Cesta späť
Z touto poviedkou som súťažil na istej súťaži. (Dúfam, že som jej uverejnením neporušil pravidla.) Podľa kritiky, ktorú som dostal som ju upravil. Dúfam, že sa vám bude páčiť.
Utekal som. Zem podo mnou bola klzká. Z nosa mi vypadla kvapka krvi, ktorá sfarbila sneh do ružova. Vydral som sa z lesa a všimol som si na oblohe prvú hviezdu. Okolie potemnelo, ale ja som bežal ďalej. Cestou mi z úst vyletelo pár nadávok. Keď som bol asi 100 metrov od lesa, obzrel som sa. Nikto za mnou nešiel, vysilený som padol na zem.
V našej dedine sa rozprávalo plno historiek o bohatom severe. Hovorilo sa o zlatých škridlách, o strieborných stenách, o bohatstve. To boli legendy z obdobia pred vojnou. Podľa všetkého to bola najhoršia vojna na ostrove. Na severe ostrova bola aliancia Severných kráľovstiev. Boli veľmi vyspelé, mali oveľa lepšie technológie ako my na juhu. Ich meče a kuše nepoznali štít, ktorý by neprerazili. V roku 1878 od rozbitia kontinentálnej dosky priplávali na sever hordy barbarských kmeňov. My z juhu sme cez vojnu a po vojne, ak už skončila, nechodili na Sever. Avšak prestali chodiť k nám obchodníci zo severu. Bolo dosť pravdepodobné, že jedna strana prehrala a tá druhá už nebola schopná akcie. Niektorí tvrdili, že vojna pokračuje dodnes, 200 rokov od jej prepuknutia.
Pozbieral som všetky sily a postavil sa. Začal som rozmýšľať, čo spravím. Cesta od predeľovacieho priesmyku medzi severom a juhom až k tomu lesu, čo nás v ňom prepadli, trvala desať dní. Túto trasu by som mohol absolvovať sám, ak by som mal jedlo, to mi žiaľ chýbalo. Už som necítil taký veľký strach ako pred chvíľou, čiastočne som sa aj upokojil. Potom ma premohol smútok, lebo som si spomenul na svoju rodinu.
Žil som v malej dedine pri mori. Vlastnil som dom, pestoval som kukuricu a zemiaky. Mal som peknú ženu a dve deti. Deväťročnú dcéru s ryšavými vlasmi, má pekné modré oči. Môj malý štvorročný syn je veľký huncút. Ľutoval som, keďže som pristúpil na mlynárov návrh a vybral sa na sever za bohatstvom. Upokojoval nás slovami: "Na severe nie je nikto živý. Vo vojne všetci umreli. Ostalo tam len bohatstvo. Je tam samé a je mu tam smutno." Mýlil sa.
Jediné, čo mi napadlo, bolo vydať sa k miestu prepadu a zistiť, či barbari tam nenechali nejaké jedlo. Bolo to dosť riskantné. Mal som ešte jednu možnosť niečo uloviť. Odkedy sme prišli na sever, nevideli sme iné zviera ako bol vlk. Keby som stretol vlka, určite by sa nepotuloval sám, ale vo svorke.
Počkal som asi hodinu. Vošiel som do lesa. Snažil som sa byť tichý. Pozorne som si vyberal, kde položím nohu. Môj strach sa zväčšoval nepriamoúmerne so vzdialenosťou od miesta prepadu. (Čím som bol bližšie, tým viac som sa bál.) Každých desať krokov som sa obzeral okolo seba. V diaľke som zbadal cestu, nad ktorou sa týčil previs. Tam nás prepadli. Urobil som okruh, aby som sa z každého uhla presvedčil, že tam nikto nie je. Prišiel som bližšie. Zbadal som sedem mŕtvych tiel. Pocítil som strach pri pohľade na svojich mŕtvych kamarátov. Dve telá chýbali, pravdepodobne sa pokúsili tiež utiecť, ale dohonili ich, a ich telá ležia inde. Alebo ich odvliekli. Možné bolo tiež aj to, že prežili. Prehľadal som každého, aby som zistil, či tu nenájdem jedlo. Väčšinu jedla barbari zobrali. To čo ostalo, mi však možno vystačí. Osem kúskov chleba, celé sklíčko džemu a dve ryby. Vybral som sa po ceste, po ktorej sme prišli. Po pár krokoch som sa zastavil a započúval do hlasu svojho svedomia. Nemohol som predsa nechať svojich kamarátov nepochovaných, aj keď som vedel, ako sa tým zdržím.
Odhrabal som sneh a vykopal sedem jám. Vložil som tam telá a potom som ich zahrabal. Nad každým hrobom som spravil malú kamennú mohylu. Vybral som sa po ceste. Mohli byť asi tri hodiny ráno. V diaľke som začul zavýjanie vlkov. Kráčal som. Les vyzeral pochmúrny, moje oči si pomaly zvykli na tmu. Pochodoval som až do rána. Bol som veľmi unavený a vyschlo mi v hrdle. Zobral som sneh a vložil ho do úst. Postupne som ho ohrieval jazykom, až sa úplne skvapalnil. Dal som si krajec chleba. Okolo obeda som bol už nesmierne unavený a nevládal sa pohnúť. Zabalil som sa do handier a ľahol si na miesto, kde som predtým odhrnul sneh. Onedlho som zaspal.
Zobudil som sa v noci na zavýjanie vlkov. Zdalo sa mi, akoby by bolo vzdialené len niekoľko desiatok metrov. Všetko som pozbieral a pustil sa do behu. Utekal som po ceste. Bál som sa skoro takisto, ako keď nás prepadli. Neobzeral som sa. Desil som sa myšlienky, že za mnou uteká vlk alebo celá svorka vlkov. Pozeral som sa po stromoch, či tam nezbadám nejakú palicu a zbadal som. Pri ceste bol strom a pri kmeni stromu bola stará hrubá zoschnutá vetva. V behu som ju uchmatol. Po polhodinke som bol neznesiteľne zadychčaný a navyše ma silno pichalo v boku. Bolo mi jedno, či za mnou je nejaký vlk, vtedy mi bolo všetko absolútne jedno. Zastavil som a obzrel som sa dozadu. Nikto tam nebol. Sadol som si, nemohol som si síce oddych dovoliť, ale zastihla ma absolútna beznádej. Vybral som si krajec chleba a sklíčko džemu. Zjedol som to. Takto som sedel asi pätnásť minút, dokým som nezačul ďalšie zavytie. Pomyslel som si aké by to bolo umrieť v tlame vlka a dospel som k záveru, že veľmi bolestivé.
Vstal som a pohol sa vpred. Nebežal som, ale snažil som sa ísť najrýchlejšie ako som vedel. Napadlo ma, žeby som mohol založiť oheň, ale ten by skôr vlky prilákal. Teraz som ľutoval svoju roztržitosť. Pamätám si, ako mi dedo vysvetľoval, čo robiť keď stretnem vlka a medveďa. Pri medveďovi mám zo seba spraviť mŕtvolu, ale čo pri vlkovi ? Na to si už nepamätám. Vo vidieckej škole nás také veci neučili. Bol som dobrý žiak, počty a reč som ovládal perfektne, no na vlky to dojem neurobí. Za ďalšiu hodinku som bol z lesa. Prešiel som ešte tisíc metrov a potom som sa zvalil na zem. Snehu tu už bolo menej. Zakrútil som sa do všetkého šatstva, čo som mal. Zaspal som.
Zobudil som sa ráno. Bol som rád, preto lebo som sa zobudil. Zjedol som dva krajce chleba a jednu rybu. Raňajky som potreboval dobré, aby som vládal. Cesta mierne klesala, takže sa mi šlo ľahšie. Celý deň sa nič zlé nestalo. Čím som šiel ďalej, tým cesta viac klesala a ja som sa pohyboval rýchlejšie. V diaľke som zbadal obrysy priesmyku. Poobede som si zdriemol usúdil som, že bude lepšie pohybovať sa v noci. Keď som sa prebral, bola už tma. Vydal som sa po ceste, cesta dole kopcom mi šla veľmi rýchlo.
Tak som pochodoval dva dni a dve noci a nič sa mi nestalo. Už tu nebol žiadny sneh. Všade bolo teplejšie. Sem tam sa objavili kríky s jedlými bobuľami, pripadali mi ako skvele jedlo. V druhú noc som sa definitívne zbavil všetkých potravín. Chystal som sa doraziť k priesmyku už túto noc. V diaľke som zbadal mohutnú kamennú prírodne utvorenú bránu. Chýbalo mi k nej asi sto metrov, päťdesiat, tridsať, desať, päť, štyri, tri, dva, jeden a už som bol na juhu.
Prešiel som asi 1000 metrov za priesmykom a tam som si ľahol. Pokojne som sa vyspal, bez strachu, žeby ma napadol vlk, alebo barbar. Živil som sa divokými čerešňami a jablkami. O týždeň som dorazil domov. Pre moju rodinu to bol šťastný okamih, ale nie pre každého.
A môj príbeh sa možno raz stane legendou.
Egid Fertáľ
Diskusia
xius
Ze ja sa k novemu dielu dostanem takmer vzdy prvy... Prekliatie lykantropa zijuceho v noci. ;) Prvy problem je opat v pribehu. Je o nicom. Chyba akykolvek zaujimavy moment. "Dej" proste plynie... Pritom akcie sa nukaju priam same. (opis prepadnutia, stret s vlkmi,...) Len si sa o ne obtrel, to nie je dobre... Dalsim minusom je puntickarsky sled cinnosti. Nechce sa mi hladat priklad, ale urcite to kazdy zaregistruje. Nie je potrebne pisat ako postava zo sedu presla k polohe na rukach. Obcas je to dokonca nezdrave. (mnohe vety by som bez milosti skrtol a citatel by si to ani nevsimol, ba naopak!) Tretia chyba: fantasy povoluje uzasne mnozstvo uletov, ktore ti kazdy zozerie, pretoze je to o fantazii. Avsak bacha na krizenie s nasou realitou. Metre, minuty a tak by som si pod prsty nepustal. (preco nie siahy? a cas... snad poradi niekto, kto fantasy holduje viac :)) Tiez mi vadilo "sklicko". Ovela menej by moje obocie reagovalo na taky krcah... I ked uznavam, ze to nie je najlepsie riesenie. (any ideas?) (btw uplne by som sa vyhol veciam ako "1000 metrov" - to cislo trha oci v tomto kontexte) Dalej: naco mu bola palica? Posobilo to strasne zbytocne. Plus sposob, akym bolo opisane, ze ju hlada... Nie je dobry. :/ Prilis neusporny. (je to predsa akciaaa) Posledne dve vety vyznievaju strasne hlucho... Posledny mnou zaregistrovany problem: Velmi ti nejde odhad, kam odsek vrazit a kam nie. Sam mam ten problem. Pomaha len citat a pisat. :)
A teraz k plusom: Je tam ovela menej chyb a nic skutocne uletene som si nevsimol. ("žeby" namiesto "že by" a podobne prkotiny len) Chvalim istu nelinearnost deja! Tiez to rad vyuzivam. Dovoluje mi mysliet na cosi ine a spravidla sa zrodi napad ako pokracovat v povodnej linii... Len je castokrat vyhodnejsie vyhnut sa opisom a la ucebnica dejepisu a podat to skor formou dialogu, ci naznakov. (to mi pripomina, ze striedanie mnozneho a jednotneho cisla posobilo mensi zmatok)
Opat o cosi lepsie ako naposledy. No neznicil si svoj najvacsi problem: chyba ti dej. (zapletka, rozuzlenie... nestaci idea, tiez som to bolestne pochopil...) Uff, tak som sa rozsupol. :) (a je mi odporne... mam chut vracat, omdlievat a par dalsich skaredych akcii...to len tak na okraj :))
28.07.2005
Ze ja sa k novemu dielu dostanem takmer vzdy prvy... Prekliatie lykantropa zijuceho v noci. ;) Prvy problem je opat v pribehu. Je o nicom. Chyba akykolvek zaujimavy moment. "Dej" proste plynie... Pritom akcie sa nukaju priam same. (opis prepadnutia, stret s vlkmi,...) Len si sa o ne obtrel, to nie je dobre... Dalsim minusom je puntickarsky sled cinnosti. Nechce sa mi hladat priklad, ale urcite to kazdy zaregistruje. Nie je potrebne pisat ako postava zo sedu presla k polohe na rukach. Obcas je to dokonca nezdrave. (mnohe vety by som bez milosti skrtol a citatel by si to ani nevsimol, ba naopak!) Tretia chyba: fantasy povoluje uzasne mnozstvo uletov, ktore ti kazdy zozerie, pretoze je to o fantazii. Avsak bacha na krizenie s nasou realitou. Metre, minuty a tak by som si pod prsty nepustal. (preco nie siahy? a cas... snad poradi niekto, kto fantasy holduje viac :)) Tiez mi vadilo "sklicko". Ovela menej by moje obocie reagovalo na taky krcah... I ked uznavam, ze to nie je najlepsie riesenie. (any ideas?) (btw uplne by som sa vyhol veciam ako "1000 metrov" - to cislo trha oci v tomto kontexte) Dalej: naco mu bola palica? Posobilo to strasne zbytocne. Plus sposob, akym bolo opisane, ze ju hlada... Nie je dobry. :/ Prilis neusporny. (je to predsa akciaaa) Posledne dve vety vyznievaju strasne hlucho... Posledny mnou zaregistrovany problem: Velmi ti nejde odhad, kam odsek vrazit a kam nie. Sam mam ten problem. Pomaha len citat a pisat. :)
A teraz k plusom: Je tam ovela menej chyb a nic skutocne uletene som si nevsimol. ("žeby" namiesto "že by" a podobne prkotiny len) Chvalim istu nelinearnost deja! Tiez to rad vyuzivam. Dovoluje mi mysliet na cosi ine a spravidla sa zrodi napad ako pokracovat v povodnej linii... Len je castokrat vyhodnejsie vyhnut sa opisom a la ucebnica dejepisu a podat to skor formou dialogu, ci naznakov. (to mi pripomina, ze striedanie mnozneho a jednotneho cisla posobilo mensi zmatok)
Opat o cosi lepsie ako naposledy. No neznicil si svoj najvacsi problem: chyba ti dej. (zapletka, rozuzlenie... nestaci idea, tiez som to bolestne pochopil...) Uff, tak som sa rozsupol. :) (a je mi odporne... mam chut vracat, omdlievat a par dalsich skaredych akcii...to len tak na okraj :))
28.07.2005
xius
(uff, aby nedoslo k nedorozumeniu: zle mi bolo aj predtym, asi nedostatok kyslika, nijako to nesuvisi s touto poviedkou... to by bolo faux-pas)
28.07.2005
(uff, aby nedoslo k nedorozumeniu: zle mi bolo aj predtym, asi nedostatok kyslika, nijako to nesuvisi s touto poviedkou... to by bolo faux-pas)
28.07.2005
kanys (Anonym)
Xius vystihnus dokonalus.
28.07.2005
Xius vystihnus dokonalus.
28.07.2005
marcus
suhlasim sXiusom a pridaval :
Strasne ale nenormalne casto vyuzivas slovo SOM. kazda veta.. Ja viem ze pisat v 1.osobe sa bez tohto solva neda ale da sa zredukovat na unosnu mieru. Ako pisal Xius niektore vety tam vobec nemuseli byt. Potom skus pouzivat viac opisu, nie ako celok ale rozdel to do usekou a tym odelis vety ktorych v pouzivas SOM, napr v noci obloha, pocity, priroda staci dve tri vety a hned sa ti slova nebudu tak casto opakovat teda budu ale nebude to tak vyrazne..
Dalej snad si to prehnal s tym pohrebom, ako ja viem ze moralne otazky a etika a boh vie co este ale ked je raz kosa a vsade sneh a chlapik poriadne nema co jest a ide mu o zivot , no neviem ale asi by sa nepustal do kopania 7 hrobov v zmrznutej zemi. ale to len na okraj.
Dalej je tam mierny chaos v case, konkretne tu : " Mal som peknú ženu a dve deti. Deväťročnú dcéru s ryšavými vlasmi, má pekné modré oči. Môj malý štvorročný syn je veľký huncút. " Tak bud si ich mal alebo este stale mas sa rozhodni :-))
No a to sklicko, ktomu uz nebudem nic pisat..
Hmm toť asi vše..
Ale tak isto si myslim ze sa zlepsujes.
Dobre.
28.07.2005
suhlasim sXiusom a pridaval :
Strasne ale nenormalne casto vyuzivas slovo SOM. kazda veta.. Ja viem ze pisat v 1.osobe sa bez tohto solva neda ale da sa zredukovat na unosnu mieru. Ako pisal Xius niektore vety tam vobec nemuseli byt. Potom skus pouzivat viac opisu, nie ako celok ale rozdel to do usekou a tym odelis vety ktorych v pouzivas SOM, napr v noci obloha, pocity, priroda staci dve tri vety a hned sa ti slova nebudu tak casto opakovat teda budu ale nebude to tak vyrazne..
Dalej snad si to prehnal s tym pohrebom, ako ja viem ze moralne otazky a etika a boh vie co este ale ked je raz kosa a vsade sneh a chlapik poriadne nema co jest a ide mu o zivot , no neviem ale asi by sa nepustal do kopania 7 hrobov v zmrznutej zemi. ale to len na okraj.
Dalej je tam mierny chaos v case, konkretne tu : " Mal som peknú ženu a dve deti. Deväťročnú dcéru s ryšavými vlasmi, má pekné modré oči. Môj malý štvorročný syn je veľký huncút. " Tak bud si ich mal alebo este stale mas sa rozhodni :-))
No a to sklicko, ktomu uz nebudem nic pisat..
Hmm toť asi vše..
Ale tak isto si myslim ze sa zlepsujes.
Dobre.
28.07.2005
Egid (Anonym)
Diki za kritiku. Suhlasim s vami. Pokusim sa chyby napraviť a snaď bude lepšie.
30.07.2005
Diki za kritiku. Suhlasim s vami. Pokusim sa chyby napraviť a snaď bude lepšie.
30.07.2005
jurinko
Mna by zaujimalo, co take hrozne sa ti stalo v lese, ze uz asi v tretej poviedke sa to hrozne aspon ciastocne odohrava v lese.. ;-)
12.02.2007
Mna by zaujimalo, co take hrozne sa ti stalo v lese, ze uz asi v tretej poviedke sa to hrozne aspon ciastocne odohrava v lese.. ;-)
12.02.2007