Konkláve

PNP
Filmová história scifi
„Je to porušenie nariadení!“ protestoval veliteľ, „Za toto bude vojenský súd!“
„Nech,“ rezignovane odvetil hnedovlasýEdwin a zreničky v hnedých očiach sa mu zúžili napätím, „ak to prežijem, budem sa rád obhajovať. Ak nie, vyhláste ma za zradcu in memoriam!“
Posledné slová už kričal.
Viedli ho dva mraky, lepšie sa to popísať nedalo. Fialové bytosti bez očí, úst, čohokoľvek ľudského. Napriek tomu ho držali pevne v akýchsi panôžkach. Občas medzi nimi preletel iskrivý výboj, ktorý ho obratne minul.
Komunikovali.
Väznicu nechali ďaleko za sebou, na konci labyrintu chodieb vošli do veľkej miestnosti. Údivom mu padla sánka.
Boli ich tam tisíce. Jeden ako druhý. Mal toľko otázok. A čoskoro sa mal dočkať odpovedí.
„Čo chcete odo mňa?“ spýtal sa k zhromaždeniu.
Jeden z mrakov k nemu zostúpil a natiahol panôžku. Srdce sa mu zachvelo strachom a padlo do nohavíc. Vedel, čo bude nasledovať.
Telom mu prenikol výboj a on skrivil tvár v bolestivej grimase. Bezvládne spadol na zem a prerývane dýchal.
„Prečo?!“
Druhý výboj a rovnaký následok. Svaly sa mu mykali v kŕčoch a on sa snažil bolestivé spomienky rýchlo potlačiť. A keď očakával tretí, na niečo si spomenul. Váhavo sa zdvihol zo zeme a kývol hlavou.
*Vy...nás....ču...te?* svaly sa mu zúrivo mykali a od bolesti si skoro zodrel sklovinu, ako škrípal zubami, ale bol si istý. Niečo mu chceli povedať.
„Počujem...“ šepol s vypätím všetkých síl.
Z vyslanca plynnej rasy vyšľahlo niekoľko výbojov a rozleteli naokolo. Nálada v sieni sa razom zmenila a vyzeralo to, ako keby sa ocitol priamo v búrkovej oblačnosti. Blesky lietali sem a tam, mimozemšťania sa zjavne snažili nový poznatok spracovať. Vzduch sa naplnil pachom ozónu.
Privrel oči a sústredil sa. A ono to zrazu išlo. Znelo to ako šepot, ako zrnenie v televízore.
*Konečne sme niekoho našli,* odvetil mrak *niekoho, kto s nami dokáže komunikovať.*
„Prečo tie blesky?“
Ak by sa plynný mimozemšťan vedel smiať, práve by tak zrejme učinil.
*Vaša forma komunikácie je nami vnímateľná, ale nereprodukovateľná. Veľmi slabo vás počujeme*
Teraz sa zasmial on.
„Ako fungujete?“
*Je to jednoduché,* vyslanec mimozemšťanov naďalej elektrizoval jeho telo a Edwinsi so strachom uvedomil, že mu srdce vynechalo dva údery. Rozmýšľal, či takto umreli aj tí pred ním. *Naše telá obaľuje membrána z ionizovaného plynu. Naše orgány dokážu vytvoriť výboj, ktorý naše dráhy vedomia od povrchu tela prenesú do nášho centra vedomia.*
„Nedokážem sa s vami dlho rozprávať, hoci mám tak veľa otázok,“ jeho pery s námahou formovali slová, „čoskoro mi vynechá srdce.“
*Srdce,* mrak pováľal slová vo výboji a rozžiaril sa silnejšie. *nech je to čokoľvek, vydržíš.*
„Ako máte takú istotu?“
*Pozeraj sa!*
Elektrina zasiahla jeho hlavu a on zakvílil. Sledoval každého z piatich nešťastníkov pred sebou, ktorý sa zmietal ako v epileptickom záchvate a nakoniec padol na zem. Mŕtvy.
*Ste vynaliezavá rasa, ale tak zaostalá. Nechápete, čo je zjavné.*
„Čo?“ slzy mu tiekli po lícach.
*Pozri si ich ešte raz!*
To, čo by na zemi bez problémov klasifikovali ako mučenie zakázané listinami na ochranu práv, tu fungovalo ako základný prostriedok výmeny informácii. Kódovaný signál. To má byť ono?
Ohúrene sledoval, ako mu z nosa vychádza tenký výboj a váhavo sa vetví v hustej atmosfére. Plynný tvor láskavo po chvíľke vyslal mocnejší blesk, ktorý sa s ním spojil a zasmial sa.
*Ako mláďatá! Máte sa ešte veľa čo učiť. Avšak máš dar*
Ležal na zemi a znovu sa sústredil. Kým jeho výboj bol tenučký a vyzeral, ako popraskané cievky na koži, odpovede mrakov sa kľukatili a ako presne určený vzorec sa dostávali do mozgu. Bolesť už dávno prestal vnímať.
*Si prvý z mystikov rasy s pevnými výrastkami a zvláštnymi otvormi v hornej časti tela. Prvý z Detí spoza horizontu.*
„Pretože mám dar komunikácie?“
Mrak ho ešte raz vľúdne zelektrizoval.
*Nie, dar trpezlivosti.*

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Culter
Text je pre mňa až príliš vytrhnutý z niečoho väčšieho. Otvára viac tém ako vysvetľuje. Tá väznica na začiatku ma zmiatla, kľudne si mohol začať šiestym riadkom a na dej by to nemalo žiadny dopad. Tou smrťou sa to ešte viac zamotalo, lebo hoci s nimi Ed dokáže komunikovať ako duša naveky, vyzerá, že ho zabili, len aby si pokecali...? Na druhej strane, celkom ma to zaujalo, bolo by zaujímavé dozvedieť sa, o čo tu vlastne go...
20.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Áno, bol to môj pokus načrtnúť niečo, čo nosím v hlave už dlhšiu dobu, a rád by som to rozviedol aj do širšej podoby. Hlavné bolo načrtnúť plynné bytosti a to, že s nami komunikujú cez niečo, čo nám v podstate spôsobuje bolesť. Súhlasím, mať viac času, bolo by to prečesané podrobnejšie. Ďakujem za hodnotenie :-)
20.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Btw, súhlasím, s tým šiestym riadkom :-)
20.11.2014
mayo
aha, no mne sa zdalo ze "padol na zem. Mŕtvy." patri k tym vojakom pred nim :)
21.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Áno, vidím to tam, ďakujem za upozornenie :-)
21.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Presnejšie, tí vojaci boli mŕtvi, on to len videl :-)
21.11.2014
Nadalan
Mne sa páči tá pointa na konci :) Posledné tri vety.
21.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem, som rád, že ulahodila :-) V zásade som už dávnejšie rozmýšľal nad plne plynnými bytosťami a ako by mohli komunikovať a že je toho veľa, čo o ľuďoch ešte nevieme. A dať "mrakom" reč mi prišlo vrcholne trápne a obohraté.
21.11.2014
mayo
no, je to len logicke, ze mraky sa dorozumievaju elektrickymi vybojmi, ved tak je to aj u nas v prirode :)
21.11.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.