Oheň a ľad

Najhoršia túžba, je tá neukojená. Poviedky na počkanie.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Oheň a ľad
Ifrítka uháňala za korisťou.
„Dostanem ťa, cítim tvoje stopy,“ šepkala podmanivo, aby zmámila svoju korisť.
Bol to človek, to vedela Oantarel naisto. Pochádzala z prastarej rasy, ktorá sa plameňom živila. Telo z plameňa, jeho chladnejšie odtiene tvorili zbroj sa šaty. V tvári skrývala biele oči. Stisla pery a zbystrila svoje zmysly. V ruinách prastarej pevnosti sa dalo ľahko stratiť.
Kroky sa tlmene rozliehali medzi zborenými múrmi, svetlo striedalo tieň. Privrela oči a znovu pocítila známe chvenie.
„Úbohé!“ zakrákala nepríjemným smiechom.
Ten, ktorého prenasledovala, sa zjavne pokúsil o klamný manéver, odbočil do chodby, aby sa vrátil po pár krokoch naspäť a utekal inou cestou. Nevedel, že na ňu to neplatí.
„Zastav sa, viem, že ma počuješ,“ šepkala a jej hlas sa niesol pozostatkami pevnosti, „pohrám sa s tebou...“
Plameň v diaľke zablikal a zamihotal sa, ako svetlo sviečky vo veternej miestnosti.
„Bude sa ti to páčiť...“
Zaváhanie.
Strach.
Pudová túžba.
Hlasom a myšlienkami sa snažila tlačiť na tie najprimitívnejšie inštinkty v mysli muža, ktorý mal tú smolu, že pri pátraní po artefakte stretol práve ju. Nenásytnú, pomstychtivú.
„Nemôžeš utekať večne!“ kričala za ním.
Rytmus krokov sa stratil na pravidelnosti a ona sa dychtivo pousmiala.
Teplo, ktoré cítila, bolo stále bližšie. V lone pocítila známe chvenie a jej dych vynechal. Áno, dala by mu rozkoš, na akú by nikdy nezabudol. Ani tie najskúsenejšie ľudské ženy sa nemohli rovnať spaľujúcim ifrítkam...
Zavrtela hlavou. Nie, dnes sa iba nakŕmi.
Znovu zavetrila teplo obete a na okamih sa zľakla. Plameň sa zachvel razantnejšie, len dúfala, že ho nevydesila príliš.
Kroky zabubnovali neďaleko, nasledované tlmeným pádom.
„Nieeeeeeeeee!!!“ Oantarel sa rozžiarila hnevom a sklamaním.
A plameň zmizol.
***
Nasir mal vlastne šťastie.
Kryštál, ktorý zvieral v rukách, mu padol ako dar z neba, keď už bolo naliehanie jej prenasledovateľky neúnosné.
Zvrátená túžba, ktorú mu vnútila, mu podlomila nohy a medzi múrmi, ktoré zrejme kedysi slúžili ako cela, našiel chladivý amulet. Čistý ľad.
„Tak kde si?“
Démonka s planúcimi očami, stvorená z ohňa stála len pár krokov od neho, hlavu otáčala zo strany na stranu a vystretými prstami pátrala po akomkoľvek náznaku jeho prítomnosti. Vtedy si to uvedomil.
Bola dokonale slepá.
Náhle sa mu hlavou prehnalo niekoľko predstáv. Vrhnúť sa na ňu a ukázať jej svoju „predstavu“ o túžbe.
Udrieť po hlave, vziať ju ako poklad, za ktorý by si vyslúžil blahobyt až do konca života. Toľko možností, až sa zachvel nad náhlym prívalom moci, ktorý nad svojou prenasledovateľkou mal.
Mohol sa jej pomstiť. Nechcel.
Stačila maličkosť, aby sa z lovca stala obeť.
Jedno zakopnutie.
Kúsok čistého ľadu, magicky spevneného, aby odolal teplu a zubu času.
Jej lov sa skončil.
Naprázdno.

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Kr4b
Omylom som tukol na sestku na mobile, ale mzslel som to ako 5 :) Inu... Styl by som zhodnotil ako dobry, az na tu drobnost, ze je trochu neprehladny. Ale to ze som sa stracal je mozno tym, kolko casu na to bolo. Inak ale... Keby to bola normalna poviedka dam max 2. A to hlavne preto, ze- bud som to nepochopil,alebo to ostalo neukoncene. Dobre, ona ho prestala nehanat a on nevedel co s nou. A co bolo dalej? (Btw stava sa mi ze nieco neoochopim, tak s dodatocnym vysvetlenim mozno uznam, ze som mohol dat aj viac :))
26.10.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Áno, bola to hodinovka a ona sa chcela nakŕmiť jeho životnou energiou. Keď sa však situácia otočila a mohol sa jej pomstiť, rozmyslel si to, odolal a nechal ju tak, pretože najväčšou pomstou, čo jej mohol urobiť je to, že sa jej túžba nenaplní a dokonca s ňou nebude ani bojovať. Proste ňou pohŕdol. Lovila ho, mohol sa pomstiť, ale nechal ju trápiť sa, pričom ľad vlastne zakryl jeho teplo, ktoré stopovala. Nuž, hodinka bola skutočne málo a čo sa týka tvorivosti, nejako to teraz nejde :-) Preto som sa ponoril do PnP ako telocviku na písanie, ďalšia práca, ktorú tu pridám bude viac prepísaná a preškrtaná a rozhodne na nej viac máknem :-) Hodinka mi teraz bola skutočne málo, ale aj tak ďakujem za hodnotenie.
26.10.2014
Kr4b
hej prirovnať PNP k telocviku je celkom trefné :D Tiež to tak nejak beriem
26.10.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ono, niektoré skvelé nápady som koniec koncov našiel práve tu :-)
26.10.2014
Monika Kandriková
Pekný text, štrukturovaný, dialógovaný. :D A pekný lov. :D
27.10.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem :-)
27.10.2014
Zemoneo
pripomenulo mi to Bilba keď utekal pred Glochom.
27.10.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Heh, tak to som ani netušil, že taká asociácia môže vzniknúť :-D ďakujem, za zaujímavý komentár.
29.10.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.