Ahojte. Volám sa Alex a nie som len tak nejaký priemerný chalanisko. Postavičku som si vypracoval vo fitku. Bývam voňavý, čistím si zuby a pravidelne som sa holím. Áno, aj tam dolu. Ako inak.

Face, ergo tváričku, si pestujem krémami od mamy. Mám zazobaného tatu, čo mi rád požičia fáro i chatu.

Nápadníčky sa mi sami – hej, samé samičky – samé vždy vrhajú do náručia, na predné sedadlo audiny i pod paplón. Na nedostatok pozornosti od slabšieho pohlavia si, veru, rozhodne sťažovať nemôžem.

Chcel by som si ... však viete čo. Mam už na to aj vek a hľadám si schopnú polovičku, čo by sa mi hodila k pleti. Krásavičku, múdru, výnimočnú. Najlepšie cudzokrajnú.

Som síce slovák ako repa. Ale doba moderná je a tak si to žiada, keď mám takých extra mamu aj tata, aby som i ja nekládol latku prinízko. Veď je to jasné. Musí to byť extra špeci dievčisko.

Dnes mám s jednou takou spicha. Našla si ma na webe. Tweetla mi, že ma pozná cez známeho môjho fotra, že je práve na Slovensku a rada by sa stretla. Japonečka. Ktovie aká bude naozaj, lebo profilovku mala vytúnenú na jednotku, očká šikmé, trošku tajomné. Vlásky tmavé ako je to u jej rasy obvyklé. A tie ústočká. Prestavil som si ako mi strká svoj jazýček až do krku a hneď mi stál. Teda trochu. Nemyslite si, nie som žiaden úchyl.

Preverovať sa mi ju nechcelo. Veď ja som chlap ako hora, hotový Valibuk, samý sval a samá sila v každom úde môjho tela. Keď je treba, prebijem sa, keď je treba, posnažím sa dať čo treba tam kde treba a ani sa pritom nezapotím.

A tak si to mestom šiniem, ladím mozog na anglinu, nech sa dáko dohovoríme.

Zbadal som ju pri fontáne, kde som voľakedy krátko sníval o Zuzane. Zuzana je minulosť! Kuš, hlava moja popletená. Je pravda, že som bol pri Zuzičke celý zapálený, ale teraz už som od nej odpálený. Teraz chcem čosi viac exotické.

Akemi, lebo tak sa mi japan girl predstavila, napodiv ani trošku neklamala. Ani si nevymýšľala, ani nezavádzala. Ten jej profilový pic bol stopercentne pravý. Teda, ten obrázok bol ako ona a ona bola ako ten obrázok. Bol som z nej okamžite odvarený.

Chvíľu sme kecali, len tak, o hocičom, o známostiach našich dvoch padre, o odporúčaniach, ktoré si naše rodinky navzájom vymenili. Zjedli sme zmrzlinu. Teda vlastne zlízali. Lebo zmrzlina nie je len pre deti. Zmrzlina je afrodiziakum, prijímané pohľadom alebo jazykom, podľa toho či ju jete alebo sa prizeráte ako ju je niekto koho by ste vy najradšej zjedli. Mňam.

Chytila ma za ruku, ja ju za stehno. Pochválila ma aký som odvážny a že by ma najradšej celého schlamstla. Čo sa dá na takúto výzvu urobiť?

Objal som ju z celej sily a vlepil jej francúzáka na tie jej maličké japonské pery. Vrátila mi ho šupom. Nie raz, ale x-krát. Doma som ju zhodil na posteľ a už sa na ňu chystám.

„Počkaj.“

Ona mi teraz vraví počkaj. Keď som jak dymiaci vecheť. Pozerám sa na ňu, ale ona si len vypráznila vrecká obtiahnutých gatí. Odkladala mobil, no jasne.

„Tak sa mi ukáž,“ požiadala.

Zhodil som tričko, potom aj nohavice, potom aj slipy.

Stále sedela na posteli a ten mobil mala podozrivo blízko pred sebou.

„Nemyslím toto. Myslím tamto!“

Ahá, teda chce vidieť aj tamto. Dobre. Keď chce, má to mať.

Otrčil som jej riťku, zamykal polkami. Veď prečo dievčinku trošku neponaťahovať? Všakže? Môj démon sa vysúkal von s úsmevom na tvári, vyplazil jazyk a zamraučal. Lebo ja som mačací démon, zatiaľ druhého radu. Stále som sa nevyvinul na leva.

„Ty si teda ešte len mača.“

V tejto jednej vete bola celá kopa posmechu. Rýchlo som sa obrátil a rukami si zakryl rozkrok. Nahrávala si ma a určite bola online.

„Akemi? Čo to robíš?“

„Ty mi budeš pekne vykať, mládenček.“

Teraz ona vystrčila svojho démona. Prastarého. Podivného, s pretiahnutým pyskom plným hrozne ostrých zubov. Spomedzi nich sa vysunul dlhakánsky červený jazyčisko.

Chcelo sa mi zvracať. Z nedávnych bozkov iba trochu, z toho kde všade postuje moje nahaté pozadie, a možno i popredie, omnoho väčšmi. Ale neodvážil som sa protirečiť.

„Áno, pani.“

„Pozdravuj odo mňa otca. Nech si najbližšie dáva lepší pozor, komu chce šáliť mozog. Lebo sa mu môže ľahko stať, že skončí s črevami v koši na odpadky. Rozumel si?“