Korporácia

Mini poviedka.
Podporte scifi.sk
Pýtaš sa čo je korporácia ? Pracuješ tu deväť rokov a nikto ti nedal odpoveď. Vieš prečo ? Moja odpoveď znie: Musíš na to prísť sám. Ako ťa poznám, určite to tušíš ale nie si si istý. Pamätám ako si vytrvale bojoval za pravdu.
Teraz nastal čas aby sme dali zdrvujúci úder svojmu odvekému nepriateľovi, Skupine. Už celé desaťročia sa pokúšali dosiahnuť svoj cieľ. Nevieme síce čo to bolo ale vieme, čo preto potrebovali. Celosvetovú moc.
Pred troma rokmi sme lokalizovali ich tajné výskumne stredisko. Tento krát sa pokúšali znovu prelomiť časovú barieru. Podarilo sa nám tam infiltrovať troch agentov. Nemôžeme zničiť celý komplex, lebo mnohý, ktorí tam pracujú nemajú ani poňatia na čom sa podieľajú. Z istotou môžeme tvrdiť, že riaditeľ komplexu je priami podriadený, v prvej línii ôsmemu členu skupine. Je to dosť veľký úspech. Mali sme plán k vykradnutiu riaditeľovej kancelária, bol však pritom odhalení náš agent, pri pokuse o jeho oslobodenie sme prišli o ďalších dvoch. Zistili sme kde ich premiestnili.
Vydáš sa tam s Konštantínom. Vojdete do vnútra ako podriadení nášho nepriateľa, naši počítačoví experti sa dostanú cez ich operačné systémy. To nebude problém, no odhalia ich. Vy však už budete na väzenskej úrovni. Samozrejme budete mať zo sebou revolveri. Oslobodíte väzňov a rozdáte im zbrane. Strhne sa boj. Vy a agenti to využijete k úteku.
Z ich pomocou dokonale pripravíme plán útoku. O tri dni od ich oslobodenia zaútočíme s plnou silou na výskumne stredisko. Bude však prázdne, všetky veci budú preč. Ostane tam len prach.
Teraz sedíš na lavičke a už vieš prečo po tie roky Skupina nezasiahla proti korporácii. Pred nedávnom získala posledné potrebné informácii na zničujúci vpád. Konštantín je mŕtvy, tvoj predstavený je mŕtvy. Ty si rád, že žiješ. Sadne si k tebe muž, asi 30 rokov starý a začne rozprávať. "Skupina nieje taká silná ako vyzerá. Jej smrtiaci pád nedopadol na sto percent. Skupina je dôsledná. Korporácia bola blízko pravdy. Ešte nieje všetko stratené." Neznámi ťa poklepká po pleci. Podá ti ruku a odíde. Nastane u tebe nový príliv odhodlania, no nieje to len kvôli tým slovám, vstaneš a odídeš. Nevieš ešte, čo spravíš ale niečo budeš musieť spraviť, a ako ťa poznám ty to určite tušíš ale nie si si istý.

Egid Fertáľ

Egid Fertáľ

Diskusia

Alexander Schneider
Zaujímavá mikro-poviedka, ale skôr by som povedal, že sa ani tak nejedná o poviedku ale akýsi text na precvičenie pôsobnosti krátkych priamych viet. Jednotlivo tie vety totiž vyznievajú dobre. Problém sa nachádza v ich spojení do kompaktného celku. Je to akési uťaté, bez väzby. Chýba tomu lepidlo, ktoré by tento výtvor držalo pokope a žiaľ, tajuplný príbeh vyznieva viac banálne ako mysticky... Ten začiatok sa mi celkom páčil, pripomínalo mi to Matrix... škoda, že sa ti to nepodarilo dotiahnuť do konca...
Gramatika: hrozné (i versus y, čiarky, spájanie slov do zhlukov, problémy v skloňovaní). Prečítajte si prosím, čo ste napísali pred tým, než to uverejníte!
05.01.2005
Peter (Anonym)
nebudem hodnotiť obsah ale formu - naratal som tam 12 chýbajúcich resp. nevhodne umiestnených čiarok, 4 hrubky a 6 iných chýb ako "nieje" a pod. Štylistika - ani nehovorím.
Myslím si, že sebelepší text (a tento to nie je) nemá právo urážať čitateľa gramatickými chybami.
Zhrnuté: Egid má ešte veľké, veeeľkééé, veľmi veeeľkééé rezervy. Vo všetkom.
14.02.2005
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.