B.T. Niromwell
V rámci tohto kola FP mi príde táto poviedka veľmi nedocenená. Vykesliť chaotickú myseľ tak, aby sa čitateľ nestratil a nemal awkward pocit typu "viem, čo si chcel spraviť, ale nevydalo", je takmer neskutočná úloha a tuto sa to podarilo. Hneď začiatok a striedanie scenérií zachytilo moju pozornosť. Veľmi zaujímavé spracovanie, veľmi dobre využitá repetatívnosť. Páči sa mi, ako sa rýdzo robotský spôsob myslenia odráža v jeho formovaní viet. Vyrušilo ma, keď chlapcovi hodil loptu do gulí, po toľkých prepočtoch, čo robil, očakávam, že naschvál, aby po niečom tak svojvoľne drzom prišlo naivné: asi sa chcú kamarátiť. Scény s púšťou inak veľmi kvitujem, vytvárali príjemný wtf moment. Páčilo sa mi, ako si vytváral subprogramy, napríklad Nenávisť, hoci odsek, čo k tomu viedol, bol trochu patetický, možno to bolo tým, že si to celé potreboval vcucnúť na taký malý priestor. Otcovo rozhodnutie a priznanie v monológu by bolo podľa môjho názoru účinnejšie, keby sa aj predtým, možno v rámci Kukových spomienok, spomenula nejaká narážka na to, že nie je so svojím vynálezom spokojný, takto to prišlo príliš z ničoho nič. Ako celok to ale považujem za veľmi podarenú poviedku, scifistov by sa nám na Slovensku zišlo viac, tak držím palce do budúcna.
23.01.2021
