Vonku zúrila jedna z letných búrok. Vnútri ale bola taká vrava, že hromy tu vôbec ani nebolo počuť. Krčmár žiaril šťastím pri pohľade na toľko ľudí. V jednom z rohov sedeli obaja kamaráti. Odkedy zinkasovali so stoličkou odzadu, sedia už len rohoch. Ten mohutnejší, to bol Toudy z rodu trpaslíkov. Výšky síce nemal na rozdávanie, ale ak mu to minule pripomenulo šesť samovrahov, tak vďačili za svoj život len jeho kámošovi. Toudy mal hrdzavočervené fúzy, bradu a dlhšie vlasy. Za pásom mu nechýbala jeho verná spoločníčka, obojručná sekera. Jeho kámoš Dandar bol skôr vyšší, mal krátke čierne vlasy a čierne oči, v ktorých bolo niečo neisté.

Teraz sedeli mĺkvo pri stole. Toudy už stihol zneškodniť morku, ktorá vyzerala veľmi nebezpečne a momentálne zneškodňoval nejaké vínne príšery, pretože do seba lial jeden džbán vína za druhým. Dandar z rodu barbarov bol slabším zneškodňovateľom, pretože sa stále trápil s prvou nohou moriaka.

Dvere sa rozleteli a dovnútra vstúpil vysoký šľachovitý mladý muž s ošľahanou tvárou a ostrým pohľadom. Na sebe mal krúžkovú košeľu so štítom, dlhý luk s tulcom na chrbte a za pásom dlhý meč. Cez plece mal prehodený veľký vak. Krčma stíchla. Podišiel k stolu, kde spal nejaký opilec, odstrčil ho a sadol si. Krčmár okamžite bežal splniť príchodziemu jeho želanie. Muž sa zatiaľ obzeral po krčme, zjavne niekoho hľadal, no nikoho nenašiel. Ale v preplnenej krčme si všimol prázdny stôl v rohu s vínom a moriakom, ešte nedojedeným. Bleskurýchlo tasil meč a otočil sa. V tej istej chvíli už Toudy viedol svoju priateľku smerom k prišelcovi. Muž sa okamžite zohol a rúčkou meča zasiahol Toudyho do brucha. No v tom sa tam zjavil Dandar, zamáchal rukami a muž znehybnel. Toudy sa zahnal, že to skončí, no Dandar ho zastavil. Tak Toudy mužovi zobral jeho zbraň a vak a šli späť k stolu. Dandar dojedol moriaka a Toudy stihol zopár džbánov vína. Muž sa pomaly prebral a nechápavým pohľadom sa obzeral. Podišiel k stolu, kde sedeli dvaja kámoši. Dandar ukázal na stoličku a príchodzí sa posadil.

Volám sa Donar, povedal po chvíli. Dobre Donar, koľko ti sľúbili? Za trpaslíka 500 a za teba 700. Ach, škrobi, zamumlal Toudy. Zlostilo ho, že podľa toho hlúpeho vojvodu Musgravea mal nižšiu cenu ako Dandar, ale už sa lepšil a stiahol rozdiel len na 200 zlatých. Nabudúce bude musieť byť tvrdší a hotovo, uzavrel si to Toudy. A ty si nevážiš život, že si prišiel sám?, spýtal sa zjavne pobavený Dandar. Chcel som vám ukázať, aký som dobrý a pridať sa k vám. Začíname byť populárny, poznamenal Toudy. Pozri sa, začal Dandar. Buď rád, že sme ťa nezabili a zmizni, kým si to nerozmyslíme. Nie, postavil sa Donar, to ma radšej zabite. Tak fajn, Toudy sa postavil, zahnal sa a asi o centimeter minul krk Donara. No tak padaj, nahneval sa Toudy. Nie ja jednoducho nemôžem, nemám kam. Sadni si, hlesol Dandar a objednal ďalšieho moriaka. Donar začal rozprávať. Na jar mi zomrel otec. Len tak zo dňa na deň. A potom si vojvoda vzal za ženu moju matku. Dohováral som jej, ale ona ma nepočúvala. Nie som sprostý, aby som si dal dva a dva dohromady. Tak som si zbali svoje veci a túlal sa, až som sa dozvedel o vás. Ale my nie sme materská škôlka, poznamenal Toudy. Zjavne urazený mladík pokračoval. Viem o vašej snahe dostať vojvodu a môžem vám pomôcť. Ale my vôbec nehceme vojvodu dostať, odpovedal Dandar, aj keď mu to už niekoľko krát preblyslo hlavou, ale stále to zamietol pre malú pravdepodobnosť úspechu. Takže si na zlej adrese. Donar prestal jesť a smutne sklopil oči. Ale keď chceš, môžeš zostať s nami, dodal Dandar. Aj keď navonok to nadával najavo, v hĺbke duše bol dobrák a vedel, že na to raz doplatí.

Ráno, keď sa Donar zobudil, Dandar ešte spal, no Toudy už bol hore v plnej zbroji a bol zjavne netrpezlivý. O hodinu vstal aj Dandar, naraňajkoval sa, zaplatili za krčmu a odišli. Hneď za dedinou zamierili do divočiny. 1200 zlatých je dosť vysoká suma a zbytočný rozruch by im neprospel. Kráčali mĺkvo a Donar to už nevydržal. Kam ideme? Rovno za nosom, odpovedal Toudy. Keď mi to nechceš povedať, tak dobre, pomyslel si mladík. Večer sa rozhodol zistiť si to sám. Toudy kládol až neuveriteľný odpor, ale napokon Donar zvíťazil a v hlave mu začali víriť Toudyho myšlienky. Dozvedel sa čo chcel. Potom navrhol, že bude strážiť ako prvý. Ráno, keď sa zobudil, si všimol, že pri Dandarovi sedí akísi havran. Postavil sa, že ho chytí, no vták trochu poodletel ešte predtým, než stihol niečo urobiť. Vzal luk, že si na raňajky voľačo opečie, no v tom sa zobudil Dandar, akoby sa strhol. Čo vystrájaš? To je môj havran, tak ho nechaj. Toudy sa medzitým vrátil z lesa a cez plece mal prehodenú mladú srnu. Po výborných raňajkách pokračovali v ceste. Na poludnie zmenili smer a Donar ich upozornil. Prečo sme sa odchýlili? Veď voz s daňami bude v Bledulove. Pretože chceme prísť nepozorovane od hôr, nedal na sebe Dandar nič znať, ale v duchu sa usmial. Ako to vieš kam ideme?, spýtal sa Toudy. Kto vie, ten vie, usmial sa Donar. Veď počkaj, pomyslel si Toudy a šliapal ďalej. Večer prvý strážil Dandar, potom Donar a nakoniec Toudy.

Nadránom Toudy spozoroval naokolo asi dvadsať tepelných škvŕn, bleskurýchlo zobudil oboch spoločníkov a už hľadal najbližšieho útočníka. Donar tasil, no už musel uskočiť pred prvým úderom človeka so širokým mečom v ruke. Dandar sa už sústredil. Toudy medzitým zaútočil a nešťastník pred ním nestihol uhnúť. Sekera sa zasekla hlboko do boka a útočník sa váľal po zemi v agónii. Ale Toudy sa na neho ani len nepozrel a už sekol znova, tentoraz však sa mu útok nevydaril a inkasoval pri nedokonalom krytí do nohy. Ale podarilo sa mu prebiť k Donarovi. Donar pochopil jeho úmysel a otáčal sa tak, aby si navzájom kryli chrbát. Dandar zatiaľ zmizol. Z neďalekého stromu vyšľahol blesk a ďalšie bezduché protivníkovo telo kleslo k zemi. Donar sa zahnal a prekvapil útočníka. Predstieral sek na telo, ale keď sa protivník snažil kryť, sekol mu po meči. Prekvapenému mužovi zostala v ruke iba rúčka meča a keď sa snažil ujsť, bol bleskurýchlo prebodnutý. Ale obaja obráncovia boli už obkľúčení. Útočníkov bolo okolo 14, takže ten odhad mal Toudy zlý, aspoň to... Donar sa bil statočne, ale inkasoval stále viac. Toudy sa rozbehol medzi protivníkov, nehľadiac na to, že nebude mať krytý chrbát a ani na mnohé útoky vedené na neho. Z úst mu kypela pena a skoro v tom istom okamihu už na zemi ležali tri zohavené telá. Po chvíli na bojisku stáli dvaja muži, Donar a Dandar a Toudy behal po okolí a v amoku sekal do mŕtvol.

Bol strašne doráňaný a krv sa z neho priam liala. Donar on zomrie, ak mu nepomôžeme. Ale v tomto stave do neho nemôžeme nič naliať. Neviem, či mám dosť síl pomôcť mu. Dandar sa opäť sústredil. Donar ale nečakal, pribehol k Toudymu a keď sa práve zaoberal nejakým nešťastníkom, priložil mu ruku na najväčšiu ranu a dodal tak jeho telu hojivej sily. Lenže Toudy sa otočil a zaútočil. Donar sa len, len, že uhol a počas úteku kričal, čo ma nepoznáš, veď to som ja! Toudy sa ovládol a vyčerpane klesol na zem. Okamžite k nemu pribehli. Ešte dýchal. Donar teraz sústredil všetku svoju silu, aby mu pomohol. Dandar už medzitým z vaku vytiahol akúsi fľaštičku a nalial ju do neho. Rany sa mu zázračne začali hojiť. Aj keď Dandarovi sa to až také zázračné nezdalo, pretože do neho vylial Chodca Jána. Ale kámoš je kámoš a život sa neprepočítava na peniaze! Potom sa premiestnili a prečkali do večera. Rozdelili si stráž a Toudyho nechali odpočívať. Ráno bol už Toudy opäť na nohách a liečil sa. Keď sa zobudil aj Donar, len poznamenal: To boli ale jatky čo? Hej boli, odpovedal Donar, ale prečo si do nich chcel zahrnúť aj mňa? Prepáč, ale v takých chvíľach vôbec nerozlišujem, kto je kto. Aj tak som sa vám chcel poďakovať. Keď sa zobudil Dandar, zazrel Toudyho, no nič nepovedal, iba sa zasmial. Balíme a padáme, už aj tak máme stratu jeden deň.

Keď dorazili k Bledulovu, v strede už stál voz a okolo neho boli zhromaždení dedinčania. Všetci odovzdávali dane vojakom. Nebude to žiadny problém, zahlásil Toudy. Vyriadim ich aj sám, sú len piati. Tak dobre, ty ich zamestnáš a my to tam vybielime. Veľa šťastia a stretneme sa pri tej mohutnej lipe, okolo ktorej sme dnes ráno šli, ok? Uzavrel Dandar. OK! Toudy sa vzdialil a D a D zostali sami v skrýši v kríkoch. Po chvíľke zbadali Toudyho pri ľuďoch, ale niečo s ním nebolo v poriadku. Pri každom kroku sa zatackal a vrážal do okolo stojacich. Takto sa blížil k vozu. Vypadni ožran, zreval jeden z vojakov. Hik, aa-aale ja chcem tiež prispieť, podával Toudy mešec s peniazmi vojakovi. Vojak zbystril pozornosť a natiahol sa za meštekom. V tom Toudy vytiahol sekeru a vysvetlil tomu hamiždníkovi, že trpaslíci svoje peniaze nerozdávajú. Nastala panika, v ktorej sa dav rozpŕchol a Toudyho pomaly obstupovali štyria vojaci. No ten nečakal a dal sa na útek. Za normálnych okolností by ho to ani nenapadlo, no toto neboli hocakí sedliaci, ale dobre trénovaní vojaci vojvodu a navyše bol ešte po minulom boji dosť vážne zranený. Náskok, ktorý Toudy získal, rýchlo strácal a hoci celý čas šprintoval, vyzeralo to zle. Aj keď Toudy nebol zrovna mudrc, tak nebol ani taký sprostý, aby nevedel, že ak nepoužije tú vec na pleciach a krku, bude zle. Preto zamieril k lesu v nádeji, že tam dobehne skôr, ako ho doženú. Našťastie jeho prenasledovatelia nevydržali dlho šprintovať a tak vbehol do húštiny s predstihom. Vedel, že jediná šanca je schovať sa a čakať. Akonáhle vojaci vbehli dnu do lesa, veliteľ im zavelil stáť a načúvať. No keďže nepočuli nič, veliteľ poslal dvoch späť k vozu a on ešte s jedným začali lesík prehľadávať. Dvaja, čo odišli sa rozbehli späť, no už videli len voz s nejakými dvoma barbarmi. Pekne ich dostali. No tak za toto ich vojvoda určite nepochváli a tí čo s ním prišli do styku vedeli o jeho praktikách a krutosti. Medzitým sa Toudy v lese vydýchal a akonáhle sa od jeho provizórnej skrýše tí dvaja trocha vzdialili, dal sa na beh o život. Získal slušný náskok a po piatich minútach to jeho vyčerpaní prenasledovatelia vzdali.

Toudy zamieril k starej lipe. Keď tam došiel, čakali ho tam jeho dvaja druhovia a nie s prázdnymi rukami. Už sme to spočítali, ozval sa Donar. Nie je to veľa, ale niekoľkým rodinám to na čas pomôže, dodal Dandar. Tak kvôli tomu som riskoval život?, čudoval sa Toudy. Nebuď lakomý, prehováral ho Dandar, veď nikto nežije večne., dodal s úsmevom. Rozhodli sa, že voz schovajú v húštine a ďalej budú pokračovať na koňoch. Najprv rozdať prachy a potom sa už uvidí.

Trvalo im to asi týždeň, kým odovzdali peniaze do tých správnych rúk a potom sa rozhodli, že opustia na čas tieto končiny, pretože už aj tak dosť pokúšali šťastie. Šli na východ. Dopučuli sa totižto, že niekto tam dáva dohromady dobrodruhov na nejakú výpravu a že výborne platí.

Cesta bola bez problémov a Donar bol navyše dobrý lovec a tak mali o jedlo postarané. Zhruba po dvoch týždňoch dorazili do východného vojvodstva - Sataramánie a jeho hlavného mesta - Sataramanu. Keďže už bol večer, ubytovali sa v krčme. Donar a Dandar šli spať, pretože boli unavení z cesty. Toudymu sa nechcelo a tak sa šiel zabaviť dole. Krčma bola nabitá a tak sa Toudy rozhodol, že si privyrobí a že zorganizuje turnaj v pretláčaní. Základný vklad bol päť strieborných a víťaz mal vziať všetko. Vo finále sa Toudy stretol so starým barbarom, ktorého predtým sledoval a rozhodol sa radšej použiť vlastný trik. Keď sa to začalo, Toudy z celej sily dupol barbarovi na nohu. Ten zareval od bolesti a na chvíľku poľavil v tlaku, čo využil Toudy a pretlačil ho. Barbar vyskočil a zaútočil päsťou. Toudy ešte stihol čiastočne uhnúť a udrieť. A v tom sa mu zatmelo pred očami a zviezol sa k zemi.

Keď sa ráno Donar a Dandar zobudili, Toudyho posteľ bola prázdna. Dofrasa malér, strhol sa Dandar, pokiaľ sa Donar nechápavo budil. Obliekli sa a zbehli dole. Pribehli ku krčmárovi. Áno spomínam si, včera tu organizoval turnaj v pretláčaní, no vo finále s kapitánom stráži podvádzal a tak ho odniesli. Do nevyjdeného kúzle, zanadával Dandar a už aj vybehol von.

Toudy, ty si nedáš pokoj! A odkiaľ som mal vedieť, že je to kapitán stráži, Há? Neviem, ale tá kaucia bola fajne mastná, požičal som si prachy a aj s tvojimi to bolo akurát. Takže nemáme nič? To sú ale svine, rozkrikoval sa Toudy, no po jednom pohľade stráže radšej stíchol a s dlhým nosom odchádzali preč.

Vy by ste si trúfali?, s posmeškom si dobrodruhom prezeral postarší muž, ktorý sa im predstavil ako nejaký Daneger. Podľa toho na čo, prevzal úlohu vyjednávača Dandar. To nech vás zatiaľ netrápi. Platím toľko preto, aby ste sa o to nestarali. Ja si vás už vyskúšam, poďte za mnou. Vyšli na zadné nádvorie, kde už stálo zopár mužov v krúžkových košeliach s mečmi a štítmi. Dag sa vzdialil a muži sa na nich vrhli. TDD natasili, postavili sa chrbtom k sebe a čakali, pokiaľ okolo nich krúžili útočníci. Najväčšie obavy mal Dandar, pretože sa rozhodol nepoužiť mágiu, aby si niečo nechal aj pre seba. Ale nemal mať prečo, lebo T a Donar ho inštinktívne bránili, nedbajúc na to, že sa im ušlo čosi navyše. Dag všetko z diaľky sledoval a keď videl, že jeho muži nemajú šancu, so skrytým uspokojením bitku ukončil. Tak fajn, beriem vás. To nie je až také isté, ozval sa dobitý Dandar, ide o to koľko? 2000 na hlavu, ohúril ich Dag. 6000 družine, zahapkal už len nacvičene Dandar, neschopný ďalšieho vyjednávania. OK, usmial sa spokojný Dag. Zajtra o šiestej ráno vyrážame. Dobrodruhovia odišli, Dandar do izby v hostinci a T s Donarom do mesta.

Ráno vyrazilo 15 mužov na koňoch von z mesta smerom na juh. Zásoby dobrodruhovia odhadovali na viac ako tri mesiace, čím boli dosť prekvapení, ale vedeli, že Daganer neplatí zadarmo. Postupovali rýchlo, nikde sa nezastavovali a po mesiaci opustili známe končiny a vošli do južných krajín, obývaných barbarmi. Snažili ísť tak, aby sa vyhýbali domorodcom a nočné stráže zdojnásobili. Keď sa na 39 deň putovanie vyhýbali stopám, vedúcim zrejme do barbarskej osady, vošli do úzkej rozsadliny, ktorú kedysi vytvorila rieka, ktorá časom vyschla. Mám zlú predtuchu, ozval sa Toudy. Je tu akosi ticho, radšej dávajte pozor. Ešte nestihol ani dohovoriť a zhora sa na nich znieslo zo 20 kopijí. Prekvapenie urobili strašnú prácu. Traja muži vpredu sa zvíjali na zemi s kopijami v chrbtoch, Toudy a Donar sa uhli, no Dandar mal smolu. Kopija sa mu pri nedokonalom úklone zapichla do boku a teraz ležal na zemi a snažil sa vytiahnuť si ju, no bez väčšieho efektu. Toudy nečakal a okamžite popichol svojho koňa do šialeného cvalu späť, zdalo sa, že sa dal na útek. No po takých 100 metroch si všimol odbočku, ktorá viedla nahor. Donar tiež nečakal, zoskočil z koňa, ktorým si teraz kryl chrbát a zvesil si z chrbta luk. Ešte som nemal možnosť ukázať, v čom som skutočne dobrý a teraz to bude možno posledný krát. Zacielil a vypálil na prvého barbara, ktorý sa práve napriahol k hodu kopijou. Trafil a nešťastný chlapík sa zviezol k zemi. Tak a už ma zadarmo nedostanú, pomyslel si Donar a pálil ďalej. Ostatní zo sprievodu si ho všimli a takisto prezbrojili na luky. Barbari sa zdanlivo stiahli, na chvíľku zavládlo ticho. Vzápätí sa zhora spustili laná a s nimi aj útočníci s bastardami za pásmi. Skupina ešte asi desiatich mužov bleskurýchle prezbrojovala a snažila sa zaujať obranné pozície. Dole sa už znieslo asi 20 barbarov a hore boli ďalší, chystajúci sa nasledovať ich. No miesto toho, aby šplhali dole, tak zhora rovno zleteli a muži dole si všimli, že tí dvaja dopadli dole mŕtvi, dokaličení, no ďalej sa venovať situácii hore sa nedalo, lebo dole začalo biť veľmi horúco. Barbari boli rodení bojovníci a v boji to bolo poznať, rozpútal sa boj na život a na smrť. Donar ale nečakal na svojho protivníka, ale pokúsil sa o husársky kúsok. Nastavil svoj meč tak, aby odrazil slnko do protivníkových očí, čo sa mu ako zázrakom podarilo. Útočník bol na chvíľku dezorientovaný, čo sa mu stalo osudným, keď mu donarov meč počítal rebrá. No miesto toho jedného prišli traja ďalší, takže Donar začal ľutovať, že toho prvého vyriadil tak rýchlo. Zaútočil prvý, Donar sa uhol, no tam sekol už druhý, takže to schytal do boku. Čiastočne úder stlmila krúžková košeľa, no aj tak Donar zreval bolesťou a ohnal sa po druhom, ktorý bol prekvapený náhlosťou a prudkosťou jeho úderu. Kryl sa len čiastočne a zinkasoval preto do ruky, v ktorej mal meč. Ten si prehodil do druhej ruky. Zaútočil tretí, ku ktorému sa už natáčal Donar a kryl sa štítom. Vzápätí uskočil asi meter späť, aby nedostal od chrbta. Tentoraz sa na neho vrhli traja naraz. Dvoch kryl mečom a tretieho štítom, no tretí barbar, ktorý mal meč krytý štítom, kopol na nechránený žalúdok Donara. Ten sa zviezol k zemi, no už inštinktívne sa zgúľal na stranu, pretože ako tušil, na miesto, kde pred sekundou ležal sa zniesli dva meče. Donar sa rozohnal a z celej sily po nich sekol. Prvý nevydržal a zlomil sa, no druhý bol len ľahko poškodený. Okamžite už vstával zo zeme. Protivník, čo prišiel o meč, bol zrejme prekvapený a jediné čo ho napadlo, bolo vytiahnuťnôž. No Donar sekol znova, nôž nápor nevydržal a skoro nezoslabený úder dopadol na protivníka, čo sa mu stalo osudným. No v tom zinkasoval Donar odzadu a zviezol sa k zemi so strašnou bolesťou v chrbte.

Keď sa prebral, pohľad na bojisko bol strašný. Ležala tam hŕba mŕtvych tiel. Začal hľadať Dandara a našiel ho pod nejakým mŕtvym barbarom. Ešte dýchal. Vytiahol mu z boku kopiju a ranu obviazal. Potom skontroloval ostatných, z ktorých ešte dvaja žili, no Dagener medzi nimi nebol. Chýbal Toudy. Ten sa vrátil o tri smeny so šialeným pohľadom. Zahnal som ich, prehlásil, no čoskoro sa určite vrátia, musíme rýchlo vypadnúť. Zbalili si najnutnejšie veci, vzali aj všetky veci z Dagerovho koňa a vydali sa ďalej. Vyšli z rozsadliny a došli k malému lesíku, kde sa zložili. Toudy prehľadal veci a našiel nejaké liečivé byliny, z ktorých uvaril čaj a dal napiť každému. Potom sa utáborili k spánku, samozrejme bez stráži, pretože nemal kto strážiť a aj tak by to nemalo zmysel, keby ich barbari našli.

Prvý sa ráno ako zvyčajne prebudil Toudy, najedol sa a dal sa do skúmania Dagerových vecí. Našiel nejakú mapu s krížikom niekde v horách, ktorý bol podľa jeho odhadu ešte také 3 dni cesty na juh. Ale čo tam je? Riskovať život pre nejaký krížik na mape, to nebol jeho štýl a tak čakal na ostatných. Keď sa všetci najedli, Toudy im to ukázal a spýtal sa, čo si o tom myslia. Samozrejme, že im zabudol ukázať ten mešec s peniazmi, ktorý si radšej schoval. Navrhujem, ozval sa slabým hlasom Dandar, aby sme sa trocha zocelili a potom pokračovali v ceste. Veď nie zo srandy nám chcel dať 2000 zlatých. Ale keď tak nad tým premýšľam, tak nejaké peniaze mal určite so sebou. Toudy, nenašiel si niečo? Ja?, začudol sa Toudy, ale keďže na neho obaja upreli prenikavý pohľad, kapituloval. Ale áno, samozrejme. Chcel som vám to povedať, ale asi som na to zabudol a vytiahol mešec. Donar to zrátal a bolo tam vyše 5000 zlatých. Rozdeľ to, povedal skoro s nezáujmom Dandar. Donar urobil 5 kôpok a každý si zobral jednu. DD začali meditovať a potom Donar liečil. Nato sa zbalili, pred odchodom ešte vypili trocha čaju a vydali sa ďalej. Viedol ich Donar, ktorý sa tiež snažil maskovať stopy. V noci si rozdelili stráž a bez ohňa si ľahli spať. Noc bola pokojná a až na zavíjanie šakalov sa nestalo nič.

Ráno sa s východom slnka vydali ďalej. Našli riečku a tak sa vydali po nej, určite ich zavedie k horám. Okolo obeda, keď zastali, aby sa najedli, zbadali za sebou vo vzdialenosti asi dvoch míľ prach, ktorý vírila skupina jazdcov. Máme problém, zreval Toudy a začal okamžite baliť. Padáme, je ich veľa. Naskočili na kone a prenasledovanie sa začalo. Dobrodruhovia mali už unavené kone a tak čoraz viac strácali. Ale aj tak si nedožičili odpočinku v nádeji, že to stihnú k horám skôr a tam už ich prenasledovatelia výhodu koňov stratia. Jednému z dvoch vojakov, ktorý sa im predstavil ako Ramez, už kôň nevydržal a spadol na zem, čím urobil Ramez kotrmelec vo vzduchu a pristál na chrbte. Jeho kamarát Chose sa vrátil a vzal ho na svojho koňa. Donara niečo napadlo. Zastavil všetkých a povedal im, že sa stretnú v horách, ak to vyjde. Potom vzal kone a sprvu len trocha, ale neskôr radikálnejšie sa vychýlil z kurzu. Ostatní pokračovali po vlastných k horám. Keď sa Donar obzrel, zbadal za sebou jazdcov, ale bolo ich len asi 10 a to bol problém.

Sledujú nás, zvolal po chvíľke sústredenia Dandar, je ich asi 10. Všetci nazbrojili a schovali sa za veľké balvany.

Kým s štyria dobrodruhovia krčili za skalami, Donar dorazil k horám, zosadol z koňa a štveral sa hore. Jeho prenasledovatelia mu boli v pätách a o pol smeny sa štverali za ním. Keď liezol Donar okolo veľkého balvana, skrsol mu v hlave nápad a začal sa sústrediť. Aj keď to vyzeralo akokoľvek čudne, postavil sa ku kameňu, položil na neho ruku a začal mu dohovárať. Po štyroch kolách by všetci, čo sa smiali, zostali ohúrení, pretože balvan sa pomaly odvalil a rútil sa nadol k prenasledovateľom. Kameň bral so sebou suť a za okamih sa nadol rútila kamenná lavína. Barbari v snahe uchrániť si holý živo šialene uskakovali a pobehovali hore dole. Donar to zhora sledoval a rátal. Tak a už je ich len sedem, uspokojil sa čiastočne a pokračoval ďalej. Vedel, že skôr či neskôr sa im bude musieť postaviť. Našiel vhodnú skalu, ukryl sa za ňu a pripravil si luk a šípy. Vedel, že bude mať maximálne tri kolá, pokiaľ sa k nemu dostanú, ak začne strieľať, pretože účinný dostrel nebol veľký. Teraz čakal a oddychoval. Sem tam vykukol zo svojej skrýše a keď sa barbari priblížili, bleskurýchle sa vyklonil, natiahol luk a vystrelil. Netrafil, dofrasa a okamžite pálil znova. Tentoraz sa jeho cieľ zvalil na chrbát a kotúľal sa dole. Kým sa k nemu barbari dostali, podarilo sa mu vyradiť ďalších dvoch. Štyria útočníci na neho bežali a on mal čo robiť, aby stihol vytiahnuť meč a vziať do druhej ruky štít. Dvoch protivníkov vykryl, tretiemu sa uhol a ten štvrtý tam bol navyše. Zasiahol ho do stehna. Donar sa mysľou spojil so svojim mečom a dvakrát po ňom sekol, čo spôsobilo, že jeho protivníci boli už len traja. Teraz zinkasoval do boku, kde ho našťastie aspoň z častí chránilo brnenie, udrel a ďalší protivník išiel k zemi. Ďalší úder mu mieril na ruku, štít spadol na zem. Sekol, ale protivník ho vykryl. V snahe kryť útok protivníkov ustupoval, ale nanešťastie zakopol a spadol. Cítil, že sa blíži jeho posledná sekunda, ale ešte mal dosť sily, aby so sebou vzal ešte jedného, išlo o to kto skôr. Bol rýchlejší, sústredene vyslal svoju nenávisť smerom na jedného, ktorý padol na zem a zvíjal sa od bolesti, čo už ale Donar nevidel, pretože sa kryl pred druhým. Pokúsil sa protivníka podkopnúť, no ten ho zasiahol a Donar stratil vedomie...

Dandar sa vydýchal a začal sa sústrediť. Kýval rukami a hovoril nejaké neznáme slová. Potom sa vedľa neho objavil jeho dvojník. Ramez a Chose sa od strachu krčili a schovávali. Potom Dandar dvojníkovi čosi povedal a ten sa rozbehol kolmo na ich smer cesty. Potom, čo sa Chose s Ramezom ukľudnili, pokračovali v behu k horám. Dandar predpokladal, že ich prenasledovatelia sa rozdelia, čo sa aj stalo. Šesť jazdcov sa nebezbečne priblížilo. Dandar sa zastavil, zakúzlil a z očí mu vyšľahli červené blesky. Dva zasiahli protivníkov, ktorí zleteli z koňov. Toudy si vzal dvoch a Ramez s Chosem po jednom. Tí čo spadli z koňa, rýchlo vzali svoje zbrane a bežali na Dandara. Ten pred sebou urobil vo vzduchu nejaký znak a vyslovil slovo. Potom chytil palicu obojručne a už aj kryl prvý úder. Po dvoch kolách už bola situácia lepšia. Toudy si poradil s jedným protivníkom a druhého zrazil z koňa. Ramez a Chose stále bojovali, ale boli na tom lepšie. Jedine Dandar mal problém. Aj keď vôbec neútočil, dostával stále silnejšie rany, až sa po jednej zviezol s výkrikom bolesti k zemi. Toudy sa otočil a strašne zareval. Z úst mu vytryskla pena a rozbehol sa tam, nevšímajúc si svojho protivníka. O ďalšie tri kolá tam len pobehoval a hľadal terč a keďža Ramez s Chosem utiekli opodiaľ, pomaly sa ukľudňoval. Potom Dandarovi obviazali rany a uložili ho do úkrytu. Ramez s Chosem sa rozhodli chytiť kone a Toudy strážil Dandara.

Keď Donar precitol, nevedel, či sa mu sníva, ale na bruchu mu sedel havran a pozoroval ho. Spoznal vtáka, čo chcel vtedy zjesť, keď ho Dandar zastavil. Ďakujem, povedal, ale aj tak neviem, ako si to urobil. Vedľa neho totižto ležal mŕtvy útočník. Roztrhol si šaty a čiastočne sa poobväzoval. Potom sa postavil, pozbieral si veci a opierajúc sa o meč, vydal sa ďalej. K večeru si našiel jaskynku a ľahol si spať, ale sám, pretože havran odletel.

Ramez a Chose sa vrátili späť aj s koňmi, ktoré našli opodiaľ. Vydali sa na lov, pretože zásoby nemali žiadne. Toudy zatiaľ založil oheň. Ráno sa vydali ďalej smerom ku krížiku.

Keď sa Donar zobudil, havran tam nebol. Rozhodol sa ešte chvíľu počkať a naozaj. Asi po troch smenách priletel a snažil sa mu ukazovať cestu. Asi po dvoch hodinách uvidel v diaľke štyri postavy, ktoré na neho mávali. Prišiel k nim a s úsmevom sa s nimi zvítal. Už som si myslel, že som mŕtvy, ale a ukázal na havrana. Vidíš, usmial sa Dandar a ty si z neho chcel mať raňajky. Inak našli sme niečo a ukázal na vchod do jaskyne. Vošli dnu, Dandar zakúzlil svetlo a opatrne pokračovali dovnútra. No na ich sklamanie bola jaskyňa asi po tridsiatich siahoch zavalená. Tak a môžem ísť domov, nazlostil sa Toudy. Počkať, počkať, ukľudňoval ho Dandar. Pokiaľ Donar a Dandar uvažovali, Toudy si sadol na kameň a ako obvykle, keď bol bezradný a nervózny, hovoril si riekanku svojho rodu. Dvojmetrová potvora skočila nám do dvora. Ale už k nám nevkročí, má sekeru v obočí... A znova a znova. Tak preberme si to, začal Dandar. Najal si nás nejaký človek, aby sme ho sprevádzali na jeho ceste. Platil naozaj dobre, takže ide o niečo veľké. A nemal pri sebe nič okrem tejto mapy s krížikom na tomto mieste, ozval sa Donar. Takže musíme ďalej. Ale ako?, spýtal sa Dandar. Nevieme aký je zával rozsiahli. Ale veď ani Dagener to nemohol vedieť, poznamenal Donar. Musel vedieť ako sa dostať dnu, nie cez zával. A z toho snáď vyplýva, že jaskyňa má ešte aspoň jeden vchod. Tak a môžeme ísť von hľadať. Rozdelili sa a asi po troch hodinách prehľadali celé okolie jaskyne. No nenašli žiaden ďalší vchod. Poďte za mnou, zavolal ich Dandar. Priviedol ich ku skale, jednej z mnohých. Pomôžte mi a zaprel sa, aby ju odvalil. No aj keď mu pomáhali všetci, nepodarilo sa im s ňou pohnúť. A prečo máme odvaliť práve túto skalu, veď sú ich tu desiatky, čudoval sa Toudy. Tak sa pozri na toto, zastavil ho Dandar, ukazujúc na krížik vyrytý na boku skaly. No a čo? Nedal sa Toudy a odbehol, aby urobil krížik na skale opodiaľ. Medzitým sa Donar postavil ku skale a položil na ňu ruky. O chvíľu už nestála na svojom mieste a pod ňou zbadali otvor.

Skočili po lasá, čo mali na koňoch barbari a zviazali ich dokopy. Jeden koniec chytili Donar a Ramez a na druhý priviazali Toudyho, ktorý ako stále šomral. Prečo musím byť prieskumník stále ja? Spustili ho dole. Bolo to hlboké asi pätnásť siahov. Dofrasa, veď nemá svetlo, spomenul si Donar. Toudy si so svetlom problémy nerobí, pousmial sa Dandar, trpaslíci sú čudní. Poďte tu dole, budete prekvapený, ozvalo sa zdola. Rameza a Choseho nemuseli ani dlho presviedčať, aby zostali hore a počkali tam. Zišli dole, Dandar zakúzlil svetlo a zostali stáť ohromení. Boli tam mŕtvoly nejakých humanoidov a jeden východ. Keď to celé prehľadali, našli okrem zvyškov všelijakých vecí nejaký denník a malú okovanú truhličku.

Z denníka zistili, že to bola karavána, vracajúca sa z ďalekého exotického juhu a že do tejto jaskyne sa ukryli pred barbarmi. No tí ich našli a rozhodli sa vyčkať. Santana, ako sa volal vodca karavány, dal príkaz, aby podmínovali chodbu a posledný živý muž mal zapáliť rozbušku....

Tak to stačí a teraz otvorme truhličku, horel nedočkavosťou Donar. Keď chceš, tak tu máš, podal mu kľúčik Dandar, ktorý ho našiel pri mŕtvole Santanu, teda aspoň si to myslel. Donar otvoril truhličku a vo vnútri našiel prázdne dno! Dopekla, čo to má znamenať? To sme to všetko robili zbytočne? Aj Dandar si zanadával, ale keď zistil, že Toudy je ticho, pochopil a otočil sa. Donar sa tiež otočil a obaja upreli zrak na nič nechápajúceho Toudyho. Po troch kolách to Toudy opäť vzdal. Doparoma, s vami trpaslík nikdy nezbohatne a vytiahol z puzdra za pásom amulet. Bol celý zo zlata v tvare dračej hlavy a miesto zubov a očí mal drahokamy, no proste nádhera! Wau, dračia bula, zmeravel Dandar. Čože?, nechápavo sa na neho pozreli obaja. Poviem vám jeden príbeh, začal Dandar.

Žil istý mládenec menom Ján, syn kováča. Keď dovŕšil dvadsať rokov, vydal sa do sveta. Otec mu ukul meč, štít a brnenie a mam mu nabalila proviant. Skráť to, netrpezlivo ho okríkol Toudy. No tak dobre pokračoval Dandar. Po mnohých rokoch, keď už bol slávnym dobrodruhom-chodcom, dozvedel sa o tajomnom vrchu neďaleko nejakej dediny, kadiaľ práve prechádzal. Tak sa tam vydal, našiel vchod do podzemia a dnu našiel draka. Ten mu povedal, že sa nemôže hýbať, pretože ho tu uväznil zlý čarodejník, keď spal. No a teraz magickými okovami spútaný drak ležal pred Janom a ten nevedel, čo si má o tom myslieť. Drak mu ešte povedal, že skúšal tie okovy roztrhnúť, ale bezvýsledne. A teda jediná šanca je, že čarodejník odvolá svoje kúzlo, alebo zomrie. A tak sa náš Ján vydal do sveta (ani nevedel prečo), aby toho čarodejníka našiel a prinútil ho kúzlo zrušiť. Po mnohých útrapách ho našiel a prinútil kúzlo zrušiť. No a keď sa to nakoniec Janovi podarilo a vrátil sa, drak mu daroval dračiu bulu a povedal, že ak bude potrebovať pomoc, nech ju pevne zovrie do rúk a zavolá jeho meno. Potom že mu príde na pomoc.

Tak toľko legenda, či rozprávka, dohovoril Dandar. Vyšli nahor a ukázali Chosemu a Ramezovi čo našli. Boli síce ohúrení, ale keď im ponúkli po tisíc zlatých za ich podiel na amulete, nechali sa prehovoriť. Môžem sa ťa niečo spýtať Dandar?, ozval sa Toudy. Odkiaľ si vtedy, keď som sa ťa pýtal, či máme ísť ďalej, vedel, že tento krížik na mape skrýva aj niečo iné ako prázdnu jaskuňu? Dobrá otázka Toudy, usmial sa Dandar. Vieš, keď nás Dagener najal, tak som nepoužil mágiu a tak ani netušil, že viem kúzliť. No a tým pádom si na mňa nedával pozor. V jeden večer som nahliadol do jeho mysle a dozvedel som sa o amulete. Nechcel som sprvu veriť, no toto ma presvedčilo, poťažkal si amulet v ruke.

Potom sa dobrodruhovia vydali na spiatočnú cestu, na ktorej sa všeličo udialo, ale všetci sa dostali späť a čo je hlavné, že v jednom kuse a po vlastných. Keď sa vrátili, hneď vyhľadali reštauráciu, teda krčmu a oslávili to, ako sa na správnych dobrodruhov patrí. Dali si deň voľna a každý šiel po svojom. Amulet si požičal Dandar. Toudy sa vydal ku zlatníkovi, pretože vtedy v tej truhličke nebol len amulet. Bol tam aj meštek s drahokammi a vedel, že jeho spolubojovníkom nenapadne, že vzal aj niečo iné ako amulet. A nemýlil sa. Keď pred zlatníka vysypal drahokamy, skoro mu oči vypadli. Zahapkal, no okamžite sa ovládol a ponúkol Toudymu päťtisíc zlatých. Toudy mu povedal, že on to aj tak nepredá, nech mu to len ohodnotí a dal mu za prácu 50 zlatých. Na druhý deň sa naši dobrodruhovia zbalili a vydali sa na cestu do vojvodstva ich starého známeho, Musgravea. Ešte nám zostáva zistiť, ako funguje ten amulet...Ak vôbec funguje, prerušil Donara Toudy. No a potom sa vysporiadam, teda vysporiadame s vojvodom, dokončil Donar. Teda ak mi pomôžete, ohliadol sa na oboch. Ospravedlň nás, vzal bokom Dandar Toudyho.

Tak čo Toudy, ideme do toho? Čo ja viem? Radšej ten amulet predajme a budeme mať pokoj. Toudy, ty ešte nemáš dosť? Toudy vytreštil oči. O čom to hovoríš? Ale no tak, ja tie drahokamy nechcem, aj keď ma to dosť bolelo, že po toľkých rokoch si si to nechal pre seba. Ja by som ti to bol povedal, vyhapkal Toudy, vyhýbajúc sa Dandarovým očiam, no bol tam aj Donar a tí dvaja. A vôbec odkiaľ to vieš, azda si mi nečítal...? Nie, to nie. No vieš, keď si si ich každý večer prehliadal a kochal sa v nich, môj havran ťa videl. Tak okay, rezignoval Toudy, pomôžeme mu. Vrátili sa k Donarovi. Dobre Donar, začal Dandar, pomôžeme ti a chceli by sme ti niečo dať. Tu máš amulet. Donara to úplne prekvapilo, Toudy sa náhle rozkašlal, ale rýchlo sa ovládol a nasadil úprimný úsmev. Tak to som od vás naozaj nečakal kamaráti, hovoril Donar so slzami na krajíčku. A ešte niečo, pokračoval Dandar, to meno je Flamenius. No tak poďme už, dal sa na odchod Toudy, pretože nemal rád sentimentálne situácie. Po ceste rozmýšľali a pripravovali si plán, aj keď Toudymu tá príprava dlho netrvala. Nabehneme a uvidíme, tvrdil. Donar a Dandar dospeli k dvom možnostiam. A to, že buď dokážu vinu Musgravea na vražde Donarovho otca, alebo mu nastražia pascu. Prvú možnosť museli potom vylúčiť, pretože všetky dôkazy boli už iste dávno zničené. A tak zostalo vymyslieť pre vojvodu návnadu.

Medzitým dorazili do svojho vojvodstva a keďže tu boli veľmi populárni, museli si dávať pozor. Celou cestou sa D a D rozprávali a tak šiel Toudy vpredu. Zrazu Toudy strašne zareval. Obaja zmeraveli a pozreli sa pred seba. Cválal k nim Toudy a na tvári mal od ucha k uchu roztiahnutý úsmev. V ruke držal akúsi listinu. Pozrite sa a podal im ju. Bol to zatykač na nich troch a stálo tam, že ten šťastlivec, ktorý dolapí Toudyho, dostane 1000 zlatých, Dandara 1000 zlatých a Donara 500 zlatých. Všetci traja sa zrazu smiali a trvalo dlho, pokiaľ sa ukľudnili.

Vedeli, že to bude trvať trochu dlhšie a tak potrebovali nejaké vhodné miesto, kde by ich nikto nevyrušoval a kde by ani oni nikoho neohrozovali. Sprvu sa pokojne vydali k jednej z rodín, ktorým prispeli na domácnosť. Tam sa dozvedeli o opustenej kolibe v horách, čo im plne vyhovovalo. Nabrali si zásoby jedla, za ktoré samozrejme zaplatili a vydali sa tam. Koliba bola dosť zničená a tak im to zabralo týždeň, kým ju dali do poriadku. No a teraz sa už konečne mohli venovať tomu hlavnému.

Najsamprv musíme zistiť maximum o vojvodovi, navrhol Dandar. A potom čo?, nechápal zdanlivú stratu času Donar. No a potom sa uvidí, zahlásil Toudy a konečne správne, pretože Dandar kývol hlavou na súhlas. Znova sa ozval Dandar. Zajtra pôjdem s donarom dole, rozdelíme sa a každý zvlášť budeme zháňať informácie. Počkať, počkať a čo ja?, nechápal Toudy. Ty budeš strážiť kolibu a koliba bude strážiť teba, odpovedal Dandar. Ale Toudy sa nedal, veď ona sa postráži aj sama, nie? Tak dobre, začal Dandar. My tie informácie ideme zháňať. No a ty by si zabehol do dediny, povraždil všetkých, čo sa ti nezdajú, čiže všetkých a potom sa ich začal vypytovať. Tak dobre, tváril Toudy urazene a pomyslel si, že ten Dandar nie je až taký hlúpy. Plán je dobrý, no potom prišiel na jednu závažnú chybu. Aj keď ho nikto nemôže udať, aj keď ho nemôže napadnúť dav, nemôže sa ani nič dozvedieť, pretože všetci budú mŕtvi. Nakoniec dospel k záveru, že rozmýšľania bolo na dnes dosť a nechal to radšej tak. Ráno po raňajkách sa D a D s Toudym rozlúčili. Potm zišli spolu z hôr a rozdelili sa.

Toudy rozmýšľal, čo bude robiť a napadlo ho, že by sa zišlo trochu dreva. Po dvoch dňoch už bolo dreva dosť. Potom ho napadlo, že čerstvé mäso je čerstvé mäso. Po dvoch dňoch bolo mäsa dosť. Potom sa rozhodol, že by bodli nejaké drahé kamene alebo zlato a začal kopať. Samozrejme, že nie ďaleko od koliby, aby to nemal ďaleko. Po dvoch dňoch nenašiel nič a to už bol v peknej hĺbke. Keďže nemal aj tak čo robiť, pokračoval ďalej. Prvý sa vrátil Donar a našiel pred kolibou hŕbu dreva, hlbokú jamu a v kolibe kopu mäsa. Z jamy sa ozývali údery a keď tam Donar nazrel, zbadal Toudyho v pracovnom zápale. Usmial sa a zavolal na neho. Toudy bol rád, že po týždni opäť niekoho vidí a tak to trošku oslávili. Deň na to sa vrátil aj Dandar. Po večeri sa rozhodli skompletizovať a povedať si, čo sa dozvedeli.

Prvý začal Toudy. Zistil som, že tu nie sú žiadne drahokamy ani zlato. S úsmevom pokračoval Donar. Tak ja som sa dozvedel asi toľko. Je to muž v strednom veku, mrzutý, krutý. Nemá rád slabochov a vyžaduje 100 % oddanosť. Má rád kone, hazard a nebezpečie, ktoré ale len pozoruje. Dodajme ešte, pokračoval Dandar, že je to karierista a jeho snom je vytvoriť kráľovstvo, aby mohol byť korunovaný za kráľa. Ale to by potreboval ovládnuť okolité vojvodstvá, na čo nemá zatiaľ dosť síl. Takže akú návnadu mu podhodíme? Kone?, skúšal Donar. Nemyslím, že kvôli koňom by riskoval všetko čo má, zavrhol jeho myšlienku Dandar. Zožeňme nejakú perfektnú sekeru a bude to, ozval sa Toudy. Toudy, ty si génius, vyskočil Dandar. Aj keď Toudy si to vždy myslel, také verejné potvrdenie ho zaskočilo. Takže môžem ísť nejakú kúpiť?, a spolu s Donarom sa nechápavo pozreli na Dandara. Ale samozrejme že nie! Ide o myšlienku, vysvetľoval Dandar. Toudy mu chcel dať ako návnadu zbraň. No a pre neho je sekera najvhodnejšia zbraň, ale pre Musgravea nie. Takže nie sekeru, ale a pozrel sa na Donarov krk. Kde visela dračia bula. Ale nebude to nebezpečné?, spýtal sa Donar. Pretože ak ten amulet funguje a dostane sa vojvodovi do rúk, tak miesto toho, aby sme ho dostali my, nedostane ho už nikto. Áno, dal mu za pravdu Dandar, ale to budeme musieť z častí riskovať. No a teraz to poďme poriadne naplánovať. A nemali by sme ten amulet najprv vyskúšať a ušetriť si tak kopu rozmýšľania?, navrhol Toudy a keďže mu obaja, aj keď nechtiac, dali za pravdu, vyšli von. Donar ho zovrel do rúk a zareval, čo mu hrdlo stačilo, Flamenius. Nič sa nestalo. Nefunguje to, pomysleli si a zberali sa sklamaní dovnútra. No a v tom sa pred Donarom objavil človek v pekných šatách a s takými krásnymi očami, že všetci zmeraveli. Volal si ma?, ozval sa človek. Jjjja, jjja, som volal draka Flamenia, dostal zo seba Donar. To som ja, prekvapil ich človek. Aký máš problém? Žiaden, odvetil Donar, ja som to len skúšal. Človek si niečo zamumlal a zmizol. Všetci traja tam stáli s otvorenými ústami a čumeli na miesto, kde ešte pred chvíľou stál muž. Potom vošli dnu a začali kuť plány.

Nakoniec si urobili asi takýto plán. Najmú si nejakých ľudí a prezlečú sa za obchodníkov z juhu. Potom navštívia vojvodu, predvedú mu, čo dokáže medajlón a popýtajú za neho nereálnu sumu. Ďalej je podstatné, aby sa k vojvodovi dostala informácia, že nad medajlónom má moc ten, kto sa ho po predchádzajúcom majiteľovi zmocní tak, že buď zomrie, alebo mu ho dobrovoľne dá. A potom už len zabezpečia, aby niekoľko dôveryhodných ľudí vojvodstva videlo, ako sám vojvoda vraždí a okráda. Potom ho budú konečne môcť vydať spravodlivosti a odsúdiť.

Hneď na druhý deň sa vydali dole, najali si zopár ľudí, prestrojili sa a zamierili do sídla vojvodu. Toho ani vo sne nenapadlo, že kupci, čo žiadajú o audienciu, sú traja hľadaní zbojníci. Ani vlastná matka Donara nespoznala, dali si totiž na prestrojení záležať. A tak pred celým dvorom predvádzali rôzne somariny, ako vzácny tovar z juhu. Potom Donar vytiahol dračiu bulu a celý dvor stíchol. Ak ctený vojvoda dovolí, predvediem mu, čo to dokáže. Mohli by ste prikázať desiatim vašim najlepším vojakom, aby ma zajali? Samozrejme, usmial sa vojvoda. To nebude žiadny problém a povedal niečo jednému z radcov. Ten odbehol a za chvíľu bolo v miestnosti desať vojakov. Rozostavili sa okolo Donara a čakali na pokyn. Donar zakričal Flamenius a keď sa zjavil človek, prikázal mu chrániť ho. Na pokyn sa vojaci vrhli na Donara, no skôr ako sa priblížili na dva siahy od neho, človek sa zmenil na rytiera v rytierskom brnení, veľkým štítom a obojručným mečom v jednej ruke. Nedbal na vlastné zranenie a za žiadnu cenu nedovolil nikomu, aby sa Donara čo i len dotkol. Bol taký rýchly, že ho skoro ani nestačili sledovať a aj keď sa vôbec nekryl, vojakom sa vôbec nepodarilo ohroziť ho. Keď ležalo desať vojakov na zemi, neschopných boja, jednoducho zmizol. Vojvoda od úžasu zabudol zavrieť ústa. Čo chceš za ten amulet, okamžite sa spýtal Donara. 500 000 zlatých, povedal Donar. Dvorania od úžasu stíchli a vojvoda skoro zošedivel. Samozrejme, že z obchodu nebolo nič a kupci odišli. No predtým, ako dobrodruhovia predpokladali, prišiel za jedným z ich ľudí, ktorí boli predom poučení, čo majú povedať, vojvodov človek a snažil sa zistiť všetko o amulete a kam majú kupci namierené. Dostala sa mu odpoveď, že mieria na sever a podrobný popis o tom, kto má nad amuletom moc. Dobrodruhovia predpokladali, že vojvoda nebude chcieť riskovať, aby sa amulet nedostal do jeho rúk a tak sa pravdepodobne sám vydá za nimi. Dandar ešte pred návštevou vyhľadal pár vplyvných ľudí, ktorí inak nemali vojvodu veľmi v láske a povedal im o chystanom prepadnutí kupcov. Potom ich pozval, aby si to na vlastné oči prišli pozrieť. Dohodol sa s nimi, že z diaľky ich budú sledovať a keď dôjde k napadnutiu, vojvodu zajmú.

Fingovaní kupci si to namierili na sever a samozrejme sa nikam neponáhľali. Toudy bol celý čas očividne nervózny a nevedel sa dočkať akcie. V tretiu noc od vojvodovho sídla sa dočkal. Obkľúčilo ich asi dvadsať vojakov a zaútočilo. Všetci ich najatí ľudia sa dali na útek, no čakal ich strašný osud. Zabijaci nechceli nechať nič na náhodu a tak všetkých prípadných svedkov povraždili. V strede zostali stáť traja dobrodruhovia, ktorých jedinou šancou bolo prežiť čo najdlhšie, kým dorazí pomoc. A tak sa len kryli. Zanedlho dorazila pomoc a naozaj, vzadu našli zahaleného jazdca, ktorý sa samozrejme pokúsil uniknúť. Zajatého vojvodu postavili pred súd. Po odsúdení vymenovali nového vojvodu, zhodou náhod priateľa Dandara. Dobrodruhovia odišli do svojej koliby. Donar, keď videl, čoho bol schopný vojvoda pre amulet, pochopil jeho skutočnú moc. Zavolal Flamenia a dohodli sa na zrušení moci buly. Dandar si kúpil nejaké knihy a pozvláčal ich do koliby, kde ich začal študovať. No a náš Toudy pokračoval v hľadaní cenností v jame pred kolibou. No namiesto toho našiel hnusnú čistú studenú vodu, začo sa mu D a D s úsmevom poďakovali. Toudy to samozrejme chápal ako výsmech a celú noc rozmýšľal. Hneď ráno začal kopať znovu, ale tentoraz vodorovne, aby ani náhodou nenarazil na vodu...