Zatmenie mesiaca

PNP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
“Miláčik, nezdá sa ti, že je dnes noc nejaká tmavá?” Spýtala sa ma uprostred filmu. Práve to začínalo byť napínavé. Myslel som, že ju dorazím.
“Každá noc je tmavá, drahá,” precedil som medzi zuby.
“Ale dnešná obzvlášť.” Privinula sa ku mne. Nemal som dnes na muckanie náladu, nemal som náladu ani na ňu. Nemal som náladu vlastne na nič.
“To hovoríš každý deň. Čo je na tmavej noci také zvláštne? Je to obyčajné striedanie dňa a noci.”
“Však áno, ale akoby ten mesiac dnes menej svietil.” Preplietla si nohy a dobiedzala ďalej. “Ako bolo v práci?” Priadla zasypávajúc moju tvár bozkami.
“Ako vždy,” odsekol som. Prečo som si jednoducho len nemohol dopozerať film?
“To hovoríš každý deň.”
“Ako ty o tmavej noci, tak sme si kvit.”
“V manželstve nejde o meranie síl.” Kúsla mi do líca.
“Au, to bolelo. Čo to robíš?” Okamžite som si siahol na lice. Na prste mi zostala klapka krvi.
“Ja za to nemôžem, ten mesiac na mňa nejako vplýva.”
“Však nie je spln. Môžem konečne dopozerať ten film?” Nepovedala nič, to znamenalo, že sa naštvala. “No tak, nemám náladu sa teraz hádať, chcem mať pohodový večer. V práci sa dost namakám, vieš predsa ako to v stavbárstve chodí.” Pozrel som sa na ňu. Skoro som dostal infarkt. Jej tvá patrila vlkodlakovi, ktorému z huby tiekla krv. Vyletel som na nohy a načichlo som sa za vypínačom. Moja žena sedela na gauči a vyjavene sa na mňa pozerala.
“Čo ti je, miláčik?” Dožadovala sa vysvetlenia, ktoré som ale tentokrát nemal. Sám som bol na smrť vystrašený. “Si prepracovaný, drahý. Poď si ľahnúť.”
“Nemám náladu na sex.” Vrátil som sa na miesto. Svetlo som radšej nechal zapnuté. Irena mala pravdu. Noc bola naozaj tmavšia.
“Nemusíme sa milovať, len mať sex.” Hladila ma po stehne. Odsunul som jej ruku, a potom aj zvyšok tela, načo sa nahnevane postavila a nechala ma napospas noci samého.
Snažil som sa dopozerať film, ale neustále sa mi do mysle vkrádala tvár vlkodlaka, z korej stekala krv. Je možné, že sa moja žena prejavila až teraz, desať rokov po svadbe? Bola to iba halucinácia. Som prepracovaný. Pozrel som sa na mesiac, ktorý dnes naozaj svietil akoby menej. Biela farba nemala takú intenzitu, ale možno sa mi iba zhoršoval zrak. Vypol som film, aj tak som ho nevnímal a išiel som si ľahnúť. Predtým som si dal niećo pod zub a spláchol to trochou vína, které chutilo naozaj zvláštne. Bolo slané a malo kovovú príchuť. Irena sa stala vlkodlakom a v ladničke skladuje krv, pomyslel som si vtipne a pobral som sa do postele. Irena už spala. Natriasol som vankúš, potom paplón a keď som sa chystal zhasnúť lampu, na stene som zbadal tieň. Pozeral som sa na neho, on na mňa. Mal tvar gule. Odľahlo mi. Bol to tieň mesiaca.
Prebudil som sa niečo po tretej ráno. Čo som to v práci vlastne podpísal? Niekedy som mal okno. Šéf prišiel za mnou a prízvukoval mi, aby som si na tej zmluve dal záležať. Ale na akej, dofrasa? Pripomenul mi, že som viazaný prísľubom mlčanlivosti. Nič sa nesmie dostať von, dodal a odišiel. A potom som to podpísal. Pozrel som sa do rohu. Zdalo sa mi, akoby som tam niekoho zbadal. Srdce mi vynechalo úder. Zapol som lampu. Bol to iba vešiak. Kde sa tu vzal? Odkedy je v spálni vešiak. Irena ho musela dotrepať, stále niečo zbierala. Upokojil som sa. Prevracal som sa v posteli a zaspal som až nad ránom.
Pracoval som sústredne až do šiestej večer. V práci som zostal sám. Ako vždy. Mesiac začal svietiť, sneh pod ním vibroval bielou farbou, ale nie takou bielou ako kedysi. Nič nie je ako kedysi, vravel môj strýko. Lampa dodávala môjmu strachu pátos, kontúry v miestnosti ožili. Bol som tu len ja, noc a stopy, które v kancelárii ľudia zanechali. Prešiel som ešte niekoľko zmlúv, pri ktorých som začal zívať, keď v tom lampa zhasla.
“Čert, aby to vzal,” uľavil som si nahlas. Mesiac osvetľoval kanceláriu, ale jeho svetlo, bohužiaľ nevkĺzlo všade. Postavil som sa, aby som zažal svetlo, ale vtom som si na niečo spomenul. Zmluva, ktorú som včera podpísal, tá, ktorá bola tak vrcholne dôležitá sa týkala ťažby na mesiaci. Zdroje na Zemeguli sa čo raz viac míňali, ekonomická kríza v dvetisícomdvadsiatomštvrtom prineisla nové možnosti hľadania zdrojov inde. Developeri sa začali predbiehať v astronomickom priemysle. Tvrdili, že mesiac je terno a že na ňom poriadne zbohatnú. Dôsledkom bolo zatmenie mesiaca, ktoré má prísť v nedohľadnej dobe. Noc bude tmavšia, černejšia ako najsýtejšia čierna, tiene zaniknú a strach sa prehĺbi, a potom sa spustí videoprojekcia mesiaca, zatiaľ čo na druhej strane bude bdelosť, konštatné svetlo, teplo, horúčava…zatmenie mysle. Uprel som zrak na mesiac a z plných pľúc som zavyl.

Ingrid Rudavská

Ingrid Rudavská

Diskusia

Roman
Ten záver sa riadne zvrtol, skoro akoby to boli dva samostatné námety :) A bola teda vlkodlak? :D
29.10.2023
Lucika
Zaciatok bol fajn, navodilo to taku mysterioznu atmosferu, ale potom sa to nejako zvrtlo :D presne ako pise Roman, akoby to uz bol iny pribeh
29.10.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.