Fredy Kruger, prapodivnými legendárnymi mýtami opradená bytosť si prostredníctvom pôsobenia magických síl podmanila už stovky nevinných obyvateľov tunajšieho prímorského mestečka, ktorých zblúdilé duše až doposiaľ nenašli požadovaný stav blaženosti. hlásala zažltnutá dvojstrana starých mestských novín, z roku 1936.

Neuveriteľné, aký ošaľ dokáže svojim vyčíňaním spôsobiť jediná osoba v priebehu niekoľkých dní... zaoberala sa sledom svojich myšleinok mladá študentka prestížnej právnickej fakulty, Katie Prinstonová. Akonáhle jej prenikavý pohľad zračiaci číre zdesenie splynul so zachovalou podobizňou onoho krvilačného netvora, zatajila samým vzrušením dych a netrpezlivo načúvajúc svojmu zbesilo tlčúcemu srdcu popustila uzdu vlastnej fantázii. Po chvíli intenzívneho sledovania fotografie lemovanej krížami sa jej vnútra zmocnil akýsi pocit skľučujúcej neistoty, umocnený žmurknutím Krugerovho krvou podliateho oka. Na smrť vyľakaná Katie zmietla noviny zo stola a zahodila ich do odpadokového koša, umiestneného v zadnom kúte miestnosti... už začínam načisto strácať hlavu, mala by som na všetko rýchlo zabudnúť a prečistiť si myseľ spánkom.

Akonáhle zaľahla do perín a jej únavou skliesnené viečka skolil tvrdý spánok, ocitla sa v ponuro pôsobiacej , navonok chátrajúcej chemickej továrni, obkolesenej skalnými múrmi a železnými rúrami, so vznášajúcim sa kúdoľom hustého, hmlistého oparu. Vzduch nasiaknutý chemickými škodlivinami a špecifickou hnilobnou arómou, rozprestierajúcou sa všade navôkol, dodal miestnosti čaro starobylosti a stiesnenej atmosféry, i napriek rozľahlému priestranstvu. Zhlboka sa nadýchnuc našľapovala po rozpadávajúcej sa podlahe, keď zrazu pomedzi jednej z rúr vykukla urastená mužská postava, odetá v červenozelenom pruhovanom svetri a lebkou, oblepenou hordou hompáľajúceho sa, mokvajúceho mäsa... panebože, to je predsa ten dávno mŕtvy muž, zobrazený v novinách. Ako je možné, že ho vidím, akoby bol z mäsa a kostí?... spytovala sa v ducho nemilo zaskočená Katie, chvejúca sa strachom do morku kostí. Akoby zmyslov zbavená podišla ku jednému z múrov, zvelebených zasadenými petrolejkami, aby jej sporo odeté, krehké telo splynulo so studeným povrchom. Náhly príval vzrušenia ju prinútil pootvoriť inak pevne zomknuté ústa a povoliť tak kyslíku preniknúť do jej útrob. Akonáhle ucítila v tesnej blízkosti štipľavý závan mrtvolného zápachu a pocítila silnú nevoľnosť, umocnenú nástupom zimomriavok, Fredy sa k nej nahol a jednou zo svojich naostrených čepelí poznačil jej tvár dlhým, tiahnucim sa, krvavým šrámom. Katie zatla urputnou bolesťou zuby a privrúc viečka sa snažila zbaviť onoho prítomného prízraku, stojaceho vedľa nej. Krv stekajúcu z jej líc po kvapkách zachytával svojim drsným jazykom, bažiacim po zmocnení sa životodarnej tekutiny...

V tejto chvíli patríš iba mne, si mojim majetkom. Ja som Tvojim pánom a Ty mojou otrokyńou... zvolal Fredy, nedokážuc sa nabažiť tohto slastného pocitu...

To nie je možné, musí predsa existovať nejaké logické vysvetlenie vzniknutej udalosti. Fredy Kruger je už dávno mŕtvy a tým pádom neškodný... kolovalo Katiinou mysľou...

Veľmi sa mýliš, ak si myslíš, že Ťa nedostanem. Už teraz Ťa mám pevne v hrsti... zasmial sa škodoradostne Fredy Kruger... Ale z akého dôvodu si si vybral práve mňa a nie niekoho iného? Ako sa Ti so mnou podarilo spojiť?...

Znie to celkom jednoducho a nekomplikovane. Vyhliadol som si Ťa prostredníctvom Tvojho sna a tým pádom nadobúdam nových síl... dodal Fredy, naskrývajúc jeden zo svojich pamätných úškrnov... Tým pádom dokážem silou pevnej vôle ovplyvniť vývoj i priebeh svojho sna. Za žiadnych okolností Ti nedovolím vyhrať bez boja... vyhlásila Katie statočne a pohrúžila sa do samotnej hĺbky svojho vedomia... Tvoje úsilie však vyjde celkom nazmar. V ríši snov som pánom ja a nedopustím, aby ma ktosi predbehol... vyhlásil Fredy, obhajujúc vlastnú pravdu. Primkol si chvejúce sa dievča k telu, až malo možnosť pocítiť nielen neznesiteľne sa linúci zápach, ale aj jeho drsnú, šupinami pokrytú, spálenú pokožku. Oboma rukami ju priatiahol pevne za vlasy a jednou z nablyšťaných kovových čepelí, pokrytých silnou vrstvou hrdze zablúdil k blízkosti jej strachom sa chvejúceho srdca. Bez zaváhania pritlačil a čepeľ šable zabodol na ono inkriminované miesto... Dievčinina dosiaľ celkom pokojná tvár sa zvraštila krutou bolesťou, stupňujúcou sa v pravidelných intervaloch, až ju zavŕšil rýchly skon v kaluži krvi...

Za záhadných okolností zmizla mladá študentka právnickej fakulty, dvadsaťtriročná Katie Prinstonová, ktorá bývala spoločne s rodičmi v miestnej vilovej štvrti na Sunrise Avenue, číslo päťdesiatpäť. Ak by ste mali akékoľvek informácie o nej, či o jej zmiznutí, kontaktujte naše spravodajstvo, alebo pohotovostnú llinku číslo 433865... prečítala som šokujúco znejúcu správu z ranných novín a obrátlila sa na svojho priateľa... Mali by sme sa ujať tohto prípadu a vyriešiť ho pokiaľ možno čo najskôr. Pretože inak môže byť už neskoro... Aký máš na to názor?... V každom prípade nemáme čo stratiť, práve naopak. Môžeme tým iba získať. Mali by sme sa ho chopiť čo najskôr... vyhlásil Antonio, prekypujúc nadšením a nabitou energiou... Skontaktujem sa s našou kanceláriou a zistím všetky potrebné informácie, vhodné k zahájeniu vyšetrovacieho procesu... vyhlásila som a na mobilnom telefóne vyťukala desaťciferné číslo.

Dobrý deň pán komisár Dalton. Volám Vám, aby som sa spolu s Antoniom oboznámila so skutočnosťami o záhadnom zmiznutí Katie Prinstonovej... Dobrý deň aj Vám, slečna Parkerová. Som veľmi rád, že ste sa odhodlali prevziať vyšetrovanie tohto prípadu. Katie Prinstonová zmizla bez akejkoľvek stopy z panského sídla na Sunrise Avenue, číslo 55, približne o jednej hodine nadránom. V sídle žila spolu so svojimi rodičmi, Gerhardom a Margaret Prinstonovými, ktorý nemajú tušenia, kam by ich inak poslušná a starostlivá dcéra chodila v takú neskorú hodinu... dodal komisár Dalton....

Neviete náhodou, či sa v poslednej dobe nepohádali, alebo či nemala nepriateľov, usilujúcich sa o jej odstránenie? ... opýtala som sa, netrpezlvio očakávajúc odpoveď.

Síce si z času za čas vymenili vlastné názory, ale o nič razantné sa podľa slov jej matky Margaret nejednalo. Spolu s manželom Gerhardom mali svoju dcéru Katie nadovšetko radi a nikdy by jej neboli schopní ublížiť. A čo sa týka nepriateľov, zrejme nemala žiadných... povedal komisár.

Podľa všetkého sa nejedná o klasický únos, skôr opustila sídlo dobrovoľne. Akoby odišla na stretnutie s niekým známym. Neviete, či mala priateľa, alebo nejakú spriaznenú dušu, komisár?...

Ale, samozrejme. Už po celé tri roky chodila s miestnym presláveným baskettbalistom úspešného BUFFALO CLUBU, 28 - ročným Fernandom Calierstenom, ktorého jej rodičia poznali veľmi dobre a rozumeli si s ním ako so svojim synom, ktorého nikdy nemali... upresnil komisár.

Vskutku zaujímavý zdroj informácií všedného dňa. hovorili ste už s Fernandom Calierstenom, komisár?...

Zatiaľ sme ešte nemali možnosť pohovirť si s ním, ale mohli by ste nám s tým pomôcť. Nájdete ho na adrese Hidroade Avenue, číslo 73...

Veľmi radi Vám pomôžeme s prípadom pán komisár, nemajte obavy a verte, že objasníme jej zmiznutie... ubezpečila som ho svojim tvrdením...

Ďakujem. Vy aj Váš partner Antonio Lamarc patríte k našim najprovizornejším a najobľúbenejším detektívnym tímom. Navyše, Katie Prinstonová bola naozajstným skvostom tohto mesta, veď získala aj titul kráľovnej roka....

Cením si Vašu dôveru pán komisár a urobíme všetko, čo bude v našich silách. Dovidenia.

Akonáhle som ukončila hovor a mobil vložila do kabelky, prestížnej značky Luis Vuitton, oboznámila som s postupom vyšetrovania aj Antonia, obliekajúceho si obtiahnuté džínsy vo svetlomodrom prevedení. Kráľovná roka a vychýrený baskettbalista s niekoľkomiliónovou výškou konta tvorili priam ideálny pár, vystrihnutý zo žurnálu... dodal Antonio, tentoraz obliekajúc si vypasovaný strih pánskej košele s originálnym pruhovaným vzorovaním. Navrch pridal hodvábny kašmírový sveter aj svoj celkový dobrý dojem umocnil elegantnou zimnou bundou, vystlanou imitáciou kožušiny.

Možno sa verejnosti javili ako dokonalý pár bez zbytočných rozporov, ale nemusí byť všetko zlato, čo sa blyští... dodala som, stojac pred zrkadlom toaletného stolíka. Na dnešné stretnutie s Katiiným priateľom som sa rozhodla pre zvolenie krátkej minisukne vypasovaného strihu, doplnenej hrubými pančuchami, kvalitným bavlneným rolákom a vypasovaným krátkym kabátom, s lemovanou kožušinou. Akonáhle som nadobudla celkovú spokojnosť so svojim výzorom a úpravou zovňajšku, vkĺzla som do pohodlných snehúl s mäkkou výstelkou a vyrazili sme von. Hneď pri dverách nášho spoločného rodinného sídla môj nos pošteklil nielen závan čerstvého vzduchu, ale aj husté snehové vločky, vytvárajúce útulnú zimnú atmosféru. Pritúlila som sa bližšie k Antoniovi, aby sme bok po boku odkráčali až k autu. Usadila som sa na pohodlnom sedadle spolujazdca, vystlanom vzorovaným tygrím poťahom a znovu sa zahĺbila do správy o nezvestnom dievčati. Katie Prinstonová. Katie Prinstonová... znelo mi mysľou, až som mala pocit, že sa z toho celého ošiaľu nadobro zbláznim. Titulnú stranu novín zdobila jedna z ukážkových fotografií onoho spomínaného dievčaťa, ktorého anjelsky dokonalú tvár lemovalo dlhé, ramená nepresahujúce gaštanovo - hnedé kaderie. Upútali ma jej veľké, srdečným dojmom sálajúce smaragdovo - zelené oči, doplňujúce sa uhrančivo mámivým pohľadom a výrazne sa rysujúce, plné pery. Myslíš na ten prípad? ... obrátil sa na mňa s otázkou Antonio...

Nedokážem sa v danej chvíli zaoberať ničím iným, než prípadom toho dievčaťa. Bola naozaj nádherná a navyše plná elánu do života.. Myslíš, že ešte žije?...

Nie som si tým celkom istý, ale dúfajme, že zostala nažive. Nech sa jedná o čokoľvek... dodal a obdaril ma povzbudzujúcim úsmevom.

Akonáhle sme zastavili pred luxusom sálajúcou výstavbou rodinného domu a spočinuli pred jeho bránou, po zazvonení sa spoza domácich dvier vynorila mužská havrania hriva.

Dobrý deň, pán Calierston. Radi by sme s Vami hovorili. Sme zo špeciálnej kriminálnej polície a jedná sa o Vašu dlhoročnú priateľku Katie Prinstonovú ... dodala som a cestičkou pokrytou vrstvou snehu sme odkráčali dnu.

Dobrý deň. Stalo sa snáď niečo Katie? ...

Práve to sa pokúšame zistiť. Ešte nevieme, či je v ohození života... povedala som.

Ako to, že ešte neviete, či je v ohrození života? Tak z akého dôvodu ste za m nou prišli až sem?...

Ako už hovorila moja kolegyňa, radi by sme sa s Vami porozprávali, aby sme zistili, kedy ste naposledy videli svoju priateľku ... povedal Antonio, upriamujúc svoj pohľad na mladého, sympaticky vyzerajúceho muža.

S Katie som sa videl posledný krát včera večer, pričom som ju osobne odprevadil pred prah domu o 23.00 hodine. Kde je Katie, pán inšpektor?

Obávam sa, že Vás nepoteším, ale Vaša priateľka je od včerajšej noci vyhlásená za nezvestnú...

Ako je to možné? Veď som ju sám odprevadil až pred dom a rozprávalo sa s jej rodičmi...

Neviete, či mala Katie v poslednej dobe nejaké problémy, alebo nepriateľov? ... oživila som diskusiu otázkou.

Katie nemala žiadne problémy a pokiaľ viem, ani nepriateľov. Prosím, nájdite ju čo najskôr...

Nemajte obavy, okamžite po jej zmiznutí sme zahájili celoštátne pátranie. Vaša priateľka podľa všetkého opustila domov samovoľne, nejedná sa preto o žiadny klasický únos ,,, dodaka som...

Ale kam by chodila tak neskoro v noci? Ona nie je typ, ktorý by sa túlal po tmavých uličkách. Omnoho radšej sa venovala čítaniu, maľovaniu a počúvaniu hudby ...

Dopočuli sme sa, že vyhrala titul kráľovnej roka ... dodala som a ukázala na fotografiu usmiatej dievčiny, pýšiacej sa kráľovskou korunkou.

Presne tak, stala sa jedným z najkrajších dievčat tohto roka a ja som bol na ňu taký hrdý. Dokonca sme nabudúci rok v januári plánovali našu svadbu ... povedal a pokúsil sa zadržať slzu, stekajúcu po jeho líci.

To je mi naozaj ľúto, pán Calierston. Ale nádej predsa zomiera ako posledná. Nič nie je stratené, kým neobjasníme túto skutočnosť... dodala som mu odvahy.

Dajte mi vedieť, ak by ste zistili čokoľvek, v akúkoľvek hodinu ... povedal Fernando, vyprevádzajúc nás z domu.

Spoľahnite sa na ná. Dovidenia ... povedal Antonio, odomykajúc dvere nášho osobného automobilu.

Kam len mohla bez stopy zmiznúť? Musí predsa existovať nejaké logické vysvetlenie, ktoré by nám objasnilo príčinu jej záhadného zmiznutia ... obrátlia som sa na Antonia, pohrúženého do šoférovania.

Možno budeme mať predsa len šťastie a podarí sa nám objasniť tento prípad ... dodal Antonio, odmeniac ma jedným zo svojich očarujúco povzbudivých úsmevou.

Zajtra musíme v kancelárii spísať kompletnú zápisnicu a oboznámiť so záhájením pátrania i ďallšie policajné jedntotky ... dodala som, oplatiac mu svoj úsmev.

Akonáhle sme po náročnom dni plnom akcie reakcie otvorili dvere nášho domu, vydýchla som si s a s úľavou zamierila do kúpeľne. Nechala som skĺznuť oblečenie na mramorové dlaždice a ďalej si vychutnávala blahodárne kvapky krištáľovočistej vody, tečúcej po mojom tele. Akoby s každou z nich postupne začali opadávať aj všetky moje starosti a problémy, načerpané za uplynulé dni. Práca policajnej inšpektorky so sebou síce niesla viacero známych obtiaží a strastí, ale ja som si napriek všetkému zvykla a odhodlala sa pomáhať ostatným. Útechou mi bola predovšetkým neustála prítomnosť partnera Antonia, ktorý mi pomáhal rôznymi spôsobmi. Zakaždým, keď ma zobral do svojho náručia a šepkal mi sladké slovíčka, zabudla som na okolitý svet a žila len pre tento okamih. Aby som v danom okamihu zabudla na všetky životné rany a osviežila si myseľ, použila som hydratačné telové mlieko s jahodovou arómou a spevňujúcimi účinkami. Keď som vošla do spálne zahalená priliehavým ručníkom s voľne rozpustenými mokrými vlasmi, Antoniove nedočkavé ruky začali putovať mojim telom.

Medzitým o niekoľko ulíc ďalej spánok skolil ďalšie z mladých dievčat, ocitnúcich sa za bránou starobylo pôsobiaceho cintorína, kráčajúc zachovalým chodníkom, posiatym hustou snehovou nádielkou. V momente ako zaregistrovala blikajúci sa záblesk svetiel vo vnútri polorozpadnutej márnice, rozhodla sa dôkladne preskúmať jej vnútorné vybavenie. Akonáhle splynula jej chvejúca sa pravica s chladnou oceľovou kľukou a dvere sa s vrzgotom otvorili dokorán, naskytol sa jej očiam vcelku nelichotivo vyzerajúci pohľad.

V strede rozľahlej miestosti upriamila zrak na drevenú konštrukciu rakvy a dlaňou odhrnula silný nános prachového závoja. Plná očakávaní veko odsunula a tamer statila dych. V rakvi, na červenom rubáši sa rozprestieralo bezvládne ležiace, neľudsky bledé telo, pretkané pavučinami a rozliezajúcimi sa, zapáchajúcimi švábmi.

To by ešte nebolo až také hrozivé, ale mŕtvoline zapadnuté otvory zďaleka pripomínajúce oči, sálali krvavo červeným odtieňom a takisto ústa zdobili zo dva ostré, upírie tesáky, poznačené krvavým posolstvom.

V okamihu, keď sa spoza rakvy vynorila urastená postava Freda Krugera cvakajúceho čepeľami vôkol seba, zmocnil sa jej vnútra strach a obavy zo smrti.

Už som sa Ťa nevedel dočkať, princezná. Veľmi si mi chýbala ... dodal a podišiel bližšie k nej.

Prosím Vás, nezabíjajte ma. Nič som neurobila ... hleslo mladé, nič netušiace dievča.

PS: K pokračovaniu príbehu sa vrátim už onedlho.