Meeting of the heroes

Tak. Dielo číslo dva. Vopred upozorňujem že toto dielo vzniklo ako background príbeh pre jednu na konci menovanú guildu v Ultime, ktorá ale už s najväčšou pravdepodobnosťou neexistuje, takže môže pár vecí ostať nezaujatým nepochopených. Nieje v originálnej podobe, prepisoval som ju zhruba päť minút dozadu, potrebovala trochu vyladiť :). Takže, endžoj, teda dúfam. (Pozn. Autor aka. kAnYs)
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Bola temná noc. Stromy neznámeho lesa zahaľovali bezoblačnú hviezdnu oblohu, ochraňujúc malý táboráčik pred očami zvedavých jastrabov. U táboráku sedel mladý paladin, jeho červená čelenka sa vlnila vo vetre. Ľavé rameno mal rozseknuté, práve sa snažil si ho ošetriť obväzom, ale nedarilo sa mu... roztrhol ich už najmenej 10. Pri jeho nohách bola kôpka použitých obväzov presiaknutých krvou.
Po niekoľkých minútach sa mu konečne podarilo obviazať si krvavé rameno a tak odložil kôpku čerstvých obväzov späť do svojho batohu. Oprel sa lakťami o svoje kolená a vzdychol si, pozerajúc na plápolajúci plameň. Nad plameňom bol na vystrúhanej halúzke napichnutý kúsok mäsa. Obzrel sa za seba, smerom z ktorého prišiel a opäť si vzdychol.
"Banditi... vrahovia," zahundral si popod nos keď si vybavil ten hrozný prepad. Ešteže nieje žiadne béčko... už by dávno čuchal fialky odspodu.
Otočil sa späť k svojmu ohníčku načahujúc sa za svojim "ručne vyrobeným" pražiacim náradím, snažiac sa nepredstavovať si tú odpornú chuť praženého potkanieho mäsa, keď zrazu začul šuchotavý zvuk.
Jeho ruka sa mihla ako blesk po jeho meči, ležiacom pri jeho nohách, a ako kobylka vyskočil do pozoru, pripravený k boju. Spoza stromov sa vyvalil chudý, vysoký upír s modrou pleťou... bol dokaličený, vyzeral ako kus posekaného mäsa. Paladin stál ako prikovaný... Upír, preblesklo jeho hlavou, už len to mi chýbalo. Upír sa pomaly tackal smerom k nemu.
"Krv..." vypustil chrapľavo zo svojich úst a zosunul sa z rachotom na zem.
Paladin si opäť vzdychol a sadol si k svojmu plápolajúcemu ohníčku, jeho meč však ostal v jeho ruke. Pozeral na dokaličeného upíra. Beštia... Vyvrheľ prírody. Tam máš čo ti patrí, pomyslel si a otočil sa späť k svojmu ohníku. Rozmýšľal. Jeho oči pohľadom hladili jeho okolie, až kým opäť nepristali na umierajúcom upírovi. Beštia, opäť si pomyslel, prečo by som mu mal pomáhať? Ktovie koľko ľudí už doplatilo na jeho krvilačnosť. Je to beštia. Jeho oči sa opäť od upíra odvrátili, čumiac stále na plápolajúci oheň.
Chvíľu tam takto sedel, po hlave mu lietali hordy búrlivých myšlienok. Banditi, upíry, beštie. Jeho oči opäť padli na upírovo telo. Možno nikomu nič nespravil... možno sa kŕmi na banditoch?Hmm. A čo ked ma zozerie?Co ked ma vycucia. Co ked... hmm, začal jeho morálne trápený mozog znova bolestivo premýšlať. Bah, je to beštia... zakončil definitívne pochod myšlienok a siahol do batohu.
Netrvalo ani niekoľko hodín a upír mal zafačované všetky rany, a paladin, pri neustálom opakovaní slov: "Tupota vládne svetom," práve míňal svoj posledný čistý obväz. Keď konečne skončil vzal upíra na ruky a položil ho vedľa ohňa, aby sa zohrial a chvíľu beznádejne naň žmurkal. Sedel pri ňom, kontroloval mu pulz, no vzhľadom na to ze upírom netlčie srdce pulz sa nekonal. Vlastne sa nekonal vôbec žiadny pohyb, okrem nejakého toho sporadickeho nadýchnutia.
Paladin schmatol hŕbku použitých obvezov a napchal ich upírovi do huby.
"Žuj, sviňa!" povedal no protestujúci upír... nežul.
Malá päť centimetrová dýka ktorú si paladin vytiahol z bezpečnostných dôvodov sa pomaly a zamyslene kochala nad uspokojovaním jeho zarastenej brady. Pomaly, ale iste a hlavne s maximálnym možným odporom vytiahol väzy z upírovej papule znova von. Priložil si dýku ku svojmu zápästiu a zahľadel sa upírovi do tváre.
"Čo ja pre teba všetko nespravím... len dúfam že ma nezožerieš keď sa zobudíš, lebo to by si ma vážne nasral", povedal a pevne zovrel dýku v ruke. "Ma za moju blbosť v posmrtnom živote aj obesia... aj keby to už nemalo moc veľký zmysel", zahlásil a trhol dýkou...
Ako pramienok čerstvej horskej vody vytekala krv zo vzniknutej rany, stekajúc mu po zápästí rovno do upírových suchých úst. Po pätnástich sekundách si paladin svoju ranu zafačoval obväzom a sadol si vedľa upíra s dýkou v ruke, človek nikdy nevie, a čakal.
Prešlo niekoľko hodín a upír bol stále v bezvedomí. Na paladina začala pomaly pôsobiť únava, jeho viečka boli čím ďalej tým ťažšie... ale zaspať nesmel... čo keby sa ten upír náhodou predsa len prebral, bol by voči nemu absolútne bezmocný.
"Nie..." povedal, "musím byť bdelý."
O päť minút upadol do hlbokého bezsenného spánku.
Keď na druhé ráno otvoril oči z hrôzou zistil že spomedzi listov na stromoch presakujú lúče obednajšieho slnka. Jeho ruky bleskovo pobehali po celom jeho tele, kontrolujúc či je ešte všetko na svojom mieste. Bolo. Keď sa otočil videl ako upír sedí na druhej strane ohňa a pozoruje ho.
"Díky," zachrapotal svojim temným chrchľavým hlasom. "Nieje veľa ľudí na tomto svete čo by si dobrovoľne dorezali ruku pre záchranu upíra ktorého ani nepoznajú. Väčšina ma odsúdi na prvý pohľad," povedal a sklopil oči. Po chvíli sa opäť pozrel na paladina. "Prečo si sa tak zľakol keď si sa zobudil? Myslel si že ti niečo spravím že?"
"Ehm... nuž... nebol som si istý či mi za pomoc poďakuješ, alebo či ma zožerieš, pravdu povediac."
Upír sa usmial. "Ľudí nežeriem... leda tak banditov," povedal a natlačil si paladinove krvavé obväzy medzi tesáky.
"Ah, heh... mile," povedal paladin a nervózne preglgol pozerajúc sa na to s akým elánom hltá upír jeho krv. "Myslím že toto potom už potrebovať nebudem," dodal pozerajúc sa na svoju dýku, schoval ju vzápätí naspäť do pošvy vo svojej pravej čižme a posadil sa k ohňu oproti upírovi. "Povedz, kto ta tak dokaličil?"
"Hmm?" vyjadril upír svoju velavravnosť keď práve trhal v zuboch jeden z paladinových krvavých obväzov. "Nechcel si to ešte jest že nie?" povedal ked si vsimol paladinov výraz na tvári.
"Ugh... nie," zasklebil sa paladin. "Banditi?"
"Hmm? Uhm, mhm..."
"Hmm. Kurvy, co?"
Chramst, šklb, mlásk.
"Aj mna dnes prepadli," vyjadril paladin zúfalo sa snažiac nadviazať konverzáciu.
Mlask. Zmurk. Upír zmrzol uprostred siesty s kusom krvavého obväzu v papuli a veľavravným výrazom.
"Akurát som si chcel založiť oheň keď som dostal ranu šípom do chrbta... Sviňa... trafil sa rovno do jednej zo štrbín v mojom dosekanom brnení."
"Buď rád že si vôbec nejaké mal," zamumlal upír a flegmaticky ukázal na svoje polonahé telo.
V tom popri nich syčiac prefrčal šíp a zavŕtal sa do stromu po upírovej pravici. Po ňom ešte jeden... a ďalší.
"Banditi!" zahučal paladin, chmatol svoj meč a vyskočil na nohy.
Upír, ako ináč, tiež nenechal na seba čakať. Natlačil do hlavy posledný obväz a začal sa hrabať vo svojom batohu, z ktorého následne a výťazoslávne vytiahol malú, nevinno vyzerajúcu sošku nad ktorou si začal niečo zvláštne mrmlať.
"Eh... nechcem rušiť tvoju poobednú meditáciu, ale útočia na nás banditi," povedal nechápavo paladin a akoby pre potvrdenie mu okolo ucha preletel další šíp.
"Haló, banditi?" utrúsil znova no od upíra sa nieslo iba nepatrné "mrmlimrm". "No ja sa z toho asi poseriem," rozhodil paladin mecom a rukami a nervózne sa uhol pred ďaľším šípom. "Daj si spraviť oči kamoš..."
"Blabu, blebu, bubu, bum!" zaznelo z upírových úst ako odpoveď a ten vzbĺkol v plameňoch.
Paladin hystericky zajačal a keď sa z plameňa vyvalil trojmetrový gargoyle, tak si pre istotu sadol používajúc strom za ním ako spásonosnú oporu.
Gragoyle roztvoril svoju zubatú zaslintanú papuľu, zareval v c-dure svoj piskľavý pokrik a prefrčal okolo paladina smerom z ktorého prileteli šípy.
"Uh, eh... mmugh! Argh... sral som ja aj také kúzla!" zahundral si vybúraný paladin a rozbehol sa za ním.
O pár metrov ďalej poskakoval pomedzi stromami ako kobylka mladý ranger, v ľavej ruke luk v pravej, zapriahnutý šíp. Niečo sa mihlo a on zastavil. Jeho oči zbadali nekromancera ako sa valí pár metrov pred ním. Ľavá ruka sa zdvihla, pravá potiahla... a vzápätí zasvišťal šíp vzduchom, zavŕtal sa necromancerovi do pleca a ten sa zavíjajúc zvalil na zem. Listy a halúzky na zemi začali praskať a spomedzi stromov sa vyvalil výskajúci gargoyle, za ním dofrčal paladin.
"Banditi!!" zahučal cleric spomedzi stromov a utabačil svojím ostnatým kladivom mágovi do hlavy.
"Kto?!" zahučal paladin pozorujúc rozzúreného gargoyla ako sa vrhá na zviechajúceho sa mága.
"Už len títo dvaja a bojovník vzadu!" zareval ranger naháňajúc necromancera, ktorý sa pred chvíľou opäť pozviechal.
"Nekrouš a bojovník?" zareval paladin pozorujúc gargoyla ako zametá z mágom a šľahá ho o stromy.
Ako jediná odpoveď k nemu doľahol necromanov zúfalý a smrteľný výkrik.
"Bojovník..." zahundral si paladin popod nos a rozbehol sa smerom dozadu.
Keď tam dorazil videl ako sa na malej lúčke rozháňa mohutný bojovník zo svojou dvojsečnou sekerou, pri ňom je dokaličený craftsman. Bojovník práve zaťal svojou sekerou craftsmanovi do ramena keď mu z elánom v nohách paladin zasadil kopačku do chrbta.
Bojovník sa ledva pozviechal a už mal paladinov meč v ramene. Meč sa odrazil od oceloveho brnenia a bojovník sa zahnal zo svojou sekerou, švihajúc ju tesne nad paladinovou hlavou. V tom niečo zasvišťalo a bojovník sa zviezol k zemi, drziac si koleno, v ktorom bol nepríjemne zavŕtaný rangerov šíp. Craftsman zažiaril na modro pod vplyvom clericovho kúzla a jeho rany sa začali zaceľovať. Spoza kríkov sa vyvalil gargoyle a vrhol sa na bojovníka, paladin už ho mlátil mečom po hlave.
"Na!"
Ceng.
"Tu máš!"
Ceng.
"Skap!"
Ceng.
"Sviňa!"
Ceng.
Netrvalo dlho a bojovník skonal pod nezastaviteľnou kombinovanou silou hrdinov bojujúcich za dobro. Po jeho skonaní sa hrdinovia zhromaždili pri paladinovom ohníčku, liečiac si rany, spoznávajúc jeden druhého. Analyzujúc svoj úspech v spolupráci dospeli spoločne k názoru, že päť mečov je lepších ako jeden a že mŕtvy bandita je dobrý bandita.
"Čo to robíš?" spýtal sa paladin.
"Hmm? Ah, nič. Iba panvicu," utrúsil craftsman.
"Aha," podotkol paladin kochajúc sa nad inteligenciou svojej poznámky a naďalej na craftsmana zaujato čumel.
"A kde máš tu starú?"
"Rozbil som ju. Tie napichané kurvy majú strašne tvrdé kosti," podotkol craftsman a oproti sediaci dlhovlasý ranger s úskrnom ukázal kus plechu podozrivo sa tvarom podobajúci na bojovníkovu tvár.
"Aha," podotkol znova paladin. Následne nastalo trápne ticho.
Clerik si odmotal posledný obväz a smaril ho krvavý na zem.
"Preco nekúzliš?" znova začal paladin.
"Nemám regy."
"Čo sú regy?"
Opäť nastalo trápne ticho, sprevádzené clerikovým tupým pohľadom.
Upír sa pozrel na obväzy, a zažmurkal. "Nebudeš to už náhodou jesť, že nie?"
A tak sa stalo, že o pár mesiacov neskôr vznikol Membership of Blessed Knight.

kAnYs

kAnYs
ITčkár. Fanúšik vedy a vedeckej fantastiky.

Diskusia

SARS
Tieto poviedky podla hier moc v laske nemam. Zazitok hry to v ziadnom pripade nemoze zastupit, na fantasy poviedku je to prilist strohe a humornu nudne (co sa tyka vtipu). Nemastne, neslane. Pridal by som viac opisov postav (len slova paladin, nekromancer ci mag nestacia), ale naviac sa mi na poviedkach z hier nepacia dialogy. Jednoducho hovoria ako dnesna mlades (pretoze ta to vacsinou hra), a nie ako fantasy (historicke) postavy. Co sa tyka chyb, na zaciatku sa opakoval stale obvaz a potom par dosti zaujimavych konstrukcii, ale to sa sem uz nezmesti. Keby som ja chcel napisat povedku podla hry, tak sa na to budem pozerat ako na poviedku, nie ako na hru.
02.04.2006

kanys (Anonym)
Mno, problem bol v tom ze toto povodne nebolo zamyslane ako poviedka a uz vobec nie ako seriozna, viz uvod. Ale suhlasim s tebou. Seriozna poviedka to ani neni.
04.04.2006

SARS
Ale je to vzdy lepsie ako priklad v clanku "Jak nepsat" (http://www.fantasyplanet.cz/c lanek.asp?id=886).
04.04.2006

žjuvka (Anonym)
Hm, zalozit pribeh na takychto dialogoch.... Ale co sa tyka toho clanku na fantasyplanet.cz, tak ten by mal byt povinnym citanim kazdeho autora pred pridanim novej poviedky. Aj ked neviem, ci by to pomohlo.
06.04.2006

SARS
Na http://www.fs.fandom.sk/pisani e.php sú zaujímavé linky ohladom učenia sa písať (bohužial som to prečítal až po tom, čo som napísal môjho Egypťana ;)
06.04.2006

žjuvka (Anonym)
Ano, celkom dobre (dufam, ze onedlho tiez povinne) predtvorbove citanie, najma ked jeden nevie co s vrecom plnym napadov, pripadne aj bez neho a bez napadov. Len skoda, ze taketo stranky neboli k najdeniu za mojich mladych cias.... ked si pomyslim na svoju trnistu cestu chodnikom poznania, au. Ale vlastne, este stale po nom idem.
07.04.2006

SARS
ale má to aj tienistú stránku. Na začiatku síce máš vrece plné nápadov, ale časom (keď toto všetko prečítaš) sa z vreca stane vrecko, pretože si pochopil, že väčšina napadov je neoriginálnych, alebo absolutnych blbostí ;).
07.04.2006

kanys (Anonym)
Osobne by som povedal ze najlepsim ucitelom pisania je pisat a publikovat. A znasat kritiku :) Ono, veci ktore sa na fs.fandom pisu su sice pekne, ale clovek si tak ci tak musi prejst nejakymi tymi stadiami na to aby sa z neho stal obstojny spisovatel.
10.04.2006

žjuvka (Anonym)
Milujem slovo obstojny.... je take, ako to povedat, polyvyznamove. Ale mas viac-menej pravdu. Alebo aj menej-viac, podla toho, z ktorej strany monitora sa na to pozeras.
10.04.2006

kanys (Anonym)
Mno, v tomto pripade by som definoval slovo obstojny ako spisovatel ktoremu sa podarilo vyvarovat sa zakladnym chybam a ktory sa naucil pisat dost dobre na to aby to ludia boli ochotny docitat :)
10.04.2006

žjuvka (Anonym)
Ciarky dosli? Ale diky za definiciu. Aj ked jeden by neveril, co vsetko su dnesni ludia schopni citat.... scifi.sk nech mi je svedkom.
10.04.2006

Kanys (Anonym)
Ciarky sa mi vyhybaju, svine. S tym citanim mas pravdu.
11.04.2006

SARS
kanys: Zase to pravidlo teórie a praxe. Zvládnuť teóriu bez praxe je ťažké, a prax bez teórie. To si môžu dovoliť len vyvolený (nie účasníci nemenovanej realityshow, ale tzv. talentovaný). Čo sa týka čiarok. Skôr sa vyhýbaš ty im ;).
11.04.2006

kanys (Anonym)
SARS, suhlas. Aj s tymi ciarkami :)
11.04.2006

Aldeberan
toto tu bolo kedy pridané ? som si to ani nevšimol :( btw. čo máte všetci s posielaním svojich relikvií ?
11.04.2006

SARS
Vynorilo sa to z temných hlbin internetu (Šaňo a Stano robili poriadok v databáze :).
11.04.2006

kanys (Anonym)
Aldeberan, neviem :) Nasiel som to na disku tak som to sem smaril.
12.04.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.