Zobudil som. Pamätal som si ten záblesk predo mnou, v hlave my prebehlo naraz neuveriteľne veľa myšlienok. Stál som, presnejšie ležal som na tom istom mieste kde som zbadal ten záblesk. Stĺp už nebol.

-Si v poriadku-, spýtal sa ma Diego, ktorý bol pri mne.

-Je mi fajn, videl si ten blesk-, spýtal som sa Diega.

-Áno-, odpovedal mi.

-Bol som dlho v bezvedomí a kde je Boris a Charli?- obsypal som Borisa otázkami.

Keď som dopovedal, začul som kroky s poza roha sa objavili Charli a Boris.

-Bol si v bezvedomý asi 30 sekúnd-, povedal mi Diego a pokračoval,- Si schopný chodiť ? -

-Veď hovorím, že mi je fajn. Musíme sa vrátiť po ceste ktorou sme prišli. Pri pristávacej ploche máme hlavný stan-, dohovoril som.

-Pokúšali sme spojiť vysielačkou s veliteľom. Vyskúšali sme hlavnú, a aj ostatné frekvencie. Niečo nás ruší-, povedal Charli.

Vydali sme sa smerom k pokazenému výťahu. To čo sme uvideli nás šokovalo dvere boli otvorené a vychádzala z nich hmla, s červeným nádychom.

-Zoberte si masky, môže to byť nebezpečný plyn-, prikázal som.

Všetci sme si nasadili masky. Ako prvý som sa vybral k výťahovej šachte za mnou šiel Boris, Diego a nakoniec Charli.

-Pre istotu ma kryte-, dal som ďalší príkaz. Uchytil som sa na lano, ktoré sme spustili pri našom príchode. Potom som zacvakol pracku. A pomaly sa jednou rukou vyťahoval hore a druhou zaisťoval. Zdola ma kryl Boris a Diego, Charli išiel za mnou asi desať metrov. Potreboval som prejsť 50m hore. Presnejšie vyštverať sa. 20m som už mal za sebou. Za 15 minút som bol hore. Asi o 2 minúty bol hore Charli. Potom začal vystupovať Diego a Boris. Ja som ich kryl smerom dole a Charli nás kryl smerom od výťahu, ak by niekto prišiel po chodbe. Už stačilo prejsť chodbou a potom hore po vetracej šachte. Boris a Diego vyšli hore. Postupovali sme chodbou. Dvaja spredu a ja s Charlim sme sa kryli odzadu. Došli sme k výťahovej šachte. Postup hore bol dosť podobný tomu, ako sme šli výťahovou šachtou. No vetracia bola dlhá len 10 metrov. Konečne sme sa ocitli vonku. Dostali sme ďalší šok. Vyšli sme blízko pristávacej plochy. Nebol tam žiadny stan. Nijaká mala pevnosť. Myslím tým malé chránené miesto. Všade bolo plno rastlín. Ktoré by som mohol nájsť niekde v džungli. Celý komplex. Skôr jeho časť nad zemou bola posiata rôznymi tropickými rastlinami. Všetko čo bolo na povrchu bolo zhrdzavené, rozdrtené. Vyzeralo to tak, ako by sme od kedy to tu posedný krát videli uplynuli stovky rokov.