Prišiel som do izby a odložil nejaké veci do skrinky a pozrel som do telefónu či som dostal nejakú sms-ku alebo či mám nejaký zmeškaný hovor. Našiel som jednu sms-ku a bola od nej. Začal som ju čítať, ale neboli to slová nehy skôr to bola určitá forma bolesti ktorú som cítil pri srdci. Nechápal som tým slovám a hneď som jej chcel volať a povedať aspoň cez telefón čo si o tom myslím. Vytočil som jej číslo, ozval sa signál, chvíľu som čakal a potom to zdvihla. V jej hlase som hneď cítil, že to naozaj nie je v poriadku. Povedal som, že som si prečítal jej správu a okamžite sa ma opýtala čo si o tom myslím. Moja odpoveď bola jednoznačná, ak si naozaj myslíš, že sme to prehnali tak nie je problém spomaliť a dať ti toľko času koľko potrebuješ na to aby popremýšľala o nás dvoch.

Vedel som čo v živote prežila a preto ju chápem. Viem, že sa bojí, ale povedal som, že jej nechcem ublížiť a že budem čakať tak dlho ako len bude chcieť a potrebovať.

Tým náš rozhovor skončil a ja som jej poprial sladké sníčky a poslal pusu na dobrú noc.

Položil som telefón na stôl a premýšľal o tom čo sa teraz stalo. Uvedomil som si, že má naozaj pravdu. Zlé skúsenosti, strach, strach s toho, že ju môže mať niekto naozaj rád. Bolo určite mojou chybou, že som na ňu tak tlačil. Pri pomyslení na toto všetko som mal slzy v očiach. Chcelo sa mi veľmi plakať pretože viem čo pre mňa znamená. Bolelo ma to, že jej nedokážem povedať a vyjadriť to ako veľmi mi na nej záleží, že jej chcem dať pocítiť nehu a lásku ktorá jej tak veľmi chýba.

Srdce mi začalo plakať...

Potom som sa opýtal môjho anjelika ako je možné, že také úžasné dievča ako je ona nepocítila ozajstnú lásku, nežnosť a slová ktoré vyjadrujú jej krásu. Anjel mi odpovedal, „niektorý ľudia najskôr trpia či už menej alebo viac aby potom našli to čo im chýba. I keď to nie je správne tak sa to v živote stáva. Opýtal som sa, že čo mám robiť? Odpoveď bola jednoduchá... čakať.

Po chvíľke ešte dodal, ak ti na nej naozaj záleží a máš ju rád a si pre ňu ochotný urobiť čokoľvek a obetovať čokoľvek tak jej ten čas ktorý potrebuje poskytneš.

Prikývol som na znak súhlasu. A ešte dodal, že i keď iný ľudia vedia, že si dobrý človek ona to nevie pretože sa nestretla v živote s takým niečím. Chvíľku som sa len tak pozeral na stenu v izbe a opäť som sa opýtal môjho anjelika. Anjelik môj, chcem ťa poprosiť, leť touto tmavou nocou za ňou a stráž ju tak ako strážiš mňa, lebo to dievča znamená pre mňa veľmi veľa a ja som schopný za ňu aj život dať.

Anjel sa na mňa usmial a kývol hlavou, že s tým súhlasí, otočil sa a ja som mu ešte povedal „každé ráno a každú noc jej daj za mňa pusu a pošepkaj jej, že mi veľmi chýba, že ju mám rád a, že mi na ňu stále myslím.

Anjelik sa tesne predtým ako odletel zarazil a ostal stáť na mieste. Otočil sa ku mne, pozrel mi do očí, ale jeho pohľad bol zvláštny. Cítil som, že niečo chce. Ja som pochopil, že chce odpoveď na otázku „prečo?“. Nad tou odpoveďou som nemusel dlho premýšľať lebo som vedel prečo to robím. Začal som mu hovoriť, že to dievča mi zmenilo môj život a aj keď to bol krátky čas za ktorý sa poznáme viem, že mi ho zmenila. Dokázala mi nádherne poblázniť srdce, vie čo je to láska a vie je aj dať. Má neuveriteľne krásne oči a v nich hviezdy a farbu modrú, krajšiu ako samotné nebo. Pekný nos a ústa nádherné. Keď ti dá pusu je to ako by si sa ocitol na tom najkrajšom mieste, cítil tie najkrajšie pocity a, že celý svet sa ti vtedy zmení. Taký bozk čo ona vie dať tak taký nevie dať nikto iný. Je krásny, nádherný, úžasný, chutí ako jahody, jemná smotana, med, čokoláda... Takému niečomu sa nedá odolať. Tvár má žiarivú ako slnko a jemnú ako mesačný závoj. Vlasy jej nádherne voňajú a sú hebké ako zamat. Dotykom roztápa ľad ktorý mám v srdci, rozohreje v ňom oheň a jemne pohladí a hlas má krajší ako všetci anjeli v nebi. Keď som pozrel do jej očí videl som tam jej dušu. Videl som, že je zničená, ale objavil som aj kúsok ktorý je plný nehy, lásky, dobrosrdečnosti, citov ktoré vie čo znamenajú a vie ich dať, ale videl som aj strach, strach s toho, že sa znovu sklame.

Ako som rozprával všimol som si, že anjelik tíško plače. Opýtal som sa ho „prečo plačeš?“.

Dojali ma tvoje slová lebo sú nádherné... a máš dobré srdiečko, ale vieš čo sa stane keď teraz odletím. Ja som to vedel a oči mi zvlhli a vytvorili sa slzy ktoré mi začali stekať po líčkach a padať na zem. Anjel vedel, že to viem a čo sa stane. Ľahko sa usmial a odletel kam som mu povedal.

Keď odletel ja som ešte plakal a len pre seba si povedal.

Stratil som môjho anjela pre dievča ktoré mám veľmi rád a ktoré milujem, lebo chcem aby jej ukázal v snoch, že som dobrý človek, že ju mám rád, že jej nechcem ublížiť a že ju chcem milovať. Neviem ako dlho to bude trvať, ale to nie je podstatné lebo ja budem čakať až do konca sveta.

A vetru som ešte pošepkal slová, ktoré snáď donesie na svojich krídlach dievčaťu ktoré milujem... Miluj ma tak, ako milujem ja teba a odpusť mi, že nemôžem žiť bez teba.