Filip Puski
Cítiť z toho osobnú melanchóliu, život nám nie vždy dáva čo by sme chcel, však?
Hneď v úvodnom opise sa opakujú rovnaké obrazy synonymicky: "Na krajinu padá súmrak" a "Slnko sa vytráca a krajinou zavládne noc"
Tiež opis začina panoramatickým záberom vonku - krajina, vzdialený horizont - ale potom sa náhle opis sústredí na interiér. Vybral by som jedno, alebo druhé, lebo prvý opis krajiny evokuje, že sme vonku, ale potom je scéna vrútená dnu.
Z technického hladiska je aj toto redundantné: "Hľadí na mňa. Pozoruje ma." Myslím, že stačí jedno.
Ale to nie je nič závažné.
Inak fajn, veľmi autentické, vnímam tam pochmúrnu túžbu po zážitkoch.
PS: prečo dnes mladšie autorky majú tendenciu písať v prvej osobe a často v prítomnom čase? Je to osobná projekcia vyjadrená cez prózu?
03.07.2026