zo svetlom ustali aj pomalé kroky. Chodbu opäť napĺňalo dusivé a chladné ticho, dopĺňané len zvukom a ozvenou kvapiek rozprskávajúcich sa na prastarých kamenných útvaroch a rýchlim dychom mladého narušiteľa.
- ... to sa nemalo stať. Čo teraz? Som sám, nikto nevie kde... ako sa odtiaľto dostanem... bez svetla... Som to ale hlupák, že som nikomu z kamarátov nepovedal, kam idem. Ani odkaz som nenechal... Je zima. Ja, ja, trasiem sa... nie baterka je definitívne odpísaná. Ako ísť bez svetla? Ako? Pomoc. Pomoc! -
"Pomoc!" Zakričal. Odpoveďou mu bolo len viacnásobné echo.
- ... hlúposť. Nikto tu nie je. Nikto ma nepočuje. Nikto o mne nevie...nikto... ja, ja som stratený... -
Ozvenou sa začal niesť tichý plač deväťročného chlapca. Miestami sa premohol a vykročil vpred popri stene, vtedy sa ku kvapčaniu vody pridružila hlasná ozvena krokov. Ale ďaleko nezašiel. Strach a zima ho premohli rýchlo. Čupol si, pretože sadnúť nebolo kde, a opäť sa mu z očí valili prúdy neviditeľných sĺz.
"Poď sem." Niesol sa s niekoľkou ozvenou do naprostej tmy neznámi vzdialený hlas. "Poď sem!" Opäť.
V oslepujúcej tme zaznela úzkostná decká otázka: "Kam mám ísť? Kam...?" Akoby odpovedal na volanie preludu. Počuť mnohohlas detského plaču.
"Sem, ku mne. Poď za mojím hlasom!" Nabáda ho hlas, dôverne známi mužský hlas.
- ... tak predsa to nie je prelud. Nezdalo sa mi to... -
"A... a... ako?" Smrkne.
"Sleduj môj hlas. Odkiaľ ide?"
"Zovšadiaľ." Odpovie z úľakom.
"Smer!"
"Ja, ja... neviem, nie neviem...!" Posledné slovo sťažka zašepkal, od plaču mu dochádzal dych. Zima ho klátila, pretože sa nehýbal. Nechcelo sa mu nič a predsa ho niečo hlboko v jeho vnútri nútilo vyhovieť tomu známemu hlasu, i keď si nevedel spomenúť, komu patrí.
"Choď kúsok popri stene, zopár krokov, potom si sadni. Zakrič, keď tam budeš!"
Tých niekoľko krokov sa zdalo pre malého Ryena akoby mal na nohách centové závažia. Tma ho odzbrojovala. Najťažšie bolo začať. Predstava bezodnej priepasti na okraji ktorej stojí, príšery, čo sa ukrýva v tme striehnuc práve naň, alebo toho, že stratí stenu, jeho jedinú istotu v tej strašnej tme, to všetko ho oberalo aj o tú poslednú štipku odvahy, ktorú v sebe mal. "Musíš." Šepkal si "Póď!" Zhlboka sa nadýchol a spravil krok... prvý. Ani váhu nepreniesol, len skúsil, či pred ním skutočne nejaká priepasť nie je. Ďalej, pridŕžajúc sa oboma rukami skaly, išiel vpred, pekne z nohy na nohu a každý krok sa niesol v ozvene. Fantázia si môže niekedy s človekom zahrať nečestnú hru, keď je voči jej mámeniam takmer bezbranný. Pár krát ho doslova oblial pot, keď zakopol o kameň, hoci sa od chladu skoro triasol. A raz, keď na takom kameni skoro spadol, a na malí moment sa pustil steny, stačilo mu. Popri skale sa zosunul na zem. Priam cítil ako cezeň preniká chlad a vtiera sa ospalá únava.
"Som tu!"
"Dobre, odkiaľ ide môj hlas!"
"Zhora? A je akýsi... tichší!?" Začudoval sa, ale nemal ani kedy príliš sa čudovať. Hlas sa ozval znovu, no s neúprosnou naliehavosťou: "Teraz prejdi na opačnú stranu chodby!"
"To, to, ale to... predsa, ako...!?" Koktal chlapec. Mal vykročiť do naprostej ničoty, tmy bez priestoru a času, pustiť sa steny?
- ... ísť tam? Urobiť krok do neznáma? Pustiť sa steny?... Nie to nedokážem. Nesmiem sa pustiť. Ak ju stratím, už nikdy ju nenájdem a zostanem v tme, už nebudem vôbec vedieť, kde som a ktorým smerom sa dať... Ale to neviem ani teraz. Veď som zablúdil v tejto tme. Musím tam ísť... Ten, ten hlas je dobrý, veď ho predsa poznám, je taký známi, len keby som si vedel spomenúť, komu patrí. Musím ísť. Tá zima je strašná. Musím ísť... -
"Prejdi na opačnú stranu chodby, inej cesty niet. Poď!" Rozhodné slovo neznámeho hlasu pohol s mladíkom tak, že na okamžik zabudol na všetok strach a obavy z prázdnoty a vykročil do nej. Po pár krokoch sa zarazil. Hlas akoby vycítil najväčší nával strachu užuž prichádzajúci, prehovoril: "Počúvaj!" Chlapec sa strhol. "Kráčaj do rytmu!"
A už sa ozvenou nieslo bum, bum, bum, bum. Krok za krokom až ruka mátajúca v tme narazila na stenu. Bubnovanie ustalo. Bez mála dvadsať metrov širokú chodbu prešiel bez ujmi, i keď sa mu zdalo, že prešiel kilometre. Tlkot vlastného srdca pripadal mu, že prichádza z okolia, spredu a to ho ľakalo.
- ... čo, ak tam niečo je? Nejaká podzemná príšera?... hlúposť, nič také predsa neexistuje... -
Sám nechápal ako to môže vydržať. Ako to, že stále stojí na nohách. Aj plač ho už pred hodnou chvíľou opustil. To ešte netušil, že najťažší úsek ho ešte len čaká.
Neznámi hlas sa opäť ozval: "Neboj sa. Niet sa čoho báť. Len kúsok, pár krokov a v stene je diera!"
"Už som tam!"
"Vstúp do tej úzkej chodby, neboj sa!"
"Vidíš to svetlo?! Bež za ním, poď!" Rýchlim krokom sa predieral cez riednucu tmu. Jeden ohyb a potom ďalší, ďalší a... Zostal stáť oslepený ostrým svetlom prichádzajúcim zovšadiaľ. Ako nepreniknuteľná hmla prežiarená bezpočtom svetiel.
"Kade?!"
Odpoveď prišla omnoho hlasnejšie než doteraz: "Pusť sa steny, tu ti nič už nehrozí! Doprava!"
V bielej tme sa ozývali syčiacich pár a bublotu vody. Ako kráčal naraz zacítil prievan. Počul niečo sa posunúť po zemi. A opäť. Svetlo zmatnelo a Ryen pretrúc si unavené oči nejako im prestával veriť.

jheilen

jheilen

Diskusia

Grizlespitt
waw som prvyyyy....... to je coool. no dobre uz prestanem s tim vychvalovanim :D...... tak prejdem k poviedke... toto sa mi zdalo dost ze bolo vystrrihnute z nejakej knihy!... no autor musel byt dost seba kriticky, lebo toto napisat, tak to by sa mi nechcelo zhaaaanat fakty!... naozaj!... tato poviedka podla mna zas vynikla ti opisom, lebo som aspon vedel, kde a ako sa to odohrava!... mne sa vobec nepacia poviedky, kde je len hrdina, a je napisane: "Keď Rytier prišiel k dverám, tak už len vstúpil do miestnosti pre kráľa." takýto príklad je podla mna velmi suchy!...ale keby tam bolo toto,: "Keď Rytier prišiel k bronzovo obkovaným dverám, ktoré mali ešte malé okienko, pre stráž, aby vedeli že sa niekto blíži. Kľúčka bola korienok magického dubu, ktorý vyšľachtili Druidi z Elfského Kráľovstva na severovýchodnom polostrove. Jak ale Rytier pootvoril, už videl krásne zariadenú kráľovskú komnatu..." tak to by bolo na dlho!.... verte!...... veď ak takto by písali všetci autori na tomto webe, tak to by boli hotovy spisovatelia!..... no nič!... toto bol brilantny kusok!... naozaj lepsie zformuovanu poviedku som doteraznenasiel (mozno najdem ;-) ) tak a teraz uz sa rozkecavam, a nestiham do skoly tak pa..... autor: len tak dalej super!

05.12.2005
draculin
Takze druhy :o)
Hmm..ale preco kurnik zase len zaciatok? Dufam ze sa tu coskoro objavi aj pokracovanie,malu cast poviedky ci romanu je nemozne hodnotit.Je to len uvod a uprimne povedane,neviem co si mam o tom (zatial mysliet)..
Basnicke opisy su myslim slusne zvladnute..oproti vacsine podobnych pokusov vobec nevadili,takze PLUS pre autora :o)
Vyhrady len voci "samomluve" hrdinu.. takto nejak si nepredstavujem nariekanie 9-rocneho chalana.Prilis dospele..a nejak aj umele,neprirodzene.
Hod sem druhu cast,ale frisko!! :o)
05.12.2005
Trin (Anonym)
Kedze mam pocit, ze autor tymto zaciatkom chcel nieco povedat a myslim, ze ma to oslovilo aj tak akoby asi nemalo, nebudem vycitat chyby, teda az na jednu!!!Prosim nauc sa pisat spravne i/y, ja viem, ze vzdy sa stane chyba a clovek je tvor omylny, ale tie tvoje chyby ma dvihlai zo stolicky, pretoze tam kde by mali byt hrubky, tak tam neboli.....
Inaksie si myslim, ze je to naozaj kvalitny zaciatok a mne to hovorilo aj viac asi ako autor zamysla, teda ak nieco zamyslal, ale to si nevsimajte, dnes mam samy metaforicky den!!!!!:-))))))))))tesim sa na dalsiu cast skladacky:-)))

05.12.2005
marcus
Velmi dobre napisane, to treba nechat. Dobre sa to cita, bez sekania, dej plynie prirodzenie . Stylisticky velmi dobre, obcas slovosled nebol uplne kóšer ale to je v pohode :-). Jedna vec mi vsak od zaciatku vadila. Presne to co spomenul Dracilin. Myslienky 9-rocneho chlapca boli az prílis dospele. "Mal som kamaratom povedat kde idem .. " to by maleho chlapca nenapadlo prva vec by bola panika. Teda aspon si myslim. Ono je velmi tazke pisat o pocitoch deti ked autor uz davno dieta nie je .
Skoda ze si neposlal viac. Hodnotenie : 8,5/10
06.12.2005
adelaide (Anonym)
suhlas so vsetkymi... je to dobre, napadite, az na par pravopisnych chyb to bolo bezchybne :). OK...ja chcem dalsiu cast...
06.12.2005
SKArY (Anonym)
AHOJ ADELAIDE !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
06.12.2005
SKArY (Anonym)
ADELAIDE ak ta zaujíma tajomno tak sa pozri na stránku www.ufoglobal.mysteria.cz som tam na odkazoch pod menom SKAN. ASPON SA POZRI.
06.12.2005
Elfae (Anonym)
Zaujimave ale akosi bez pointy... chyba mi tam takmer vsetko.... dej postavy... ako zaciatok mozno ale rozhodne by som uverejnil toho trochu viac nech si citatel moze utvorit predstavu o tom co ho caka... takto si precital max par riadkov ktore mu nic nehovoria... hodnotenie dam az po uverejneni pokracovania...

08.12.2005
Grizlespitt
blaaaaaaaa
14.01.2006
SARS
Dobre napisane, az na drobne chyby, ktore boli spomenute vyssie. Jedine co ma zarazilo, ze to nie je FANTASY (aspon ja si tak fantasy predstavujem), ale jeden z pribehov TO BOLO NA NEUVERENIE. Toto nie je, kritika autora, ale webmasterov stranky, ktory by mohli sa zamysliet, ci 2 zanre (scifi, fantasy) je akoby malo (pridal by som tam aspon horor).
15.01.2006
Jheilen (Anonym)
SARS Webmasteri správne usúdili, že za fantasy sa považuje príbeh ktorý sa odohráva vo vlastnom vymyslenom svet autora.
Z tejto malej ukážky nie je jasnéˇk čomu to patrý ale "dej" a záver niečo do žánrov scifi a fantasy naznačujú.
Veď počkajte na pokračovanie.
20.01.2006
Adam
.....tak toto mozem....aj ked by sa patrilo ten koniec nejak dokoncit v tomto pripade...alebo dej nejak pribizit...ale dobre...dobre dobreeeeee... :)))
07.04.2007
jheilen
NO ako vidím veľmi veľmi často sa tu čítajú staršie práce
17.07.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.