Filip Puski
Vidím v texte veľa viet ktoré sa objavujú v českých prekladoch klasických fantasy diel :-) Avšak text ako celok je preťažený zvláštnymi metafórami. Slová stuhy, pruhy a stužky sa dokopy opakujú 11x, čo je na tak krátky text veľmi veľa. Takáto silná metafora stuha + farba emócie stačí raz, dvakrát, inak stráca krásu a efekt. Veľmi zvláštne mi prišlo aj striedanie krátkych, stredných a dramatických viet. Dúfam že to nie je výpomoc od umelého kamoša.
Celá poviedka sa drží jedného námetu, stále sme v rovnakom prostredí a vidíme variácie emócií hrdinky, čo čitateľovi neprináša žiadny nový vnem a tým pádom sa príbeh mierne zlieva do jednotvárnosti. Súhlasím s tým, čo napísala aj Amarilla, chýba tam priestor na "vydýchnutie".
Páči sa mi práca s prostredím, počujeme zvuky, vidíme tiene, cítime tlak okolia. Páči sa mi, že text ma relatívne málo filozofovania (v porovnaní s tým ako sa dnes píše).
Napriek tomu čo som napísal, ak má autorka skutočne len 15 rokov, a nepoužila výpomoc od umelého spoločnínka a ani jej nepomáhal niekto skúsenejší, tak má veľký talent, ktorý stačí vybrúsiť a môžeme mať jedného dňa na našom trhu zaujímavú autorku. Nenechaj sa odradiť kritikou (verím, že konštruktívnou) a určite na sebe pracuj. Držím palce a tešim sa na tvoje nové poviedky.
01.07.2026
