Mobiriel si urobila už aspoň tisíctu fotku vo vlaku. Každá skoro rovnaká, ale predsa iná. Ako ich priebežne zdieľala, tak jej chodili na jej fotky srdiečka od hobitov, rohimirov, gondorčanov a dokonca od orkov!

Srdiečko ako srdiečko pomyslela si. Elrond by s ňou určite nesúhlasil, ale ten už bol dávno za morom, tak nemal kto, lebo všetkým to bolo jedno.

Okrem starca s palicou.

Gandalf na ňu s opovrhnutím pozrel, že čo sa to stalo s mládežou elfskou.

Takto sa veru elfky za tretieho veku nechovali, pomyslel si.

Vlak sa zastavil skôr než dorazili do Fangornskej stanice.

Z reproduktoru sa ozval, takýto oznam:

„Orkovia všetkých krajín spojte sa! Výrobné prostriedky patria len pracujúcim orkom, nie ľudskej inteligencii a už vôbec nie elfskej buržoázii! Preto sa všetci dajme do generálneho štrajku, aby sme ukázali na kom naozaj stojí ekonomika. Vlakvedúci orkovia budú prví ale určite nie poslední.“

Na úľavu všetkých neorkov už oznam skončil.

Cestujúci uviazli vo vlaku, do kým gondorská polícia „neusmerní“ orkov, aby sa dali naspäť do práce. Dlho to nepotrvá, už majú skúsenosti.

Gandalf sa nebojí, že príde neskoro. Každý predsa vie, že čarodej príde vtedy, kedy má, a to nie ani skoro ani neskoro.

Mobiriel konečne odložila mobil, aby sa obzrela okolo seba.

„Vy bielovlasý ujo, vy ste Grandelf, nie?“ spýtala sa elfka čarodeja.

„Keď už tak Gandalf! Iba barbari ma volajú Grandelf. Vy elfovia ste ma nazvali Mithrandir, čo znamená...?“ nechal ju nech doplní.

„Mýt randí?“

Olorin sa chytil za hlavu a banoval, že odišiel z Valinoru, kvôli ohňostroju na tisícte výročie porážky Saurona.

„Sivý pútnik! Čo už váš neučia v škole elfštinu?“

„Západština je jednoduchšia,“

„Tak aj jej hovoriaci v dňoch dnešných.“

„Môžem si s vami dať selfičko?“ a nečakala na odpoveď a prisadla si vedľa neho a začala sa s ním fotiť v rôznych pózach nevhodných pri takej starej osobe.

On len prišiel a zamával palicou a mobil jej splanul. Rýchlo ho pustila, a vyčítavo naň ho pozrela.

„Zato mi kúpite nový!“

On len zamietavo pokrútil hlavou.

„Kokot starý,“ povedala a si od neho odsadla.

O chvíľku sa ozvalo z reproduktoru nový oznam:

„Au... veď už to idem hlásiť... orkovia všetci naspäť do práce. Štrajk sa odkladá na neurčito.“

Vlak sa potom pohol a konečne mohli vystúpiť.

Vyšiel zo stanice a videl, tam známu kôru. Zaradoval sa, ale v zapätí hneď zosmutnel.

Stromobrad zdrevenel. Už lesom enti nechodili. Rohimirovia zosadli z koňov a presedlali na motorové tátoše.

Poslední krát som tu kvôli ohňostroju. Ak znova tieň nepovstane, tak ma už sem ani sám Manwë nedostane.

A šiel rýchlym krokom k festivalu Sloboda, aby sa čo najrýchlejšie oslobodil z povinností.