„Týmto ťa odsudzujeme na smrť obesením a doživotným väzením. Nech dozorci budú spravodlivý k tvojej duši,“ povedal sudca.

„Som len kupec! Prišiel som k vám, aby som vám predal knihy, aby ste zmúdreli. Ak takto súdite kupcov, tak čo robíte s vrahmi a zlodejmi?“ spýtal sa Kupec na lavici obžalovaných.

„Ty žiješ dvakrát, oni ešte viac,“

„Čo?“

Sudca už nereagoval a len mykol rukou, aby ho odviedli.

Na kupcovu popravu sa zišla celá dedina. Keď videl dav a popravisko, chcel utiecť, ale rukoväť meča bola rýchlejšia. Od bolesti sa prehol. Vojaci ho do dovliekli na popravisko, kde z trámu visela čierna slučka.

Kupec sa odovzdal osudu. Odovzdanosť mu priniesla istú úľavu. Prevliekli mu slučku cez hlavu. Dav už očakával kedy odvisne. Začal sa v duchu modliť.

„Takto skončia všetci heretici a mravokazci! Budú trpieť viac ako jeden život!“ povedal mravostrážca a sám kupcovi uvoľnil padaciu podlahu pod nohami.

Kupec sa začal dusiť a červenieť. Vrtil sa a mykal. No so slučky nebolo úniku. O chvíľu nato umrel po prvý krát. No nie posledný.

Otvoril oči. Nadýchol sa. Nemal na krku slučku. No inak nič nevidel. Obklopovala ho temnota. Vykročil a po 3 krokoch bol pri stene. Šiel po jej obvode, ale dvere nenašiel. Skúšal zem, či tam niečo nie je, ale nebolo. Skúšal sa dotknúť stropu, ale aj keď skákal, tak sa ho nedotkol.

Zo stropu vyšlo jasné svetlo, až ho oslepilo.

„Máme tu nového,“ povedal niekto z hora hlasom škrípajúcim horšie ako lyžica o hrniec.

„Kde to som?“ spýtal sa kupec.

„V novom živote a teraz vylez,“ povedal dozorca a hodil mu lano. Kupec oblých tvarov mal problém vyliezť po lane. Dozorca si to všimol a tak mu dodal trocha motivácie. Uvoľnil podlahu. Kupec tam uvidel ostré stalagmity ako kopije a hneď sa mu svižnejšie išlo hore.

Zadychčaný sa zvalil na podlahu a po prvý krát uvidel dozorcu. No pod kapucňou bola len čiernota. V ruke držal nejakú čiernu palicu. Len na sekundu sa dotkla Kupcovho tela a zvrieskol od bolesti. Počas krátkeho dotyku palice sa cítil horšie ako počas obesenia. Rýchlo vstal.

„Kde to som? Je toto peklo?“ povedal s plačom.

„Toto je dozoreň, tvoj nový život práve začal, “povedal celkom veselo škrípajúcim hlasom. „poď musíš sa ísť mučiť,“

No než stihol kupec niečo prehovoriť, tak sa ho čierna palica dotkla a s vrieskotom šiel pred dozorcom. Ten ho navigoval čiernymi chodbami, ktoré chabo osvetľovali fakle.

Až sa dostali na otvorenú dvoranu, kde v popravisku bol Kupec.

Kupci vyvalili na seba svoje oči.

„A..aaako to? Veď to som ja?“ povedal Kupec pri dozorcovi.

„To bol tvoj starý život, teraz máš nový. Choď a uvoľni si podlahu pod sebou.“ Rozkázal dozorca a pripravil si v rukách palicu.

Kupec mimo popraviska ostal bez slov, ale radšej šiel, aby nepocítil moc palice.

Videl samého seba ako na slučke vystrašene stojí a čaká na smrť. Pohľadol do svojich očí a sám pocítil ten strach, čo predtým.

Kupec so slučkou pozeral sám na seba ako má ruku na dreve, ktoré uvoľňuje podlahu.

„Prosím, nerob to,“ požiadal rozrušene Kupec Kupca.

Dozorcova palica buchla o popravisko a Kupec uvoľnil podlahu pod Kupcom.

Kupec videl seba ako umiera, ako červenie. Zakryl si rukami tvár, ako keby to čo nevidí nebolo.

„Poď Kupec, je čas, aby si sa utopil,“

A kupec šiel znova a znova si privodiť vlastnú smrť.

Po istom čase stratil prehľad o tom koľko krát sa zabil. Čím viac človek vraždí, tím menej to rieši.

Tak to šlo až jedného dňa...

„Je čas, aby si sa sa upálil,“

Kupec videl sebe na drevenej hranici a ten druhý ho prosil, aby to nerobil. Kupec sa šiel upáliť na smrť. Keď v tom mu Kupec na hranici povedal: „Prečo si taký slaboch? To nevieš vydržať trocha bolesti?“

Kupec s fakľou zastal, pohľadol do svojich očí, a niečo sa mu po toľký smrtiach v ňom zlomilo. Odhodil palicu a pripravil sa na bolesť z mučiacej palice.

Kričal od bolesti. Kupec na hranici ho povzbudzoval, aby vydržal. No Kupcovo srdce už bolesť nevydržalo. Kupec tam pri hranici zomiera, aby Kupec na hranici sa oslobodil.

„Si voľný Anton, smieš ísť ďalej,“

„Ďalej?“ povedal s plačom ako pozeral na svoju mŕtvolu.

„Ďalej.“ Povedal dozorca a z pod opasku vytiahol bielu palicu a ľahko ako pierko sa dotkol plačúce Antona. Ten šiel ďalej, za ďalším životom.