Noc hrôzy

Tento príbeh je o mladej žene menom Rose, ktorá žije v 19. storočí. Rozpráva o tom ako sa do nej zamiloval záhadný muž, ktorý jej zmenil celý jej život. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri je súčasťou väčšieho celku.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Noc hrôzy http://elvenstarart.com/Galleries/GalleryImages/Fantasy/EnchantedEvening.jpg
Ilustračné obrázky k spacenews - Noc hrôzy / Zdroj Disclaimer
Prebrala som sa v jaskynky a spoločnosť mi robil Matt. Otvoril oči a pozrel sa na mňa.
„Čo sa stalo?“ Opýtal sa ma a chytil sa za hlavu.
„Ja neviem, sme v zelenej hore a dosť ďaleko a vysoko od mesta.“ Povedala som. Postavili sme sa na okraj a výhľad to bol krásny ale my sme boli uväznení a nemali sme ani tušenie prečo.
„Kto by nás tu donesol za tak krátky čas?“ Rozmýšľal nahlas.
„Jedine kto by to dokázal je mutant. Niečo sa chystá a my sme asi kľuč k tomu aby sa im to podarilo.“ Povedala som. Sadol si na zem a oprel sa.
„Máš krásne šaty? Ukradli ťa z večierka?“ Povedal a usmial.
„Myslím že áno ale mam okno. A teba asi z postele keďže máš pyžamo.“ Povedala som a sadla som si k nemu.
„Mohla by si sa ku mne pritúliť, aby sme sa zohriali navzájom.“ Povedal.
„Teba neprejdu tie vtipy ani v extrémnych prípadoch?“
„Nevidela si filmy kde sa vyzlečú a potom...“
„Matt, prestaň ja sa zohrievať nemusím som už mŕtva. .“ Zastavila som ho on ma zobral do svojho naručia.
„Strávime tu asi dosť času Rose, čo keby si mi o sebe niečo povedala, nemali sme priestor na spoznanie sa trocha bližšie.“ Povedal a pozrel sa na mňa.
„Aby si pochopil ako sa to všetko začalo, musíme sa vrátiť do minulosti.“ Povedala som on ma pohladil po ramene.
„Tak poďme...“ Povedal.
Greenhills 1838/Londýn
Na charitatívnom večierku som spoznala Jamesa Caldwella, do ktorého som sa zamilovala na prvý pohľad. Ale ten večer som neočarila iba jeho ale ešte istého Grófa Williama Carriveou. Bol rovnako šarmantný a mužný ako James ale nemal v sebe tu iskru ako on. Od tej chvíle sa môj život zmenil a to veľmi rýchlo. Obaja mi dvorili a každý po svojom. James bol romanticky a nežný, William bol násilný a vyhrážal sa. Sledoval ma všade na večierkoch aj plesoch. James ma pozval na svoje sídlo a išla som tam zo svojou pestúnkou Edwin. Jeho rodina nás privítali veľmi pohostinné a dali nám najkrajšiu izbu v dome.
„Tak si to tu uži dráha moja.“ Povedala Edwina. James ma zobral na pobrežie, bol to výhľad na more a skalí. Potom sme išli do záhrady kde mali altánok ale začalo pršať tak sme sa tam ukryli pred dažďom.
„To je typické Anglicko, prší vždy vtedy keď je to najmenej vhodne.“ Povedal James. Bola som cela premočená a on tiež. Zrazu nastalo zvláštne ticho, pozrel sa na mňa a pomalí sa približoval k mojim perám. Moje srdce sa mi rozbúchalo a pobozkala som ho. Chytil ma oboma rukami za pas a pritiahol k sebe. Objal ma a bola som šťastná že sa to stalo a prelomilo tu vážnosť medzi nami.
Pribehla som k pestúnke a objala som ju od radosti.
„čo sa stalo?“ Opýtala sa ma.
„Som zamilovaná...“ Povedala som. Ona sa usmiala a znova k sebe pritisla. Víkend bol užasni a strávila som s Jamesom krásne chvíle plne lásky. Vrátila som sa domov a nemohla som prestať na neho myslieť. William sa nevzdal a mala som pocit že je všade tam kde aj ja. V Noci som sa prebúdzala na to že v mojej izbe niekto je. Keď som sa pozrela z balkóna pod nim stal on. Bola som vydesená ale jednej noci som sa nahnevala a išla som k nemu. Kým som tam však prišla, on tam už nestal. Stala som uprostred noci vonku kde ma objala zima.
„Hľadáte mňa?“ Ozval sa za mojim chrbtom hlas.
„Prečo ma prenasledujete?“ Povedala som a mala obrovsky strach. Jeho ruka pomaly vkĺzla do mojej.
„Užívali ste si to s Jamesom na jeho sídle. Dokonca vám dal aj prvý bozk.“
„Odkiaľ to všetko viete.“ Opýtala som sa a on sa postavil priamo predo mňa.
„Všetko som videl...Rozprával som sa s vašim otcom a jemu by neprekážalo keby sme sa vzali.“ Povedal a pohladil po tvári.
„Ja s tým nikdy nebudem súhlasiť.“ Povedala som a odtiahla som sa. Ona chytil za ruku a pritiahol si ma k seba a silno objal. Snažila som sa brániť ale on bol silnejší.
„Mali by si sa vrátiť do svojej izby, je nebezpečne aby ste boli vonku o takom to čase.“ Povedal a odišiel mihnutím oka . Na druhy deň ráno som pri raňajkách s otcom ani neprehovorila.
„Ty sa na mňa hneváš? Vyzeráš smutne.“
„Ako si mohol súhlasiť s tým aby si ma vzal William?“ Povedala som nahnevane.
„On je vhodný pre teba. Vlastný niekoľko fabrík a je finančne zabezpečení.“
„Takže ide iba o peniaze? To čo ja cítim nič neznamená?“
„Rose dôležitá je tvoja budúcnosť nie to čo cítiš teraz. Ak by si ťa chcel James vziať, tak by bol on ten prvý ktorý by ma žiadal o tvoju ruku.“ Povedal a mal pravdu. Odišla som od stola s plačom. Išla som do záhrady , kde som sa cítila najlepšie. Bola som obklopená červenými ružami ktoré som mala veľmi rada. Edwina večer ako vždy ma pripravovala na spánok.
„čo sa stane ak sa vídam za Williama? Čo so mnou bude?“ Opýtala som sa. Ona sa na mňa pozrela ustarosteným pohľadom.
„Ach dievčatko moje...Budeš musieť rýchlo dospieť. Čakajú ta povinnosti ktoré nie sú ľahké. Ja viem že tvoje srdce patri Jamesovi ale si prisľúbená inému a musíš to rešpektovať.“
„Ja to nechcem...Nemôžem sa vídať za Williama.“
„Ale ved až také zle to nie je. Je to silný muž a veľmi pekný.“ Povedala ale ja som si nevedela ani predstaviť, život s nim.
Zrazu všetko nabralo rýchli spad. James ma navštívil par dni po zasnúbení. Keď ma zbadal hneď ma objal.
„Nemôžeš to urobiť a opustiť ma, Milujem ťa tak veľmi že mi to trhá srdce. Moja najdrahšia.“ Povedal a pobozkal ma.
„Nemám na vyber láska...Aj keď moje srdce patri tebe, on bol ako prvý kto požiadal otca o moju ruku.“ Povedala som.
„Urobil som chybu že som to nebol ja...Dal som ta do rúk tomu netvorovi.“
„Nezabudnem na chvíle čo sme spolu strávili.“ Povedal a chcel ma objať ale dnu vošiel William.
„Ale pan Caldwell...Vy neviete že sa nepatri bozkávať už zasnúbenú ženu?“ Povedal mu. James sa nahneval. Ani neviem odkiaľ vybral drevený kôl a bodol ho priamo do srdca. Vykríkla som sa. William padol na zem.
„Ešte sme neskončili, prisahám že sa nedožiješ svadobnej noci.“ Povedal mu James a odišiel. Utekala som k Williamovi a vybrala som mu kôl z hrude. On ma chytil za ruky.
„Vy sa o mňa bojíte...To je prekvapujúce.“
„Bodol vás priamo do srdca a vy stále žijete. Čo sú to za kúzla. Kto ste?“ Opýtala som sa a odstúpila som od neho. On sa postavil a prišiel až ku mne. Oprel ma o stolík. Jeho košeľa bola cela od krvi a aj moje ruky. Sklonil sa a odhrnul mi vlasy z krku.
„Som upír láska...Ak nechceš prísť o všetkých ktorých máš rada, tak sa s lovcom už nestretneš.“ Zašepkal mi do ucha. Z oči mi padli slzy a on sa na mňa usmial. Keď odišiel , emócie ma úplne premohli, posadila som sa na dlážku a plakala som. Edwina ku mne pribehla a silno objala.
„Je to netvor Edwna...Vyhrážal sa mi že zabije teba a otca. Nesmiem sa s Jamesom už nikdy stretnúť.“
„Všetko bude v poriadku, neboj sa. Nič sa nestane. Upokojovala ma.
Večer Pred domom zastavil koč s koňmi. Dnu vošiel sam diabol.
„Prišiel som po Rose , pôjde ku mne na zámok.“ Zavelil. Otec sa postavil predo mňa a snažil sa ma brániť.
„No tak Albert to nemyslite vážne? Rose už patri mne.“
„Ešte nie. Až po svadbe...Mali by ste to rešpektovať.“ Povedal otec. Ale William sa zasmial , behom par sekúnd už ho držal za krk a dvihol do výšky. Kričala som aby ho pustil ale on ho aj tak dusil. Klaka som na kolena a prosila ho. Keď to videl tak to urobil. Otec lapal po dychu a ja som ho objala. William ma od neho ťahal preč. Silno som ho držala za ruku.
„Nechaj ju ty zviera! Skríkol otec. William sa nahneval rozbil toaletný stolík ktorý bol vedľa neho v salóniku. Znova sa rozbehol k otcovi a začal ho biť do tváre. Bol celý od krvi. Kričala som a snažila sa ho brániť, ale on ma stále odhodil. Nakoniec to ukončil ohavným spôsobom. Prebodol ho a
on padol na zem. Keď som chcela k nemu isť, on sa na mňa pozrel očami démona. Jeho zuby boli ostré a jeho ústa sa otvorili prisal sa na otcov krk. Ležala som na zemi a plakala. Keď ho pustil z môjho milovaného otca nezostalo skoro nič. Všade bola krv aj na mojich rukách. Plakala som nad jeho bezvládnom telom a prosila ho o odpustenie. Zobral ma za ruku a ťahal do koča. Pri dverách bola mŕtva Edwina a Tannie. Hodil ma dnu a zavelil aby sa koč pohol.
„Prečo? Ved som sa s Jamesom vôbec nestretla.“ Skríkla som na neho. Z vrecka vytiahol vreckovku a utieral si krv z ust.
„Rose, myslite si že som hlupák a neviem že aj tak ste chceli spolu utiecť?“ Vykríkol na mňa a ja som vôbec nerozumela o čom to hovori.
„Ja som nič také v plane nemala. Nikdy by som nezradila svojho otca.“ Povedala som.
Nemohla som sa na neho ani pozerať. Kone nás viezli cez lesnú cestu až k veľkej železnej bráne, ktorá sa otvorila a stal tam obrovsky temný zámok. Zastavili sme on ma zobral za ruku a vošli sme dnu. Na oknách boli ťažké červene zavesí, dráhy nábytok a veľa služobníctva. K nám prišiel jeho brat Victor, ktorý bol starší ako on a vyzeral byt nahnevaní.
„čo to znova robíš William?“ Opýtal sa ho. Ale on ho nepočúval a odviedol ma do jeho komnaty.
„Nepokúšajte sa utiecť, inač zomriete...Za branou je to nebezpečne.“ Varoval ma. Odišiel za svojim bratom a ja som ho nasledovala. Boli v knižnici a ja som stala pri dverách.
„Koľko obete?“
„Tri...“ Povedal a Victor mu dal facku až som sa vystrašila.
„Si blázon William...Ešte som ťa nevidel tak riskovať kvôli jednej žene.“ Povedal.
„Nie je to iba nejaká žena... Rose je iná ako tie ostatne.“
„Takže Rose...Myslíš si že ta bude milovať po tom co si zabil jej otca?“ Skríkol na neho.
„čoho sa tak bojíš Victor? Aj tak je to moja snúbenica.“ Povedal William.
„Spamätaj sa braček ona nie je Helen.“ Povedal a tentokrát sa nahneval on. Chytil brata za golier a buchol s nim o múr.
„Jej meno už nikdy nevyslov!“ Povedal a pustil ho.
„Prečo si ju nepremenil?“ Opýtal sa ho a nalial mu do pohára víno a podal mu.
„Chcem ju mať takto čistú...Chcem s nou splodiť potomka Carriveou.“ Keď som to počula, až sa mi podlomili kolena. Utekala som von zo zámku. Otvorila som bránu a napriek upozornenia som sa chcela dostať domov. Bola noc a spln, triasla som sa od strachu. Okolo mňa niečo stále lietalo a tie zvuky boli hrôzostrašne. Skryla som za strom a modlila som sa aby som prežila tu noc hrôzy.
„Rose!...“ Kričal na mňa William. Snažila som sa ani nedýchať.
„Ja počujem ako rýchlo ti bije srdce, viem že si tu. Vráťme sa skôr než sa niečo stane.“ Povedal a dotkol sa mojej ruky. Vyľakala som sa a odtrhla od neho. Utekala som preč do neznáma, potkla som sa a spadla, v tom ma niečo chytilo za šaty a zdvihlo do výšky. Zrazu nás to ťahalo späť na zem. Bol to netopier ale v ľudskej podobe čo ma vzal hore a dole stal William v podobe dvojmetrovej príšery s rohmi. Padla som dole a on netopierovi odtrhol hlavu. Bola to nekonečna noc boja o život. Chcela som utiecť aj jemu ale on ma chytil za nohu a zmenil sa späť na krásneho muža.
„Prosím nechajte ma.“ Povedala som zo slzami.
„Ja vám nechcem ublížiť...Dajte mi šancu dokázať vám ze to s vašim otcom ma veľmi mrzí. Bol som nahnevaní a vtedy neviem čo robím.“ Povedal. Podala som mu ruku a on ma zobral späť do zámku. Bola to irónia osudu ale on bol jediný kto mi zostal. Nevedela som mu odpustiť to ako mi ublížil, aj keď sa tak veľmi o to snažil.

Poppy Lee

Poppy Lee
Nepíšem profesionálne nie som ani žiadny úžasný spisovaťel ale ráda píšem svoje predstavy a tak vznikol jeden príbeh. Milujem upírov a všetko temné.

Diskusia

Kr4b
Začnem hneď prvým dialógom - podľa mňa pôsobí neprirodzene. Rose povie „Jedine kto by to dokázal je mutant. Niečo sa chystá a my sme asi kľuč k tomu aby sa im to podarilo.“ a Matt miesto toho, aby sa snažil zistiť viac, pretože Rose očividne vie viac než on, sa jej spýta na oblečenie. Wtf? Celá úvodná scénka je naviac príliš uponáhľaná a vyzerá to asi tak, že autorka načrtla príbehové línie a vhodila do nich čitateľa, akoby to bol hotový obraz. Postavy hneď od začiatku takto prichádzajú o hĺbku a je vidieť, že sa za tým všetkým skrýva autorka v rôznych maskách. Nepôsobia ako samostatné žijúce osobnosti. Okrem toho sú tu použité vyslovene divné slovné spojenia CITÁCIA: "sme v zelenej hore a dosť ďaleko a vysoko od mesta" (apod). V dialógu môžeš použiť akokoľvek čudné vety, ale nebolo by odveci pre začiatok trošku sledovať, ako rozprávajú ľudia okolo teba. No a.. bacha na gramatiku.
06.12.2014

Kr4b
Chce to viac premakať postavy, štylistiku, gramatiku a dej. Čítaj koľko vládzeš a ono sa to už na teba nabalí. A skús sa občas vcítiť do kože postáv. Ako by si konala, keby si sa zobudila uveznená na neznámom mieste? nebála by si sa, nebola by si zmetená a dezorientovaná? Napadlo by ťa vôbec uvažovať racionálne? A! Tá uponáhľanosť (spolu s pomerne zlou štylistikou) uberajú dej o všetko napätie. Od začiatku som sa o nikoho nebál a od polovice som preskočil každú druhú vetu, aby som bol konečne na konci. Než čitateľovi naservíruješ príbeh a/lebo myšlienku či plottwist, nauč sa zvládnuť formu. Čítaj, čítaj, čítaj, píš, píš píš, nechaj to potom odležať, po mesiaci si to po sebe prečítaj a odstráň toľko chýb, koľko nájdeš :) nemusíš sem vešať všetko, občas sa stene, že napíšeš ničo "bez perspektívy". zaves to najlepšie, my ťa tu zdrbeme a ty sa podľa toho budeš môcť zlepšovať :)
06.12.2014

zuna
Tvoje postavy sú veľmi ploché, výstižnejšie ako Kr4b to ani nedokážem povedať. Za každou sa skrývaš ty vo veľmi priehľadnej maske. Cítiť, že zmýšľaš romanticky, to je dobre, ale chce to viac.
Gramatika a štylistika - bieda.
06.12.2014

Culter
Slová vídať a vydať majú rôzny význam. A to je len jeden prípad z mnohých. Daj svoje diela skontrolovať niekomu, kto gramatike naozaj rozumie. A nielen to. Popros ho, nech ti chyby vyznačí, aby si ich videla a učila sa ich odstraňovať, respektíve vôbec nerobiť. Keď niečo napíšeš, nechaj príbeh ´odležať´ a vráť sa k nemu o pár dní, lepšie týždňov. Určite tam sama zbadáš nedostatky a odstrániš ich. Je to práve to množstvo chýb, ktoré mi bránilo v kľude čítať príbeh, na ktorý som sa vôbec nesústredil.
06.12.2014

Kr4b
btw, dal som 3
06.12.2014

Nadalan
Kr4b, zuna a Culter boli veľmi milí a ohľaduplní vo svojich komentároch, za čo klobúk dolu. Trošku som sa pri ich čítaní ukľudnila. Gramatika - katastrofa! Pri tom niektoré slovné spojenia naznačujú, že autorka číta a má fantáziu. Ale prečo potom toľko chýb? Dĺžne, tvrdky, mäkčene, čiarky - zle. Gramatika je základný stavebný kameň každého autora. Ako písal Culter, pomáha, keď si niekto tvoj text prečíta a poopravuje chyby. Ideálne s revíziami, aby si videla, čo bolo zle. (To znamená, že oprava textu bude farebne označená spolu s pôvodným textom.) Využi textový editor, klasika je Word, ktorý dokáže podčiarknuť gramatické chyby a preklepy. Pozor na opakujúce sa slová, nesprávny slovosled, vynechané slovíčka. Sústreď sa najskôr na krátke príbehy, poviedky. Nacvič na nich štylistiku.
08.12.2014

jurinko
„Tak si to tu uži dráha moja.“ - Teda, pocul som uz nelichotive prirovnanie, ked je zena ako "plocha draha", ale ze sa tak necha aj oslovovat, tak to som teda necakal :-D "Chytil ma oboma rukami za pas a pritiahol k sebe." - tak, tak, spravna zena ani v romantickej chvili nestraca hlavu a pas ma pevne priviazany k telu, ved co ak by sa z Jamesa vyklul obchodnik s bielym masom, ktory by jej ho zobral a nutil ju cele dni pracovat na hydinovej farme a cele noci vo vykricanom dome. "Povedal a odišiel mihnutím oka." - ech, to je betar, ten William, este je aj carodej, ze iba okom mihne a uz odide ;-) "Zrazu všetko nabralo rýchly spad." - no ty koky, este aj jadrova vojna tam bola? Ci len niekde buchla elektraren, ze sa zrazu objavil spad? (tu hrubku v slove "rychly" som opravil ;-) ) Inac, William je celkovo zaujimava postava. Najprv je carodej, co odchadza mihnutim oka, potom je zrazu upir..
09.12.2014

jurinko
[pokr.] co sa prejavi tak, ze prezije zasah drevenym kolom do srdca (ktory vo vseobecnosti okrem smrtelnikov zabija aj upirov), potom je sam diabol, nasledne sa pozera ocami demona, a napokon je z neho dvojmetrova rohata prisera. No pecka. Kazdopadne, kedze to bola iba jedna scena, aj to zle napisana, tak nehodnotim. Odporucam vela (VELA!) citat. A vyberat si nieco ine ako Evitovky, Twilight a podobne kraviny. Ked chces pisat literaturu, skus citat literaturu ;-)
09.12.2014

jurinko
No dobre, tak viac scen. Ale aj tak - je z toho vidiet, ze je to nejaky uvod, nema to dej, je to plne chyb, a tak to aj tak ako poviedku hodnotit nemozem. Keby bola takto napisana cela poviedka, s dejom, tak by to u mna bolo niekde medzi 1 a 2, podla kvality deja. Ale aj keby to bol Harry Potter, strihnuty Panom prstenov, vyrozpravany s invenciou Davida Gemmella a vtipom Douglasa Adamsa, tak vzhladom na formalnu uroven textu by to na viac ako 3 byt nemohlo.
09.12.2014

zuna
som si oprskala monitor práve :-)))
09.12.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.