Už dávno som sa nezahľadela na dno hrnca bez pokrievky. Nemám čas. Kde som ho stratila?

Hviezdy svietili o čosi bezmocnejšie ako po iné večery. Aj ja. Nemohla som čítať časopisy ani počúvať hudbu. Nechcela som sa ponoriť do horúceho kúpeľa tak úpenlivo vytúženého počas nekonečných piatich dní pracovného šialenstva s nenávidenou minútovou nedochvíľnosťou. Tej som sa nevedela zbaviť ani nástojčivým sebadohováraním, ani vďaka nenávistným vyhrážkam mojich vždy presných nadriadených a ponižujúceho výsmechu empatických kolegov.. Áno, bola to noc, kedy mal všetko zobrať čert.

Vrecúško čierneho čaju som topila v mútnej potiacej sa H2O. Za oknami zúril dážď. Ha-la-li, šumeli stromy svoju obľúbenú melódiu, ktorou mi bezočivo dávali najavo, že aj ich kontakt so mnou je momentálne beznádejný. "Len sám a sám, k mojim bublinám, náhlivo utekám, sám a sám...," začala som si spievať v rytme salsy. To mi naozaj trochu vylepšilo náladu a stlačiac gombík až celkom vľavo hore na veľkom diaľkovom ovládači som sa položila na moju manželskú posteľ v útlej nemanželskej obývačke.

Obrazovka sa rozžiarila ako detská tvár, nepopierateľne sa tešiac z mojej prítomnosti. "Dobre, dobre, aj ja ťa rada vidím," opätovala som jej radosť premáhajúc moju duševnú neprítomnosť. A už som aj plávala vo vlnách oceánu, už som sa videla ako deptaná obeť v dokonale prepracovanom deji epizódy nemeckého kriminálneho seriálu. Skočila som z lietadla a s padákom zaseknutým v modrých nohaviciach, vyhladovaná a dehydrovaná, zrazu som zvonila pri dverách môjho vlastného bytu.

Dobrodružstvo sa skončilo. Zasa sa mám na krku. Prijímač na mňa umierajúc zívol tmou.

Neochotne pochodujem ku dverám. "Tri kroky vpred a štyri vzad, ukáž mi mak, či ma má rád.."

Som to celá ja. Vo mne osobitnej monumentálnej vznešenosti, síce trochu podvyživená no neprestajne decentná, zachytávajúc sa o rúru teplovzdušného potrubia dvíham siluetu svojho tieňa zo zašpinenej dlážky vo vchode žltého paneláka číslo sedem. "Vodu, môžem poprosiť trochu vody, prosím?" popletene som vyjachtala z posledných síl a vzápätí znovu klesla na zem. Musela som bezduché telo namáhavo dovliecť až do kuchyne ku stolu s čajom. Zaspala som na zemi úplne vyčerpaná. S vyplazeným jazykom. S vyprahnutými chuťovými pohárikmi.

Len nevypitý čaj horko zaplakal.