Postava v čiernom sa nepozorovane plazila cez dvor posledného domu v ulici. Kukla, ktorú mala pretiahnutú cez hlavu odhaľovala len pár zelených, unavených oči. Mužských.

Posledný dom, pomyslel si. Keď sa v polovici októbra pridal ku tajnému spolku, nemal ani tušenia, aká fuška to bude. A nebezpečná. Už ho dnes naháňal nervózny pes, prekvapila ho šialená mačka a takmer ho odhalili vianočné svetielka v treťom dome, ktoré sa spustili na senzor. Našťastie sa mu so všetkým podarilo vysporiadať. V tomto dome pôjde všetko hladko, hovoril si. To najľahšie nakoniec.

Už sa videl, ako vybaví aj posledný dom a nepozorovane sa vráti domov. Manželka naloží štedrú večeru, ktorá bude pozostávať výhradne z kapustnice, rezňa a ryže. Možno si vysmažia aj hranolky, deti ich majú radi. Potom vytiahne zo špajze zákusky a pochutnajú si aj na nich. Darčeky mu boli viac-menej ukradnuté. Najväčším darčekom bude, ak dnešná akcia dopadne úspešne. Tá mu pomôže stať sa “anti-šalátnikom” druhej triedy. A ak bude vytrvalí, za pár rokov to možno dotiahne na “majstra anti-šalátnika.”

Veľkú cestovnú tašku plnú dóz, mís a hrncov, ktoré zatiaľ ukoristil odložil bokom. Chrbtom sa oprel o stenu a nahliadol do kuchyne. Žena vo sviatočnom oblečení položila na linku veľkú misu. Premiešala jej obsah, ochutnala a spokojne pridala štipku soli. V tom sa z izby ozval detský krik. Žena zagúľala očami a vydala sa vypátrať jeho príčinu.

To bola jeho chvíľa. Popri stene pribehol ku zadnému vchodu. Dvere boli samozrejme odomknuté. Potiahol za kľučku. Musel ich otvárať opatrne, aby ho neprezradil vrzgot. Tieto dvere mohli zmariť jeho doterajšie snaženie.

Úspech! Cez škulinku sa pretisol dnu a z chodby skontroloval situáciu. Žena hlasno dohovárala deťom, ktoré sa nevedeli zhodnúť, či budú pozerať Shreka alebo Pyšnú princeznú. Maskovaná postava pokrútila hlavou.

Malicherné detské problémy. Nesmel ale strácať čas a tak sa prekĺzol do kuchyne. Z linky zobral opatrne misu a dal sa na ústup. V tom si ale všimol šuhajdy, ležiace na tácke kúsok ďalej. Striedavo pozeral na dvere s obývačkou a nádielku vianočných zákuskov. Neodolal. Spravil dlhý krok, natiahol sa, zobral prvý zákusok skraja a nešikovne sa ho pokúsil strčiť do úst popod kuklu.

“Čo to tam je?” ozvalo z obývačky, kde nakoniec vyhrala Pyšná princezná. Kroky v papučiach sa začali rýchlo približovať.

Spanikáril. Stále nepozorovaný sa rozbehol ku zadnému východu. Ešte stále môže uniknúť nepozorovaný. Potiahol za kľučku a dvere neskutočne zaškrípali.

Mal som ich už dávno opraviť, vyčítal si v duchu. Vyskočil na dvor, keď si zrazu uvedomil, že letí priamo ku zemi. Zakopol o prah. Misa, ktorú pevne držal v náručí letela presne opačným smerom a vo vzduchu urobila niekoľko premetov. Veko odpadlo a obsah dopadol s pleskotom na betónovú podlahu. Je v pasci.

“Karol?” ozvalo sa niekde z hora.

Karol sa otočil a pohliadol do ženských očí. Zatĺkať už bolo zbytočné. Je odhalený. Celá operácia vyšla navnivoč.

“Prečo sa zakrádaš do vlastného domu ako zlodej?” nechápavo pozerala na neho. “A prečo si chcel odniesť tú misu?”

Karol mlčal. Na takúto porážku nebol pripravený. Teraz musí zatĺkať. Keď už nič iné, o anti-šalátovom spolku sa nikto nedozvie. “Na toto ti nebudem odpovedať.”

“Že ty si zasa založil tajný spolok?”

“Čo ja?” pokúsil sa o úsmev a stiahol si kuklu.

“Zakladáš tajný spolok vždy, keď sa mi bojíš niečo povedať.”

“Ale tak to nie je zlatíčko, veď vieš...”

“Založil si spolok proti návštevám divadla, spolok proti alternatívnej medicíne alebo spolok proti Želé cukríkom,” podupkávala papučou. “Ty nemáš rád môj šalát?”

“To bol spolok len proti muzikálom, proti divadlu nemám nič.”

“To je jedno! Tebe nechutí môj tradičný, domáci, zemiakový šalát?!”

“Ale vôbec,” zaklamal. Tak či tak, s postom anti-šalátnika druhej úrovne sa už mohol rozlúčiť. “To bol len pokus o taký vtip, no. Škoda ho no, nový už nestihneš asi spraviť, že?”

“To rada počujem, dnes si šalátu užiješ,” šibalsky sa na neho usmiala. “Bude ti tiecť ušami, nosom, bude sa ti o ňom snívať!” a natiahla sa po veľkú, cestovnú tašku, ktorá ležala opodiaľ.