Poviedky

Otočil som sa smerom k dverám. Obaja sme prestali bojovať. Mlčky som počúval a keď už boli pri našich dverách, prudko som sa zvrtol. - Vypni to! – pošepkal som.
Myslela si, že toto je moment absolútnej hrôzy. Keď ju dcérka poťahala za šaty, ukázala prstom na západ a Niwe sa tým smerom pozrela, pochopila, že sa mýli. Predstavy o susedoch sú slabý odvar toho, čo uvidela teraz.
Približoval som sa ku dverám. Nejasná biela postava v nich stále bola. Celý čas. Dívala sa na moje utrpenie. Strach. Agóniu. Mala z toho pôžitok.
Stál som pred rozhodnutím, či to prijať a teda identifikovať sám seba - kým vlastne som. Poviedka o ľuďoch, o tom akí sme ...
Vtedy som pocítil, že kríž je opäť väčší, opäť ťažší. A les stále ďaleko.
Znovu sa rozohnala. Kovový hrot vyštartoval až kdesi spoza nej. Letel opäť do skla. Naberal rýchlosť. Silu. Energiu. Teraz to už prerazí, som si v duchu rýchlo povedal. Veril som tomu. To sklo nie je nezničiteľné!
Cesta vraždiaceho nožíka pokračuje ... Čo je za tým? Kto to zastaví?
O chvíľu sa začal pomaličky odsúvať kredenc v kuchyni. Počula to. Ktosi odzadu, ktosi v tej stene zatlačil a posunul ho. Nôžky vydali na gumenej podlahe zvuk, pri ktorom by každému prebehol mráz po chrbte. Pomaly, piskľavo ...
9.06.2005 0:00 Gardenboy scifi Slovenské poviedky 19
Môže neživá vec ovplyvňovať myslenie človeka?
2.06.2005 0:00 Gardenboy scifi Slovenské poviedky 16