Skalka

Peter Špireng

Tento deň sa zdal Larekovi priam úžasný. Všetko šlo ako po masle. Hostinec bol plný a hostia spokojní. Prezeral si svoj podnik s otcovským výrazom v tvári a úplne automaticky pritom kusom špinavej handry leštil pohár. Keď sa vynadíval do sýtosti ,stočil pohár smerom k svetlu a keď zistil, že hnedý kal na jeho stenách je ako tak priesvitný spokojne ho odložil na pult. Opätovná kontrola hostinca ukázala ,že nikto nedrží zdvihnutú ruku ,poprípade v stave núdze sa nesnaží nadviazať očný kontakt zákazníckeho charakteru, a preto sa nenápadne priblížil k jednej dvojici mágov sediacich pri pulte.

"...nikto nečakal. Vravim ti, prekvapený bol aj on sám," vysvetľoval mág v hnedom plášti s takým zápalom ,že nevedomky pri prudkej gestikulácii búchal do pohára svojho partnera a vylieval mu pivo. Jeho partner ,tučnejší nízky mág s malým červeným klobúkom ,zjavne svojho kolegu nechcel zastaviť v tom ,najlepšom ale pritom nervózne pokukoval po pohári ,z ktorého sa ulieval zlatistý mok.

Hnedoplášť zatiaľ pokračoval :"Všetko to bola len taká stávka. Či dokáže vykúzliť žabu. Úplná hlúposť. Ale takto to dopadne, keď niekto čaruje a ma už pritom odpálené ventily, ako sa hovorí u nás doma. Belasý hostinec vtedy celý stíchol a s úžasom sledoval ako ten mág začal so suverénnou tvárou miešať všetky prášky, ktoré mal u seba. Pár tých, ktorí sú už v obore nejaký ten rok si rýchle pýtali zaplatiť a tlačili sa von. Ja som samozrejme ostal. Chvíľu sa nedialo nič ,len vo vzduchu bolo cítiť niečo zlovestné a niečie neumyté nohy. Náhle z tej kopy práškov vyšľahol záblesk ,že sme si ešte pár sekúnd nevideli na špičku nosa. Potom sa ozvalo strašné vŕzganie a steny sa začali sypať. Vtedy už nikomu nezáležalo na nejakej žabe a všetci sme sa snažili dostať preč. Trvalo to len chvíľu a hostinec sa premenil v obrovskú kopu polámaných dosiek. Uprostred čnel iba komín kozubu ako varovný prst. Ako posledný z tej hromady vyliezol ten mág a zúrivo sa oháňal akousi paličkou. V menšom záchvate paniky pred ním všetci ustupovali. Na druhej strane tej hromady stál majiteľ hostinca a s výrazom sadistického vraha si prezeral jednu z dosiek. Pristúpil som bližšie a vtedy som si to všimol aj ja. Zo všetkých dosiek sa tlačili z dier malé červíky. Ten mág jednoducho premenil všetky klince na červíky," hnedoplášť pobavený príhodou viac než jeho kolega sa začal rukami plieskať o stehná ,a pri tom pohybe definitívne vylial všetko pivo z kolegovho pohára. Ten mal síce úsmev na tvári ale mimovoľne poklepkával prstami po pulte :"A čo sa stalo potom?"

"Ale to vieš. Ani si sa nenazdal a z oblaku hnedého dymu vystúpilo chlapíci z vnútorných záležitostí. Zbalili toho opitého mága, vypočuli zopár svedkov a nakoniec cele to svinstvo odpratali do niektorej z iných dimenzií. A bolo po zábave"

Larek sa opäť vzdialil ,pretože všetko podstatné aby mohol rozprávať nový príbeh už počul. Pri predstave ,že by niekto premenil jeho Skalku na hromadu dosák sa tak roztriasol ,že upokojenie mu priniesol až dotyk ruky s pevným drevom pultu. Ten podnik jednoducho miloval. Postavil ho, dal mu meno a miloval ho. Skalka mala svoj názov podľa veľkej guľatej skaly ,o ktorú sa hostinec opieral. Ta skala ležala pri ceste od nepamäti a raz keď bol Larek mladší sa na toto miesto zatúlal a ono ho očarilo natoľko, že sa rozhodol vrátiť sa sem a splniť si svoj životný sen. Mať vlastný hostinec. Dvojposchodová budova opretá o veľkú guľatú skalu pôsobila už na prvý pohľad značne netradične a preto sa v nej začali schádzať netradiční hostia - mágovia.

Larek sa opäť nechával unášať spomienkami na dávne začiatky a prvých zákazníkov, keď zrazu ktosi otvoril dvere. Je treba povedať ,že výraz "otvoril dvere" je v tomto prípade skôr len obrazne myslený ,a hodil by sa výraz "kopol do dverí ,tak ako len vládal". Hluk ,ktorý dvere pri kontakte so stenou spôsobili ,utíšil celí hostinec a zákazníci sa zmenili na jeden veľký zvedavý dav. Na prahu dverí stála postava od hlavy až po päty zahalená v čiernom plášti, ktorý jej zlovestne povieval. Nebolo pochýb ,že ide o ďalšieho mága ,aj keď jeho zameranie bolo neisté. Tvár mal cudzinec úzku ,chudú a strašne vážnu. Jeho pohľad všetkým naznačoval ,že do miestnosti vstupuje niekto, koho príchod nesmie byt prehliadnutý. Pár sekúnd sa nedialo nič a vyzeralo to ,že cudzinec si ticho ,ktoré spôsobil vychutnáva. Potom sa pohol a vykročil smerom dnu. V rovnakom časovom okamžiku však zadul silnejší vietor a pribuchol dvere s takou silou ,že po ceste zobral aj čierneho mága. Po cudzincovi neostala v hostinci ani stopa. Všetci si ale boli vedomí toho ,že druhé dejstvo ešte príde a tak len upili zo svojich pohárov a ďalej očakávali ,čo sa bude diať. Dvere sa napokon otvorili znova. Na prahu stal ten istý mág s rozbitým nosom a mierne neistejším postojom. Opäť urobil niekoľko krokov dovnútra ,ostro pritom pozorujúc dvere a hlasom neurotika na vrchole záchvatu zakričal :"Kto to bol? Kto pribuchol tie dvere?" Pár sekúnd sa nikto neozýval. Dav sedel ticho ako pena a s výrazom nestranného diváka pozoroval divadlo. Potom sa však ozval anonymný hlas :"Prievan".

Bol to taký typ hlasu ,ktorý objavuje už v priemerne väčších davoch. Vždy nejaký podobný hlas ,ktorý napríklad ráno ,keď sú vojaci nastúpení pred bojom vykrikuje frázy typu :"Všetci tu zomrieme," alebo :"Počul som ,že v noci im prišli posily," a podobne. Jednoducho škodoradostný anonymný hlas.

"Prievan? To som si mohol myslieť. A kde je ten podliak teraz?" zakričal čiernoplášť.

"Odišiel oknom," odpovedal anonym.

Cudzinec začal pokyvovať hlavou, ako keby si práve spomenul a všetko pochopil :"To som si mohol myslieť. Zbabelec jeden. Prievan ... Prievan. Čo je to vlastne za meno? To bude nejaký druid ,že? Tí dnešný druidi ... už nie sú ako za mojich mladých čias. Vtedy si ticho orali svoje polia a nezatvárali dvere druhým ľuďom pred nosom."

Dav ostával stále tichý a dokonca ani anonym nemal potrebu komentovať poľnohospodársky charakter druidov. Cudzinec sa rozhliadol aby našiel voľný stôl a tej situácie sa hneď chopil Larek a k jednému ho posadil. Ten mág sa predstavil ako Huske ,všeobecný špecialista ,čo medzi mágmi znamená asi to ,že skúša robiť všetko možné ,ale nič sa mu nedarí dobre. Nálada v miestnosti sa vrátila do normálu a postupom čašu sa okolo jeho stola začali objavovať ďalší mágovia a diskutovať s ním. Larek si už už myslel ,že akákoľvek pohroma je zažehnaná ,keď zrazu ani nie o pätnásť minút neskôr po Huskeho veľkolepom úvode začul vetu :"Chcete vidieť ako vykúzlim trola?"

Každý správny majiteľ pohostinstva si časom v hlave vybuduje mechanizmus ,ktorý zbiera a filtruje vety ,ktoré sa vznášajú miestnosťou a tvoria tak vravu v podniku. Medzi podstatné vety ,ktoré je nutné zachytiť patria napríklad :"Pitie pre všetkých," alebo :"Platím." Ak sa jedna špeciálne o hostinec, kde sa schádzajú umelci mágie ,musí byť zásoba týchto viet obohatená o frázy typu : " Stav sa ,že dokážem zväčšiť ten pohár sto krát," alebo : " Pozri ... viem chrliť oheň," či :" Uvidíš ako vykúzlim tú príšeru." Presne tento mechanizmus sa Larekovi spustil v hlave ,keď medzi ostatnými vetami našiel tú nebezpečnú a začal ako šialený bit na poplach. Larek sa obzeral a zbadal ,že to hovoril akýsi mág ,oblečený v bielom plášti s veľkou pivovou škvrnou na hrudi, pri Huskeho stole. Rozbehol sa tým smerom ,ale skôr než stihol urobiť pár krokov ,mág začal zaklínať a všetkým prítomným bolo jasné ,že prerušiť by ho znamenalo niesť riziko nedopovedaného kúzla. A ten by mohol byt ešte katastrofálnejší ako samotné kúzlo.

A tak sa stalo ,že zrazu po obvyklom svetelnom efekte ,ktorý dodáva každému kúzlu ten správny nádych bolo ,počuť lomoz a uprostred miestnosti na jednom rozmliaždenom stole zrazu stála veľká zelená príšera. Trol mal jednu ruku predpaženú ako keby v nej niečo držal a druhú dvihnutú nad hlavou a zvieral v nej kameň. Práve sa asi snažil usmrtiť svoje budúce jedlo ,ktoré však pravdepodobne celé šťastné ostalo na pôvodnom mieste. Náhla zmena prostredia vyvolala v tejto bytosti pocity plné otáznikov ,ktoré sa mu všetky zračili v tvári. Trolovia sú totiž ako jediná rasa obdarená špeciálnymi mimickými svalmi ,ktoré dakážu vyjadrovať niekoľko pocitov ,či dokonca aj viet naraz. Tvar tohto trola v sebe ukrývala tieto otázky : Čo sa stalo? Kde to som? Kde je moje mäso? Čo budem teraz jest? Kedy som mal naposledy ľudské mäso? Pravé tá posledná otázka začala robiť všetkým , ktorí ovládali čítanie trolej mimiky značné vrásky ,ale to už biely mág opäť zaklínal.

"Heeeeeeeej," zareval ten trol ,čím vyčerpal jednu štvrtinu svojej slovnej zásoby a zmizol v druhom ostrom svetle.

"Pche! To dokáže každý amatér," povedal Huske a na chvíľu sa zamyslel. Larek až teraz pochopil o čo tu ide. Klasický problém čarodejníckej komunity je jej nepríjemný stret so súperivým mužským egom. Kombináciou týchto dvoch zložiek vzniká veľmi nebezpečná, priam výbušná zmes ,ktorá sa väčšinou premení na preteky v tom ,kto dokáže väčšie kúzlo.

"Taký trol to nie je nič komplikované," pokračoval Huske ,keď sa prebral zo zamyslenia ako keby si na niečo spomenul :"Ja nechám zmiznúť celý tento hostinec."

To už ale bolo na Lareka príliš. Kúzlo miznutia bolo zo všetkých kúziel najnebezpečnejšie. Stačila len malá chybička ,zlý pohyb ruky ,preskočenie hlasu a dotyčný predmet skončil o niekoľko dimenzií inde než mág pôvodne zamýšľal. V ktorej dimenzii ,to sa už však nedá zistiť ,a spätný prenos je potom už nemožný.

"Nie. To nemôžete. Ja protestujem. Budem sa sťažovať," začal Larek ,avšak Huske ho hneď upokojoval a presviedčal. Zatiaľ ten druhy mág, presvedčený o tom ,že kolegovi sa kúzlo nepodarí organizoval vyprázdňovanie hostinca. Hostia rýchlo dopili svoje poháre mysliac si, že už ich nikdy neuvidia a začali sa zhromažďovať pred hostincom celý nadšení z prichádzajúceho divadla.

"Nemusíte mať žiadne obavy. Je to len taký malý trik," presviedčal Huske a začal vyratúvať Larekovi všetky predmety ,ktoré kedy nechal zmiznúť. Jemu však problém dvojposchodovej budovy vôbec nepripadal ako malý a viac než veci , ktoré nechal Huske zmiznúť ho zaujímali tie ,ktoré sa mu podarilo pričarovať naspäť. Huske bol však neoblomný. Keď však ako posledný opúšťal hostinec ,ešte sa vo dverách otočil a Larekovy ,ktorý sa rozhodol ostať vo vnútri ,nech sa deje čo sa deje ,s povzbudzujúcim úsmevom na tvári zaželal :"Zlom vez." Larek premýšľal, že by vedel o dvoch , ktoré by zlomil aby tomu jednému nebolo smutno.

Dav vonku bol už netrpezlivý a prichádzajúceho Huskeho dokonca privítal mierny potlesk. Ten si nechal na vystúpení záležať a s dôležitým výrazom v tvári si prezeral všetky vrecká vo svojom plášti ,ako keby niečo hľadal. Keď už mal pocit ,že sa obecenstvo nudí, začal zaklínať. Zatiaľ vo vnútri Larek ,s tvárou celkom bledou sa kŕčovite držal svojho pultu a mal pocit ,že hľadí do úst samotnej smrti.

Zvonku sa ozýval Huskeho hlas :"Lastara entire gur se." Chvíľu bolo ticho a opäť ďalšia pasáž. Toto sa opakovalo deväťkrát a potom nastalo ticho a tma. Larek zavrel oči a ešte pevnejšie zovrel pult. Dúfal ,že keď ich opäť otvorí tak to čo uvidí ,nebude peklo. Keď sa konečne pre tento odvážny čin rozhodol ,zistil ,že stále sedí za pultom a pravdepodobne je aj živý. Hostinec vyzeral rovnako ako predtým ,len namiesto slnečných lúčov prenikalo dnu iba červenkasté svetlo. Všetko sa ináč zdalo byť v poriadku. Opustil svoje bezpečné pultové miesto a roztrasenými nohami sa vydal k oknu. Za ním videl ešte trochu zeme ,ktorá končila asi desať metrov od hostinca. Ten sa teraz vznášal v ružovkastej hmle na malom ostrovčeku zeme. Na kraji tejto malej planéty spozoroval skupinku mágov ako všetci hľadia cez okraj ich nového sveta.

Huske si so záujmom prezeral vec ,ktorú držal v rukách. Bola to doska ,ktorá mala v štyroch rohoch dierky. Z každej z dierok trčal malý červík.

"Zaujímavé," snažil sa tváriť suverénne aj keď mal pocit ,že strach mu zoviera žalúdok tak ,že už nikdy nebude schopný prijímať tuhú potravu. "Veľmi zaujímavé. To bude asi nejaký špeciálny úkaz tejto dimenzie. Nejaký druh termitových červíkov." Jeho okolie ostávalo tiché. Ich stav sa dal zhrnúť do jedného slova ,ktorým je šok. Ty šťastnejší mali už niekoľko pohárikov v sebe a neboli si takí istí ,či to čo vidia ,je naozaj skutočné. Ten zvyšok však bol až nepríjemne triezvy. Podobné prípady ,kedy mág preniesol spolu s predmetom aj seba ,sa už stali mnohokrát. Znepokojujúcim faktom pre všetkých bolo ,že žiadneho takého mága už potom nikto nikdy nevidel.

"Asi to bol len zlý pohyb rukou," viedol ďalej svoj monológ. "Možno som to mal urobiť takto," a skúšal si rôzne až akrobatické polohy rúk a popritom sa snažil vymyslieť čo ďalej.

"Za toto zaplatíš!" ozval sa zrazu hlas niekde veľmi blízko neho. Poobzeral sa ,ale nikde nikoho nevidel ,keď zrazu ucítil silnú bolesť palcov na pravej nohe. Sklopil zrak a zbadal ,že pred ním stojí trpasličí mág s brutálnou červenou tvárou a svojou nohou drví jeho vlastnú.

"Možno ti nedosiahnem na krk ,ale to nevadí. Najprv ti zlomím nohy a tak sa prepracuje k tomu zvyšku," vysvetľoval trpasličí mág.

"Len pokoj kolega. Všetko mám pod kontrolou," snažil sa Huske ,ale všimol si ,že aj ostatní mágovia sa začínajú preberať z ohromenia ,a na neho sa upiera čím ďalej tým viac zlostných pohľadov.

"Do útoku!" zakričal trpasličí mág a hodil sa Huskemu okolo kolien. Ten však stačil uskočiť, predrať sa cez zvyšných mágov a šprintom zamieriť k hostincu. V dverách stál Larek so založenými rukami a znechuteným výrazom na tvári. Huske okolo neho preletel a dobehol až k pultu ,na ktorý vyskočil. Za ním sa dnu nahrnula banda pološialených farebných plášťov. Všetko nasvedčovalo tomu ,že bude tiecť krv.

"Mám svoje pravá ,ktoré nesmú byť obmedzované," vysvetľoval Huske. Stál na pulte ,ktorý bol obkolesený mágmi a vidličkou odháňal tých ,ktorí sa pokúsili dostať bližšie. Zatiaľ vodca celej popravy ,trpasličí mág ,si z rohu miestnosti tlačil k pultu veľkú stoličku ako nejaký ohromný dobývací stroj. Keď už bol takmer pri pulte a začal na tú stoličku liezť ,nevšímajúc si toho ,že ho Huske pichá vidličkou do chrbta ,zakročil Larek.

"Tak dosť. Toto je môj hostinec a ja tu nedovolím žiadne popravy ,aj keď by sa mi možno hodili. Okamžite prestaňte s tým nezmyselným súbojom a začnite rozmýšľať ,ako sa odtiaľto dostaneme."

"Nepleť sa mi do cesty ,lebo ťa zničím strašným bleskom," vyskočil na neho akýsi mág, ktorému sa však do cesty plietol vlastný jazyk. Hneď na to začal čosi bľabotať a rozsypávať nejaký prášok. Všetci sa prikrčili očakávajúc kúzlo nepredvídateľných rozmerov ,ktoré dokáže vypustiť len mág opojený alkoholom. Nič sa však nedialo. Larek si prezrel strop ,ale ten vyzeral celkom mierumilovne a nebolo na ňom ani náznaku po nejakom blesku.

"To bude jedna z tých dimenzii ,kde nefunguje mágia. Sme stratený. Všetci tu zomrieme." ozval sa z davu anonymný hlas.

"Len pokoj. Ako som povedal ,nikto tu nezomrie," ujal sa opäť velenia Larek. "Teraz ,keď vieme ,že nám nepomôžu ani vaše kúzla ,musíme vymyslieť iný spôsob ako sa odtiaľ dostať. Takže ,sú nejaké nápady?"

A tak zatiaľ ,čo dvaja mágovia držali trpasličieho mága ,ktorý sa ešte stále tak zaujímal o Huskeho nohy ,zvyšok tej nešťastnej spoločnosti rozmýšľal nad riešením. Najprv bolo nápadov malo ,ale časom sa fantázia prítomných rozbehla naplno a čoskoro to v hostinci len tak vrelo. Navzájom sa prekrikovali a argumentovali a Larek len rezignovane hľadel na tu farebnú masu a upokojoval sa mechanickým čistením pohárov. Nápady boli naozaj pestré. Na jednej strane spektra boli myšlienky typu :"Čo tak si zaspievať?" zatiaľ čo na druhej sa našli aj :"Musíme niekoho obetovať!" Aj napriek tomu ,že Huske tvrdil ,že je príliš vychudnutý a v mladosti prekonal osýpky tak bol jednoznačne favoritom na miesto tejto obete. Nápady sa však stále množili a zdalo sa ,že nemajú konca kraja ,a že nikdy nedôjde k dohode. Asi by k nej naozaj ani nikdy nedošlo ,ale stala sa iná vec. Zrazu začal ktosi kričať. Bol to jeden z mladších mágov v modrom plášti. Držal sa za hlavu, pozeral jedným smerom a kričal ako keby to mal byť jeho posledný výkrik pred smrťou. Najprv si všetci mysleli ,že mladíkovi jednoducho doslúžili nervy ,a že to bude chcieť úder tupým predmetom po hlave ,aby kolieska zapadli naspäť na svoje miesta ,ale keď sa pozreli smerom ,ktorým hľadel spustili rovnako desivý krik. Kričal dokonca aj Larek ,až to v hostinci vyzeralo ,že ide o bleskový nácvik zachrípnutého speváckeho zboru na operné predstavenie. To ,čo ich tak veľmi rozrušilo ,bolo oko. Oko za oknom ,a je nutné dodať ,že okno bolo len o trošku väčšie ako to oko.

Ťažko opísať pocity ,keď sa na vás pozerá také oko. V prvom rade máte silný pocit ,že vás niekto sleduje. Ďalej vás určite zaujíma ,aké asi telo patrí k tomu oku. Už len základné znalosti biológie vám našepkávajú ,že k tak veľkému oku musia patriť značne veľké zuby. O zvyšku tela biológia mlčí ,ale úplne perfektne ju zastúpi vaša fantázia. Keď sa to tak celé zhrnie ,dá sa povedať ,že také oko vo vás vyvoláva pocity natoľko nepríjemné ,že máte chuť kričať. A kričíte ,až kým vám vystačia hlasivky.

Aj Larek ,Huske a zvyšní mágovia kričali tak dlho ako sa dalo. Postupne im však odchádzal hlas ,dych alebo vedomie a tak hostinec nakoniec stíchol. Všetci však ostali stáť ako hypnotizovaní. Ako keby sa báli pohnúť ,aby to oko niečím nevyprovokovali. Kto vie čoho je také oko schopné? Potom oko žmurklo a v hostinci sa ozvala ďalšia vlna výkrikov. Tá druhá už bola o dosť slabšia než prvá ,ale dá sa povedať ,že niektorí jedinci si aj v tomto prípade dali záležať. Nakoniec to asi oko prestalo baviť a pohlo sa smerom hore ,až úplne zmizlo. Za oknom sa ešte chvíľu niečo hýbalo a potom už bolo vidieť iba ružovkastú hmlu.

Ako prvý sa prebral Larek :"Čo to preboha bolo?"

"Určíte je to hladné!" ozval sa anonymný hlas

"Uaaaaaaaaaaaah!" opäť zareval jeden mág.

"Niekto to musí ísť preskúmať," konštatoval Larek a chytil za golier Huskeho.

Ten sa však vzpieral :"Nie ,ja nechcem zomrieť ,som ešte príliš mladý ,krásny a talentovaný."

"Tak fajn. Ja ťa pustím a pustíme aj jeho," povedal Larek a ukázal na trpasličieho mága ,ktorý sa stále zmietal v kresle. Aj napriek tomu ,že ešte pred chvíľou bol aj on ochromený strachom, zdalo sa ,že si našiel nový dôvod preto ,aby sa bližšie zoznámil s Huskeho nohami.

"Nie!" zbadal nové nebezpečenstvo Huske. "Držte ten balvan odo mňa ďalej!" Náhle rezignovane sklopil hlavu :"Tak dobre. Pôjdem."

Larek ho pustil a on opatrne vykročil k dverám. Snažil sa našľapovať veľmi ticho a neustále sledoval všetky okná ,či sa v nich neobjaví strašné hrdlo ,veľké ako jaskyňa ,ktoré ho bude chcieť zhltnúť. Žiadne hrdlo však na obzore nebolo. Tak došiel až k dverám a začal ich otvárať. Zo svojich miest ,bezpečne ukrytí za prevrátenými stolmi a stoličkami ho pozorovali ostatní. Huske vystrčil hlavu z dverí a hneď ju stiahol späť. Všetci pri tom prudkom pohybe zatajili dych a ešte viac sa prikrčili. Bol to však len test ,ktorý mal overiť ,či niečo nečíha na prvú vec ,ktorá sa vystrčí z dverí. Huske teda vystrčil hlavu druhýkrát a poobzeral sa. Nikde nič. Všade navôkol len ružovkastá hmla. Až si zrazu pripadal ako plavec v jahodovom mlieku. Vyšiel pred dvere a snažil sa niečo spozorovať ,ale nič nebolo vidieť.

Keď tým vnútri oznámil ,že nič nebezpečného nevidí ,začali sa aj oni hýbať smerom k dverám. Nakoniec vo vnútri ostal len trpasličí mág a jeho dvaja väznitelia. Je nutné povedať, že húževnatosť trpaslíkov je priam legendárna. Larek skontroloval sám ,že vonku už naozaj nič nie je ,a to na žiadnej strane hostinca a už už sa chcel vrátiť dovnútra ,keď zrazu zacítil silný poryv vetra ,ktorý rozvíril hmlu. A na trávnik pred dvere Skalky zosadol drak.

Príchod draka je udalosť ,ktorá sa nedá len tak voľným okom prehliadnuť. Ak by aj dotyčná osoba mala zrakový problém tak veľkých rozmerov ,určite si všimne vzdušné víry a hrmot ,s ktorým dosadá na zem. Aj v tomto prípade príchod tohto hosťa zaregistrovali všetci. Na taký príchod sa dá reagovať rôzne. Môže sa kričať ,bežať smerom od draka ,bežať smerom k drakovi ,upadnúť do bezvedomia ,tasiť nejakú zbraň alebo jednoducho len stŕpnuto ostať stáť. Niektoré z týchto možností sa dajú aj kombinovať. Zákazníci Skalky však v tomto prípade nemali pestrú fantáziu a všetci do jedného ostali ticho stáť ako prikovaní. Pre spresnenie sa musí dodať ,že jeden z mágov aj omdlel ,ale jeho strach bol natoľko veľký ,že aj napriek tomu ostal stuhnuto stáť.

Drak ,ktorý si ich zatiaľ so záujmom prezeral bol väčší než samotná Skalka. Bol pokrytí červenými šupinami a mal dve krídla a štyri laby. Teda taký klasický drak. Žiadne zuby ani oheň nebolo zatiaľ vidno ,ale bolo jasné ,že oko ktoré pred nedávnom tak drzo pozeralo cez okno ,bolo jeho. Drak chvíľu pokyvoval hlavou zo strany na stranu až sa napokon usmial a povedal :"Ahoj deti!"

Prvý ,kto sa prebral z ochromenia a uvedomil si ,že možno ešte nezomrie bol Larek:"A..a..ahoj. My ti nechceme ublížiť," povedal a aby dokázal svoje slova zodvihol ruku na znak ,že v nej nemá žiadnu zbraň.

"Fajn," povedal drak a ďalej sa usmieval.

"Ale keby si sa pokúšal ublížiť ty nám ,tak možno by sme sa museli brániť," snažil sa Larek získať prevahu aspoň tým ,že používal pri komunikácii viac slov. Bola to taktika slovného boja ,ktorú práve v tom momente vymyslel.

Drak sa len stále usmieval :"Nechcem vám ublížiť."

"A čo teda od nás chceš?" ozval sa tentokrát Huske. Hlas mu niekoľkokrát preskočil aj keď išlo len o pár slov.

"Poďakovať sa vám," povedal drak.

"Nám?" spýtal sa Larek.

"Vám," povedal drak.

"A prečo?" nechápal Larek.

"Lebo ste mi vrátili to ,čo som dávno stratil," odpovedal drak.

Larek sa chvíľu nechápavo obzeral a potom mu všetko došlo. Ostatným to došlo ,až keď drak pohol svoje veľké telo a oboma prednými tlapami objal veľkú okrúhlu skalu ,po ktorej dostala Skalka meno. Zrazu tá skala všetkým tak strašne pripomínala veľké vajce.

"Môj maličký. Ani nevieš ako si mi chýbal," skôr než stihol niekto niečo urobiť uchopil drak vajce do predných tláp a ľahko ho zodvihol do výšky hlavy. Skalka ,pre ktorú bol kameň až doteraz jedným z hlavných statických oporných bodov sa zakývala ale zostala stáť. Zdalo sa, že v tomto stave už zotrvá aj naďalej. Zvnútra sa ozval vystrašený rev troch mágov. Drak sa zatiaľ pohrával s vajcom. Niečo mu dohováral, šúchal ho labami a chvíľami načúval zvukom, ktoré prichádzali zvnútra. Čo si Larek spomínal ,tak nikdy žiadne zvuky z tej skaly neprichádzali ,ale teraz už bol schopný uveriť všetkému. Vyzeralo to ,že drak sa chystá k odchodu. Vajce uchopil pevne medzi predné laby a roztiahol krídla.

"Počkaj!" zakričal ktosi a všetky pohľady sa otočili smerom k tomu hlasu. Huske ,ktorý si uvedomil ,že zakričal on ,trochu znervóznel pod takým náhlym množstvom pohľadov. Drak naozaj prestal uprostred vzlietania a stočil svoju veľkú hlavu až priamo k Huskemu ,ktorý na takú krátku vzdialenosť postrehol ,že drak by ho mohol pokojne vdýchnuť jednou nosnou dierkou ,ak by si nedával pozor. Chvíľu sa nedialo nič ,pretože drak sa pravdepodobne nikde neponáhľal a Huske opäť stuhol strachom.

Nakoniec sa mu predsa len rozviazal jazyk: "Ch...chcel som sa len spýtať ,či by si nám nemohol pomôcť," a sa pustil do krátkeho vysvetľovania toho ,čo sa stalo a nezabudol pri tom spomenúť zlú hviezdnu konštaláciu a neskutočnú smolu ,ktorá ich do tejto situácie dostala.

"...a tak som si povedal ,či by si nás nejako nevedel dostať späť?" dokončil svoje rozprávanie. Drak mlčal a pozoroval svojimy jeho veľkými očami počas celej doby ako rozprával. Huske začal byť nervózny ešte viac ako doteraz. Nevedel ,čo drakova nehybná tvár a mlčanlivosť znamenala. Vtom sa však obrovské ústa otvoril a odhalili radu zubov veľkostne porovnateľných s postavou dospelej osoby.

"Dobre," povedal drak a zápach síry ,ktorý ovanul Huskeho ,mu zapríčinil slzenie ,ktoré trvalo ešte niekoľko hodín. "Pomôžem vám. Pošlem vás naspäť ,odkiaľ ste prišli aj s celou touto hrudou hliny. Aj tak už tu okolo pláva dostatok iného smetia."

Príprava na spätný prenos bola rýchlo hotová. Všetci sa zhromaždili vo vnútri a skrytí pod stolmi a stoličkami očakávali ,čo sa bude diať. Keď sa trpasličí mág dozvedel ,že pôjdu domov ,trochu jeho bojovná nálada opadla a mohli ho pustiť ,ale chvíľami ešte pokukoval po Huskeho kolenách a mimovoľne zatínal päste. A potom to prišlo. Vlastne sa nič tak veľké nedialo. Bolo to po prvýkrát ,čo niekto z prítomných počul zaklínať draka a dalo by sa povedať ,že to nebolo nič mimoriadne. Draci totiž pri zaklínaní mlčia. Žiaden z drakov zatiaľ nebol ochotný pristúpiť na pitvu ,ktorá by odhalila tajomstvo tichého zaklínania a tak toto tajomstvo zatiaľ ostáva skryté.

Keď Lareka po druhýkrát obostrela temnota ,privrel znova oči a snažil sa očakávať všetko možné ,aby potom nebol prekvapený až to príde. V skutočnosti však vedel ,že ak sa teraz nevráti domov ,tak už nikdy. Prvé čo ucítil bolo teplo na tvári. Predstavoval si obrovské ústa nejakého démona ,ako sa otvárajú niekoľko centimetrov od jeho tváre a on na neho dýcha svoj odpudivý pach. Žiaden zápach však necítil a tak nabral všetku odvahu čo mal a otvoril jedno oko. Zaslepilo ho prudké svetlo ,ale zakryl si oči rukou a keď sa zorientoval zistil ,že to čo ho hreje je obedňajšie slnko ,ktoré dnu prenikalo chýbajúcou stenou po skale. Všade navôkol vstávali mágovia a nedôverčivo si prezerali okolitý svet. Postupne všetci zisťovali ,že sa naozaj ocitli doma a miestnosťou sa niesli radostne výkriky. Niektorí vybiehali von a za hranicou kruhu zeme ,ktorá cestovala spolu s nimi ,bozkávali trávu.

Ten deň zažila Skalka jednu z najväčších osláv v jej histórii. Vypili sa prakticky celé zásoby, ktoré Larek mal a spievalo sa až do nesledujúceho rána. Do značnej miery ,dĺžku osláv zavinil fakt ,že Skalka teraz nemala jednu stenu ,a preto bolo len veľmi ťažké vyhodiť hostí po záverečnej a zavrieť za nimi dvere. Na ďalší deň ,keď už prvý mágovia začínali opúšťať toto miesto dobrodružstva zistil Larek nepríjemný fakt. Drak síce vrátil kus zeme aj s hostincom presne na svoje miesto ,ale otočený ,tak že cesta ,ktorá viedla pôvodne predo dverami hostinca bola teraz za ním. Vlastne pred dverami cesta bola ,ale len ten kúsok ,ktorý celý čas cestoval s hostincom. Ako tak Larek stál a krútil hlavou pri pomyslení ako sa s týmto problémom porátať ,pristúpil k nemu Huske a s úsmevom neviniatka mu povedal :"Vieš ... naše spoločné skúsenosti s mojou mágiou nie sú zatiaľ dobré ,ale v kúzlach otáčania predmetov som značne lepší ako v teleportovacích kúzlach. Mam ti to otočiť?"

"Len to skús a ja otočím čímsi iným," odpovedal Larek s úsmevom ,ktorý sa dá považovať za prejav nepríčetnosti a pozoroval pritom uprene Huskeho krk.

Huske sa o to radšej nikdy nepokúsil.