Lea a Luan- 2. Kapitola

Lea sa s Luan dostane do tábora, kde sa dozvie čosi viac o svete ktorý odmalička milovala, no zabudla naň...
Filmová história scifi
Lea stála v neznámej obývačke. staroódny televízor bol zapnutý, no nič nebolo vidieť, len chrčal. spomenula si. Toto je obývačka jej babičky. Vrhla sa k dverá a vybehla do záhrady. Babička trhala v záhrade burinu a čosi šepkala. Lea podišla bližšie a počula tie starodávne slová čo jej povedala Luan. Vtom sa prebudila. Ležala na posteli, teda, teraz už sedela a oči ala dokorán. Vonku svietil esiac a izbu zalieval modrastý svetlom. Po chrbte jej prebehli zimomriavky. Chvíľu skúmala fascinujúce okno. "Ahoj.", zašepkal z kúta hlas. Leu až myklo a hľadela do tieňa. Vynorila sa odtiaľ Luan. Lea si sťažka vzydchla. "Čo tu robiš?", spýtala sa sotva počuteľne. Luan sa len šibalsky usmiala a hodila jej na posteľ šaty. Lea na ne hľadela ako na nejaké UFO. "To je čo?", spýtala sa neisto a nadvihla rukáv akoby to bola zdochlina. "Šaty. A obleč si ich ak sa chceš dnes niekam dostať.", povedala Luan a sadla si na stoličku pri stole. Lea vstala a zobrala šaty. Boli dlhé až po zem, vyzerali čierne a popretkávané striebornou niťou. "Niesme v 17. storočí.", povedala Lea a nesúhlasne hodila šaty späť Luan. Tá sa zamračila. Potichu niečo zamrmlala a šaty sa ocitli na Lei. Pyžao ležalo poskladané na posteli. "Lea, počúvaj ma.Si v ohrození a ja mám za úlohu ťa ochrániť. Tak mi neodporuj.", povedala Luan rozhodne. Si ty nejaká panovačná, pomyslela si Lea, no vzápätí to oľutovala. Luan na ňu zazrela a otvorila dvere. Lea s ovisnutými plecami vyšla von. Luan sa ľahkým kroko niesla dolu schodami, pričom pod Leou zavŕzgal takmer každý. Keď boli dole s úľavou si vydýchla. Luan otvorila dvere a vpustila dnu chladný vzduch. Snežilo. Pred domom stáli kone. Lea otvorila ústa a hľadela na ne ako na zjavenie. Luan prevrátila oči a vysadla na bieleho. Lea podišla k sivému a vystrašene naňho hľadela. Luan zosadla a pomohla jej vyšvihnúť sa do sedla. Lea chytila uzdu a neisto kopla koňa aby sa pohol. Okažite reagoval a pustil sa za Luaniným. Kráčali do parku. Zastali až pri dvoch strooch ktorých koruny sa spájli a vytvárali akúsi bránu. Luan šepla slová a brána zašumela. Leu striaslo. Luan sa k nej pomaly blížila a Lea šla potichu z ňou. V hlave mala jediné slovo: prepáč. No Luan akoby jej už nechcela čítať myšlienky. Keď vošli odrel im do tváre ďalší sneh. Leu na chvíľu oslepil. Potom sa poobzerala no nič nevidela. Luan chytila uzdu jej koňa a ahala ich dolu svahom. Po chvíli už videli svetlá. Dostali sa do nejakého tábora. Kone priviazali do provizórnych stajní a vošli do stanu. Vnútri bolo útulne. Bola tam posteľ, stôl so stoličkami, skriňa a malá piecka. Lea si len teraz uvedomila že na sebe ala len tie tenučké šaty. Zaujímavé že jej bolo teplo. Luan jej podala misku z ktorej sa ešte parilo. lea si sadla k stolu a hltavo sa pustila do polievky. Teplo sa jej rozlialo po celom tele. Keď dojedla, Luan ju vzala von. Výchrica už ustala a všade naokolo bolo ticho, len zo stanoch sa ozývali zvuky. Z noci k nim doľahol rev, ktorý preťal noc. Lea vyplašene chytila Luan sa raeno. "To je len strážca, myslím, že budeme mať spoločnosť.", povedala Luan a zo stanov vybehlo niekoľko ďalších elfov. Luan narýchlo kričala niekoľko povelov v tom pradávnom jazyku a Lea ju s úžasom sledovala. Zem sa otriasla. Lea sa vystrašene poobzerala, jej oči zastali na drakovi, ktorý bol dobrých 5 metrov vysoký. Zbledla a ani sa nepohla. Keď si pomyslí že len prednedávnom bola v kine na film a teraz na ňu civí drak, chytali ju mdloby. Znova v hlave začula ten hlas spred mnohých rokov. "Pamätáš si na mňa?", opýtal sa. Lea chvíľu ostala zmagorená, no keď si uvedomila že to hovorí ten drak vypleštila oči. Drak sa na ňu trochu pobavene pozrel. Luan priklusala na svojom koni a pozrela na Leu. "Je to tvoj drak, vybral si ťa.", povedala stručne. Lea sa zviezla na zem. Bože, to je trapas, pomyslela si. Luan ju jene zodvihla a postavila na nohy. Drak sa odrazil a vzlietol, pričom Leu skoro zase zrazil z nôh. "Prečo si ma sem vlastne zobrala?!", skríkla Lea po Luan. "Pretože potrebujeme tvoju pomoc.", odvetila pokojne. Lea nechápala ako niekto môže byť taký pokojný. Rozčuľovalo ju to. "Načo? Akú pomoc?", spýtala sa Lea. "Ohrozujú nás tené sily a ty si možno jediná ktorá nás dokáže zachrániť. Tvoja rodina už odpradávna ochraňuje draky spolu s nami. Nechápeš?", Luan pozrela na Leu ako na totálneho magora. "A to už ako?", snažila sa vstrebať nové informácie Lea. Luan prevrátila očami. "Proste si potomok rodiny ktorá ochraňuje draky, máš za úlohu zničiť temnotu a zachrániť tak rod drakov pred vyhynutím. Už ma chápeš?", povedala Luan nahnevane. Lea prikývla. luan sa uľavilo. "Ale nebudem letieť však?", spýtala sa s obavami Lea keď pozrela na draka. "Nie. Ostaneš v stane, po bitke ak to okolnosti dovolia začne tvoj výcvik.", odpovedala Luan. "A čo moja rodina? A kaoši?", spýtala sa Lea. "Teraz ťa potrebujeme tu.", odvetila Luan a vysadla na koňa. Lea za ňou hľadela a začínal na ňu padať smútok. Vbehla do stanu a ani sa odtiaľ nepohla. Začala sa viac zaujímať o nábytok. otvorila skriňu a div ju netrafil šľak. Bolo tam síce oblečenie, no aj zbrane. 2 dýky, luk so šípmi, a eč vykladaný drahokamami. Lea naň v úžase hľadela. Poto začula trúbenie rohu. Sadla si na stoličku a počúvala bojové výkriky, svišťanie šípov, rev drakov a nepríjemný mazľavý zvuk, ktorý naznačoval že eč prešiel ľahko. Takto to trvalo aj 2 hodiny. Nakoniec do stanu vošla Luan a prezliekla sa do čistých šiat. "Tak?", spýtala sa Lea roztraseným hlasom. "No, vyhrali sme. Ak sa dá považovať za výhru to že sme ich zahnali do lesa.", povedala Luan unavene. Do stanu sa zrazu vtrepala obrovská ostnatá hlava. Lea vyskočila zo stoličky akoby si sadla na špendlík. Keď si uvedomila kto to je sadla si naspäť. "Hest.", povedala Luan a Lea chvíľu nad tým rozmýšľala. Potom jej došlo že tak sa ten drak volá. Lei zaškŕkalo v bruchu. Uvedomila si aká je hladná. Narýchlo niečo zhltla zreje zas nejakú polievku a spýtala sa Luan kedy má začať ten výcvik. Luan jej povedala že čoskoro, že si nad tým neá lámať hlavu a má ísť spať. Lea sa zamračená hodila na posteľ. Luan vyšla zo stanu. "Čo si robila?", ozval sa Hestov hrubý hlas. "Čo som tak mohla robiť? Pliesť ponožky? Vy si vonku bojujete a ja tu sedím ako opica na strome. Nabudúce pôjdem s vai či chcete alebo nie.", povedala Lea nahlas. Hest pobavene odfrkol. "A ty si čo robil?",vrátila mu Lea otázku. "Vrhal sa na tie hyeny podo mnou a škvaril ich na uhlíky. Prečo?", povedal s náznakom dravosit v hlase. Lea sa len pousmiala. "Odkedy vieš chrliť oheň?", spýtala sa. Myslím že pred 3 rokmi so prvý raz takmer upálil inú dračicu lebo do mňa dobiedzala. To znamenalo,že som už dospel.", zadunel jeho hlas v Leinej hlave. Lea sa zahľadela do zelených dračích očí a spokojne jej padli viečka...

Sirana Selar Merette (Timea V.)

Sirana Selar Merette (Timea V.)

Diskusia

jurinko
Asi ti vynechava pismeno "m" na klavesnici, a podla toho, ako ten text vyzera, tak "enter" ti nefunguje vobec. Chce to clenenie! Minimalne kazda priama rec na novom riadku. Dolezite udalosti v novom odstavci. Atd. Ale hlavne to potrebuje viac spajat vety. Takto je to prilis sekane, kazda vec, kazdy pohyb ma svoju vlastnu vetu. Pouzivaj suvetia. Pribeh je prilis velka zlatanina, elfovia, draci, mladas bez vycviku, ktory bude vyvoleny (ach jaj), ale dobre, pockame, kam sa vyvinie. Zapracuj na postavach, skus domysliet, ako a preco prezivaju udalosti. Lea si nejako moc rychlo zvykla, ze existuju elfovia a draci a ze je vyvolena a ze rodinu ani priatelov dlho neuvidi - neuveritelne aj pri dospelom cloveku, nie u pubertiaka, ktory je cely rozorvany a kazdych 28 sekund sa mu meni nalada. Chce to psychologiu postav. A oproti jednotke mi tu aj chybala atmosfera. Snaz sa zlepsovat. Dal som 2
02.03.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.